utorok

Nacistu z Košíc zmenila cudzina: ako gastarbeiter zistil, čo je byť na periférii

Kto nemá k trpiacemu súcit pre inú farbu kože a etnicitu, nie je kompletný, tvrdí Fedor Gál.

Ilustračné foto - Ján Viazanička

FEDOR GÁL sa narodil v roku 1945 v koncentračnom tábore Terezín, vyštudoval Chemicko-technologickú fakultu SVŠT. Pracoval vo viacerých chemických fabrikách, výskumných ústavoch, v roku 1987 sa dostal na voľnú nohu vedeckého pracovníka. Bol jednou z hlavných tvárí novembrovej revolúcie v roku 1989, v roku 1990 sa stal aj predsedom Verejnosti proti násiliu. V prvej polovici 90. rokov sa presťahoval do Prahy, kde žije dodnes. Podnikal, vlastnil knižné vydavateľstvo, napísal množstvo kníh, natočil niekoľko dokumentárnych filmov, dodnes verejne vystupuje a publikuje.

Minulý rok vyšla kniha jeho dialógov s nacionalistom Matejom s názvom Cez ploty. Aktuálne vychádza jej rozšírené české vydanie, ktoré podľa neho ukazuje, že Matej sa pozitívne zmenil.

Pred rokmi ste začali cez e-mail komunikovať s národným socialistom, dá sa povedať až „náckom“ Matejom, ktorý sa netajil svojím antisemitizmom. Výsledkom bola kniha vašich dialógov. Kde ste na seba narazili?

Na začiatku mi od neho prišiel dosť drzý e-mail. Napísal mi, že so mnou v takmer ničom nesúhlasí, a potom ma poslal do pivnice po nahonobené zlato, lebo Židia ho vraj majú dosť. A dodal, aby som mu zaplatil štúdium, na ktoré on nemá.

Áno, bola to drzá správa, ale cítil som z neho, že má chuť sa rozprávať, že je zvedavý. A tak som mu odpísal, čím sa začala naša niekoľkoročná komunikácia, ktorá vlastne trvá dodnes.

Narodili ste sa v koncentračnom tábore, vaša rodina doplatila na holokaust, prežil len málokto. A vy len tak odpíšete človeku, ktorý vás rovno uráža? Vtedy ste nemohli tušiť, že z toho raz vzíde čo len zaujímavá debata, nieto kniha.

Jasné, ale ja si dlhodobo píšem s viacerými ľuďmi. A vždy to má svoje dôvody. Ľudia mi bežne píšu, že ma majú radi, alebo že ma nenávidia, nejde to však do hĺbky. U Mateja som mal zrazu pocit, že sa chcem brániť a vysvetľovať. Koniec koncov, na prvú správu som mu odpísal podobne drsne.

Dodnes tvrdím, že ten dialóg bol pre mňa zaujímavý. Prvýkrát som mal možnosť detailne si vypočuť človeka s takýmto čudným a pre mňa neprijateľným ideologickým zakotvením.

Navyše, Matej je evidentne sčítaný, hoci len v istom type literatúry. Časom sme sa naučili komunikovať tak, že to bolo oprostené od vášní aj vulgarizmov.

Celou debatou sa však tiahnu urážky vašej osoby, Židov, v lepšom prípade cynizmus a irónia.

Dá sa to tak vnímať, lebo v knihe, ktorá vyšla, je vlastne len polovica našej komunikácie. Teraz vychádza v češtine, kde už bude rozšírená o naše ďalšie debaty. A tam sa ukáže, že Matej sa zmenil. To, že som dokázal zhltnúť jeho útoky a invektívy, teda bolo na niečo dobré. Sčasti to aj tak bola len jeho póza.

Pochopil som pritom, že obaja zdieľame rovnaký typ problémov. Trápia nás tie isté veci – korupcia, nespravodlivosť, násilie, bieda. Nezhodneme sa len v tom, ako ich riešiť. Chalani jeho typu nemajú radi parlamentnú demokraciu, je pre nich synonymom korupcie. Viac im imponuje pevná ruka a vodcovský princíp.

Fedor Gál. Foto – Karol Sudor

Ste presvedčený, že dialóg je potrebný za každých okolností. A to aj s fašistami, ako ste vyhlásili na verejnej diskusii vo Veľkom Krtíši. Lenže tu ste mali svojím spôsobom šťastie – narazili ste na relatívne sčítaného a intelektuálne založeného chalana. Väčšina „náckov“ taká nie je, obvykle sú vedomosťami nepobozkaní.

Nikdy som nepovedal, že dialóg som ochotný viesť s každým. So psychopatom, sociopatom, ideologickým alebo náboženským fanatikom to nejde. Ani by som sa o to nepokúšal. Dialóg je možný len tam, kde existuje vôľa z oboch strán. A tu sa tí dvaja našli.

Dlho to tak nepôsobilo.

Z jeho strany som cítil výsmech, ale zároveň aj rešpekt. Matej si myslí, že Židia si vydobyli mimoriadne privilégiá, ktoré im nepatria, na druhej strane vzhliada k židovskému etniku s istým rešpektom, lebo si uvedomuje, že ide o mimoriadne sebestačnú komunitu, ktorá si dokáže obhájiť svoje.

Dokazujú to aj jej stratégie prežitia. Jeho formulácie som preto nevnímal ako antisemitizmus hrubého zrna, ale ako zmes nenávisti aj obdivu.

Mne sa to zdalo o to nebezpečnejšie, že to vedel pekne zaobaliť do relatívne slušnej formy. Aj na vašich reakciách bolo vidieť pobúrenie a rozčarovanie.

Treba rozlíšiť mieru jeho sebaštylizácie od toho, čo si naozaj myslí. Matej je tak trochu narcis, ktorý

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |

Už viac ako 95965 z vás dostáva správy e-mailom