Vymršťovaním do výšky veľryby komunikujú na väčšie vzdialenosti
Podľa biológa sa správanie vráskavcov dlhoplutvých dá prirovnať k dieťaťu v triede, ktoré na seba upozorňuje poskakovaním a mávaním rúk.
Vymrští sa do vzduchu, spraví otočku, dopadne a pokračuje ďalej.
Nie, reč nie je o krasokorčuliaroch, ale vráskavcoch dlhoplutvých, obrovských veľrybách, ktorých váha presahuje aj 30 ton.
Otázkou je, prečo to vráskavce robia. Morská biologička Ailbhe Kavanagh z University of Queensland v Austrálii a jej tím si myslia, že ide o formu komunikácie medzi živočíchmi na dlhú vzdialenosť.
Štúdiu vydali na konci minulého roku v časopise Marine Mammal Science.
Keď je v okolí hluk
O vráskavcoch sa dlho vie, že „spievajú“, ale funkcia zvukov, ktoré vyrábajú plesknutím plutvy, chvosta alebo celého tela, sa dlho nepoznala.
„Spev“ vráskavcov. Zdroj – Youtube
Hlavná autorka výskumu pre Hakai Magazine vysvetľuje, že k takému správaniu sa vráskavce uchyľujú vtedy, keď je miera okolitého hluku v okolí vysoká. Je možné, že takýto druh signálu zachytia lepšie ako v prípade, že by komunikovali hlasom.
Pripodobniť sa to dá k situáciám, keď na dlhé vzdialenosti alebo v prípade, že je v okolí hlučno, ľudia komunikovali skôr bubnami ako hlasom.
Na východe Austrálie
Správanie zvierat bolo pozoruhodné obzvlášť preto, že je energeticky mimoriadne náročné. Keďže ho vráskavce vykonávajú počas migrácie, keď väčšina živočíchov neje, musí plniť nejakú obzvlášť dôležitú funkciu. Komunikácia medzi živočíchmi by také kritérium mohla spĺňať.
Kavanagh a jej tím sa vydali na jedno z najvýchodnejších miest Austrálie, Peregian Beach neďaleko Brisbane, a v septembri a októbri rokov 2010 a 2011 sledovali, ako veľryby migrujú z trópov smerom k Antarktíde.
Lokalita predstavuje ideálne miesto na pozorovanie, pretože vráskavce plávajú vo vzdialenosti iba 10 kilometrov od pobrežia.
Zábery na vráskavca, ako sa vymrští do vzduchu. Zdroj – Youtube
https://www.youtube.com/watch?v=Udm2YjKPKsE
Autori zozbierali dáta z necelej stovky skupín veľrýb, v 88 percentách z nich zaznamenali vymršťovanie do výšky či plieskanie plutvami a chvostmi o hladinu.
Viac ako štyri kilometre
Vedci zistili, že pravdepodobnosť vymrštenia veľryby do vzduchu sa zvyšovala, ak najbližšia skupina veľrýb bola vzdialená viac ako štyri kilometre.
Vráskavce plieskali plutvami a chvostmi o hladinu v prípade, že sa dve skupiny živočíchov nedávno spojili alebo oddelili. V tomto prípade išlo o komunikáciu na bližšiu vzdialenosť.
Biológ Chris Parsons z George Mason University, ktorý sa zaoberá štúdiom veľrýb, pre Hakai Magazine povedal: „Dáva to perfektný zmysel. Aj keď tieto veľryby vedia hlasivkami vydávať zvuky na veľké vzdialenosti, môžu zaniknúť, ak je v okolí veľký hluk. Vymrštenie do vzduchu a dopad do mora znamenajú to isté, ako keď nejaké dieťa v triede na seba upozorňuje poskakovaním a mávaním rúk.“
Dostupné z: DOI: 10.1111/mms.12374
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
