Denník N

Erdoganovo až do roku 2029? Prezident si v referende vypýta sultánske právomoci

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pred portrétom zakladateľa tureckej republiky Atatürkom. Foto – TASR/AP
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pred portrétom zakladateľa tureckej republiky Atatürkom. Foto – TASR/AP

„Turecko sa už teraz správa ako autoritársky režim, aprílové referendum o novej ústave to len sformalizuje,“ hovorí spravodajkyňa Európskeho parlamentu Kati Piri.

„Otvorte, polícia,“ zakričali na začiatku. Keď im turecká spisovateľka, novinárka a ľudskoprávna aktivistka Asli Erdogan otvorila, do jej bytu vtrhlo okolo desať až dvanásť ozbrojených mužov. Obvinili ju z protištátnej činnosti a členstva v teroristickej organizácii a zobrali so sebou.

Vo väzení strávila vyše 130 dní. Asli Erdogan sa stala jednou z množstva intelektuálov, ktorí sa ocitli vo väzení po nevydarenom júlovom pokuse o prevrat uprostred leta 2016. Stačilo, aby sa vyjadrovali kriticky voči vláde prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Dôkazy neboli nutné, postačil vágne naformulovaný protiteroristický zákon.

„Samotka bola oveľa horšia, ako som si predstavovala, po troch dňoch som nebola schopná prejsť dlhšie vzdialenosti, rozprávať. Veľmi rýchlo som sa zrútila,“ spomínala nedávno prepustená 49-ročná turecká autorka pre BBC.

Z Turecka sa za Erdogana stala najväčšia väznica novinárov. Okolo sto novinárov je za mrežami, 140 médií, televízií, novín a rádií bolo zavretých. Nezostalo však len pri útoku na slobodu slova. V hre je celý charakter tureckého štátu.

Kampaň Reportérov bez hraníc, aby európski lídri neostali ľahostajní voči tomu, čo sa deje v Turecku.

rsf-turkey-en-2-638

„Proti mne nemajú žiadny dôkaz, čo som spáchala, aký bol môj zločin. Preto, že som bola poradkyňou novín? Slovo kafkovské dostalo nový význam v Turecku,“ dodala spisovateľka. Ľudia sú podľa nej vystrašení, stratili cit a už len s chladom sledujú, čo sa deje s ich krajinou. 

Lebo terorizmus

Represie svojim kritikom obhajuje turecká vláda buď napojením na údajných gülenistov, teda pučistov pomenovaných podľa klerika Fethullaha Gülena, ktorý žije v Spojených štátoch, alebo argumentuje bojom proti terorizmu, na čo jej slúži kontroverzný protiteroristický zákon.

Teroristické útoky si vyžiadali za posledných 18 mesiacov vyše 500 obetí v Turecku, neslúžia len na zatváranie Erdoganových kritikov, ale aj posilňovanie jeho moci zmenou ústavy, ktorá by radikálne zmenila charakter tureckej republiky a dala výrazne viac právomocí tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, ktorý podľa plánu presedlal z premiérskej stoličky do prezidentského paláca.

O tom, či sa jeho vízia prezidentského Turecka naplní, rozhodnú Turci v referende 16. apríla.

„Ak to prejde, v Turecku sa definitívne presunie všetka moc do rúk jedného muža – Erdogana,“ rozpráva Denníku N holandská europoslankyňa Kati Piti, ktorá nedávno pripravovala správu o Turecku.  

„Zrušili by post premiéra, obmedzili právomoci parlamentu. Už teraz sa z Turecka stáva autokratický štát. Ak prejde ústava, ten proces sa len sformalizuje,“ hovorí otvorene Piri.

S masívnym zatváraním novinárov, sudcov či policajtov sa už teraz podľa nej Erdoganovi podarilo potlačiť silu nezávislých inštitúcií. Celkovo sa odhaduje, že po prevrate bolo zatknutých či odvolaných okolo 140-tisíc ľudí.

Krajina sa podľa nej čoraz viac vzďaľuje od Európy, a to v čase, keď ju sužuje nielen terorizmus, ale má u seba okolo tri milióny utečencov a vedie vojnu proti v Sýrii, ako proti islamistom, tak aj proti Kurdom. 

„Turecko síce potrebuje novú ústavu – tú poslednú legislatívu zaviedla armáda po prevrate v roku 1982 –, nie však takúto,“ hovorí Piri, ktorá je jednou z autoriek správy o Turecku, kde sa mu vyčíta radikálne oslabovanie nezávislosti súdnictva aj ohrozenie slobody slova.

Návrat k sultanátu

Ak referendum prejde, Turecko sa prvý raz od vzniku modernej sekulárnej republiky, ktorú založil Mustafa Kemal Atatürk, zmení na prezidentskú republiku.

„Vráti moc do paláca, odkiaľ bola vzatá osmanskému sultánovi,“ kritizuje novú ústavu aj najsilnejšia opozičná Republikánska ľudová strana (CHP). Parlament príde o kontrolné právomoci, nebude môcť zvolávať vyšetrovania či vyslovovať nedôveru vláde.

Vládny kabinet, ako ho poznáme u nás, v Turecku zanikne. Skupine ministrov bude šéfovať prezident, ktorý ich bude môcť odvolávať a vymenovávať, podobne ako to je v Spojených štátoch. Až na to, že americký kongres a súdnictvo tvoria silnú protiváhu prezidentovi, ako sa nedávno presvedčil aj Donald Trump, keď jeho zákaz vstupu pre ľudí zo siedmich moslimských krajín narazil.

Erdoganovo až do roku 2029?

Takáto kontrola Erdoganovi bude chýbať. Ústava mu dá právomoci vládnuť pomocou dekrétov či vyhlasovať mimoriadne opatrenia a rozpustiť parlament. Bude mať k dispozícii tiež dvoch či troch viceprezidentov.  

Parlament sa rozrastie z 550 na 600 kresiel a namiesto štyroch rokov sa bude voliť každých päť, jeho sila sa však zmenší. Jedinou poistkou, ktorá mu zostane proti prezidentovi – je možnosť impeachmentu, ak naň nazbiera dvojtretinový počet hlasov. Voľby do parlamentu, ako aj tie prezidentské, by sa mali odohrávať naraz.

Zmeny sa dotknú aj najvyššieho súdu v krajine – najvyššej rady sudcov a prokurátorov, namiesto 22 členov bude mať len 13. Štyroch vymenuje sám prezident, dvoch jemu podriadený minister spravodlivosti a zvyšných parlament. „Navrhované zmeny zlegitimizujú súčasný výnimočný stav, ako aj posilnia vládne právomoci prezidenta,“ píše v analýze varšavské Centrum pre východné štúdie.

Zmena ústavy umožní Erdoganovi ostať pri moci až do roku 2029. Pri moci je pritom už od roku 2003, keď prvý raz vyhral voľby so svojou stranou Spravodlivosti a rozvoja (AKP). Bol trojnásobný premiér a v roku 2014 sa dal zvoliť v prvých priamych prezidentských voľbách.

„Skutočné nebezpečenstvo, ktoré čaká Turecko, nie je šaría, ale totalitný režim,“ hovorí spisovateľka Asli Erdogan, ktorú môžu kedykoľvek znovu zavrieť do väzenia za to, že píše do novín Özgür Gündem, ktoré majú údajne podporovať Stranu kurdských pracujúcich (PKK). Mala šťastie, že ju aspoň prepustili. Napríklad karikaturista Musa Kart je stále vo väzení a ešte stále čaká na konkrétne obvinenie. Už v roku 2004 mu dali pokutu za to, že nakreslil Erdogana ako mačku zamotanú klbkom vlny.

Asli Erdogan odhaduje, že v Turecku budú žiť 10 až 20 rokov v režime junty.

„Koniec hry je veľmi jasný. Samozrejme, že odpoveď v referende bude áno. Iná cesta nie je,“ predpovedá spisovateľka. Kampaň, ktorá sa odohráva za nekončiaceho mimoriadneho stavu, sa vedie v štýle: ten, kto je proti prezidentovi, je proti Bohu alebo podporuje terorizmus.

„Ak poviete nie, ste démonizovaný,“ dodáva spisovateľka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie