Denník N

Štát ťahá mzdy na Slovensku nadol

V diskusii o výške platov zostáva nepovšimnutý zamestnávateľ, ktorý svojich ľudí platí horšie ako iní zamestnávatelia. Je ním štát.

Autor je sociológ

Väčšina ľudí na Slovensku pracuje s informáciou, že v krajinách na západ od nás sú zárobky stále násobne vyššie. Pri pohoršovaní sa nad slovenskou mzdovou úrovňou smeruje nejedna výčitka na adresu zahraničných investorov, že svojich – rovnako produktívnych – zamestnancov na Slovensku odmeňujú výrazne nižšie než v ich materskej krajine.

Sofistikovanejšie analýzy poukazujú na nízky podiel miezd na našom HDP, ktorý – popri alternatívnych vysvetleniach – môže naozaj naznačovať, že ziskovosť kapitálu je u nás nad priemerom západoeurópskych krajín. No a aktuálna debata ponúka ďalšieho vinníka nízkych miezd – lacnú pracovnú silu z chudobnejších krajín.

V diskusii o výške platov tak stále zostáva nepovšimnutý najväčší zamestnávateľ na Slovensku, ktorý svojim zamestnancom dlhodobo a systematicky vypláca nižšie mzdy ako ostatní zamestnávatelia. Tým zamestnávateľom je štát.

Horší ako iní

Pre väčšinu čitateľov to zrejme nie je nič nové – kto pracuje pre štát, má síce slabú mzdu, ale aspoň má isté miesto a – načo to zakrývať – od práce sa nemusí pretrhnúť. Stereotyp lenivého úradníka nie je slovenským špecifikom, vo svojich analýzach verejného sektora ho spomína aj OECD.

V posledných rokoch by sme však azda našli už aj pár verejne známych jednotlivcov, ktorí sa dobrovoľne vzdávajú vyššej mzdy v súkromnom sektore a pre spoločné blaho hrdlačia za smiešnu mzdu „na štátnom“. Napriek rozšírenosti stereotypov o lenivých štátnych úradníkoch nástup do služieb štátu vo väčšine európskych krajín neznamená aj automaticky horší príjem. Spravidla je to naopak.

Podľa porovnania Európskej komisie boli v rokoch 2006 a 2010 v Európskej únii len tri krajiny, v ktorých bola hodinová mzda vo verejnom sektore v oboch rokoch nižšia ako mzda v súkromnom sektore. Jednou z nich bolo Slovensko.

OECD zas porovnala platy typických zamestnancov štátu s priemerným platom vysokoškolákov v danej krajine v roku 2011. Záver je, že na Slovensku máme z porovnávaných krajín OECD najhoršie štátom platené sekretárky a riadiacich pracovníkov na najvyššej úrovni na ministerstvách (napríklad riaditelia sekcií). Ostatné porovnávané pozície, ako boli policajní vyšetrovatelia, policajti či odborníci pracujúci pre štát, sa neumiestnili lepšie ako na štvrtej pozícii od konca. Platy učiteľov boli v roku 2014 v rovnakom porovnaní druhé najnižšie v OECD.

Aspoň štát ušetrí…

Nie je to vlastne dobrá správa? Flákači, kávičkári a ďalší ľudia podávajúci na svojich teplých miestečkach podpriemerné výkony sú aspoň penalizovaní nižším príjmom. Citované porovnanie Európskej komisie ukazuje, že najviac penalizovaní sú v štátnych službách mladí a ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, u starších nie je medzi zárobkom v štátnom a súkromnom sektore výraznejší rozdiel.

Pre nezištných pracantov a profíkov vo verejnom sektore (ktorých by pre štát azda radi videli pracovať aj priaznivci štíhleho štátu) – je tu už roky klasický recept: znížte počet pracovníkov a z úspory zvýšte mzdy zostávajúcim. S dôvetkom, že keď sa to kedysi podarilo na ministerstve financií, musí sa to dať aj inde.

Tento recept hovorí, že ak by sme prepustili polovicu neefektívnych lekárov (na tisíc obyvateľov sme nad priemerom Únie), policajtov (na tisíc obyvateľov výrazne nad priemerom Únie), sestier (na tisíc obyvateľov výrazne pod priemerom Únie) či učiteľov (pomer učiteľ / žiaci na priemere Únie) a tých, čo zostanú, lepšie zaplatili, fungovalo by to lepšie.

Pracuje pre štát priveľa ľudí?

Máme však toľko lekárov, úradníkov, učiteľov či sestier, že je možné polovicu z nich prepustiť bez toho, aby chýbali? A koľko ľudí vlastne zamestnáva štát? Podľa rozpočtu verejnej správy na roky 2017 až 2019 bude v roku 2017 vo verejnej správe pracovať 419,5 tisíca ľudí. Niečo viac ako polovica z nich bude priamo platená zo štátneho rozpočtu, ďalších približne 30 percent zamestnáva územná samospráva a zvyšok pracuje napríklad v štátnych zdravotníckych zariadeniach, v Železniciach Slovenskej republiky či v Železničnej spoločnosti Slovensko.

Celkové osobné výdavky na týchto 419,5 tisíca pracovníkov tvoria necelú pätinu výdavkov celého rozpočtu verejnej správy. Medzi zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu bude v roku 2017 patriť napríklad aj takmer osemtisíc zamestnancov cirkevných a súkromných škôl.

Ak rozšírime definíciu zamestnania vo verejnom sektore aj na zamestnancov v štátom alebo samosprávou vlastnených spoločnostiach, dostaneme sa k viac ako 650-tisícom, čo je odhad z výberového zisťovania pracovných síl z roku 2015. Databáza ILOSTAT, z ktorej vychádzajú aj štatistiky OECD, však pracuje aj s odhadom zo štatistického zisťovania v organizáciách, ktoré hovorí len o 484-tisíc zamestnancoch štátu na Slovensku.

Okolo priemeru

Pri celkovom počte 2,491 milióna pracujúcich sa môže zdať, že je to veľa. V medzinárodnom porovnaní však patríme skôr k priemeru. Ak budeme pracovať s číslom z výberového zisťovania pracovných síl a porovnáme krajiny Európskej únie, za ktoré máme údaje v rokoch 2010 až 2015, je Slovensko s približne 27 percentami zamestnanými vo verejnom sektore mierne nad priemerom Únie. Ak zoberieme číslo zo štatistického zisťovania v organizáciách, sme s 22,4 percenta pod jej priemerom.

V medzinárodnom porovnaní sa navyše zdá, že v porovnaní s väčšími krajinami mávajú menšie krajiny podiel verejného sektora skôr väčší. Zrejme je to spôsobené faktom, že rozsah zodpovednosti štátu je v malých aj veľkých krajinách rovnaký, v prípade veľkých štátov však ľahšie dochádza k úspore z veľkosti. Ďalším problémom je klasifikácia. Napríklad v roku 2017 bola Železničná spoločnosť Slovensko zaradená medzi subjekty verejnej správy, čo štatisticky zvyšuje počet pracovníkov vo verejnej správe o šesťtisíc.

Komplikáciou porovnateľnosti je tiež takzvaný outsourcing. Ak organizácia verejnej správy prepustí upratovačky a najme si na upratovanie súkromnú firmu, zamestnanosť vo verejnom sektore klesne bez ohľadu na to, či sa touto operáciou ušetrilo, alebo nie. Samotný nízky počet pracovníkov vo verejnom sektore teda ešte nemusí znamenať úsporu pre štát.

Prečo fandiť rastu miezd vo verejnom sektore?

Pri priemernej veľkosti štátneho sektora patrí Slovensko k niekoľkým výnimkám v Únii, kde štát zamestnancov platí horšie ako súkromníci. Mzdy na Slovensku tak nahor tlačí skôr súkromný sektor než štát. Debata o platoch ľudí pracujúcich pre štát by si preto mohla položiť aj otázku, či by nárast ich platov náhodou nepomohol aj ľuďom pracujúcim pre súkromný sektor.

Aký by bol ponúkaný plat sekretárky v súkromnom sektore, ak by tieto pozície štát neplatil najhoršie v OECD? Nevyjednávalo by sa predavačke o plate lepšie, ak by jej zamestnávateľ nevedel, že už v súčasnosti jej platí viac, ako by zarobila ako učiteľka? Ak teda chceme, aby súkromníci zo zahraničia lepšie platili našincov, mohli by sme ich skúsiť najprv začať lepšie platiť my.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie