Ďateľ musí zniesť preťaženie až 1500 g – ako to jeho hlava vydrží?
Podstatou je dobrý evolučný dizajn, vravia vedci. Ďatle majú napríklad malé mozgy, čo znižuje riziko úrazu. Väčšinu energie pri nárazoch pohltí telo.
Rekord v preťažení na horskej dráhe je 6,3 g. Dá sa zvládnuť, ak trvá iba niekoľko sekúnd.
Bojoví piloti musia zniesť preťaženie aj 8 či 9 g, ale oblečené majú špeciálne kombinézy navrhnuté tak, aby sa krv držala v hornej časti tela, čo bráni tomu, aby odpadli.
Dôstojník Air Force John Stapp vydržal v 50. rokoch extrémne preťaženie až 46,2 g. Experiment trval iba chvíľu, ale jeho telo vtedy vážilo 3,5 tony.
To nie je nič proti ďatľom. Ich hlava musí pri ďobaní vydržať preťaženie až 1500 g. Ako to tieto vtáky robia?
Otázka zaujímala aj čitateľa magazínu National Geographic, ktorý sa v pravidlenej rubrike „Podivná otázka týždňa o zvieratách“ opýtal, „prečo ďatle nebolí hlava“.
Žaluďmi narušili signál
Na svete existuje viac ako 300 druhov ďatľov. Ďobú z najrôznejších dôvodov: aby si v strome spravili miesto na hniezdo, vytvorili dieru na uskladnenie potravy alebo sa dostali k hmyzu a miazge, píše časopis.
Niektoré ďatle ďobú preto, aby upútali pozornosť samice, alebo zvukom bránia územie. Ďobú do dutých stromov či materiálov, od ktorých sa zvuk dobre ozýva.
Ďateľ s latinským názvom Melanerpes formicivorus, ktorý žije v Severnej a Strednej Amerike, ďobe dieru, ktorá je veľká akurát na to, aby sa do nej zmestil jeden žaluď. Vytvára si tak zásoby na horšie časy.
Časopis informuje o nedávnom incidente v Kalifornii, keď do antény tieto ďatle uskladnili skoro 150 kilogramov žaluďov, čím narušili signál v okolitých mestách.
Ak by ďobanie spôsobovalo ďatľom vážne poranenia hlavy, živočíchy by čoskoro vymreli. Evolúcia preto musela vymyslieť zaujímavé spôsoby, ako vtáky uchrániť pred poranením.
Drobný mozog, rozloženie energie v tele
Jedným z nich je drobný mozog, váži iba 2 gramy. S väčším objemom by sa zväčšovalo aj riziko úrazu mozgu, vysvetlila pre National Geographic Lorna Gibson z MIT, ktorá skúmala mozgy ďatľov.
Podľa štúdie, ktorá vyšla v roku 2014, sa náraz prenáša do celého tela. Iba 0,3 percenta energie smeruje do hlavy. Také malé množstvo energie sa premení na teplo. Pretože teplota v ďatľovej hlave rýchlo rastie, musia si vtáky od ďobania po chvíli oddýchnuť.
Vonkajšia strana ďatľovej lebky je z tvrdej kosti, zatiaľ čo tá vnútorná je pórovitá, vysvetľuje Gibson. Sila, ktorá vzniká pri ďobaní, sa rozloží po lebke k tvrdej kosti, čo chráni mozog.
Ďateľ ďobe do stromu. Zdroj – YouTube
Záleží aj na uložení a orientácii mozgu, ktorý sa pri ďobaní v lebke voľne nepohybuje. Zásadný vplyv má aj rýchlosť ďobania: ak je zobák v kontakte s drevom iba minimálny čas, znižuje to riziko úrazu.
„Podstatou je dobrý evolučný dizajn,“ vraví pre National Geographic evolučný ornitológ z Yalovej univerzity Richard Prum, prečo v prípade ďatľov nevedie ďobanie k úrazom hlavy.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
