Nič lepšie ako skončiť na Slovensku sa mi nemohlo stať, hovorí iránska komička

Jej meno Nastaran znamená v perzštine Divoká ruža. Kamaráti jej hovoria jednoducho Nasi a na svojich stand-up vystúpeniach žartuje, že sa volá Nazi. Jej starší brat je tiež komik. Keď si to raz po ňom vyskúšala, už nevedela prestať. Vidieť ju môžete na šou Silné reči alebo Joke´s On You, ak práve nepracuje na bakalárskej práci o Európskej únii.   

Pýtajú sa vás z dôvodu utečeneckej krízy často, odkiaľ ste?

Pýtajú sa ma, či mám niekedy preto problémy, ale častejšie sú ľudia len zvedaví odkiaľ som, ako som sa sem dostala. Hovorím, že sme migranti s celou rodinou, že to je úplne iné. Rozhodli sme sa tu žiť, a nie, že by sme pred niečím utekali, a ani sme vám neprišli kradnúť prácu. Pre utečencov je to oveľa ťažšie, utekajú pred vojnou, pred strašnou situáciou. Snažíme sa investovať do slovenskej spoločnosti, byť jej riadnou súčasťou ako ostatní občania Slovenskej republiky.

Páči sa vám tu? Raz ste na pódiu vtipkovali, že vlastne kradnete ľuďom v Bratislave prácu dvakrát, lebo ste nielen imigrantka, ale dokonca východniarka z Blízkeho východu…

Áno, páči sa nám tu, sme veľmi spokojní. Vtip vznikol, keď som sa snažila nájsť si nejakú prácu, aby som trochu pomohla rodičom znížiť náklady na mňa. Všimla som si klasický stereotyp v Bratislave, že východniari nám berú prácu, a tak som im hovorila, že keď je tu niekto z východu, tak som to ja. (Smiech). Chcela som ten stereotyp nalomiť.

Pýtajú sa vás na islam často?

Áno, a vždy začínam faktom, že nie som moslimka, akurát som vyrástla v islamskej krajine. Môj život to vďaka mojim rodičom veľmi nezmenilo. Vďaka nim mám otvorenú myseľ. Samozrejme, učila som sa čítať korán. Je to náboženstvo ako každé iné, chce presadzovať mier, ale môže byť ľahko manipulované a zneužité na niečo oveľa horšie. Stačí, ak sa dostanete pod vplyv nejakého zlého človeka. Sama neverím v náboženstvá, môžu vám dať nejaké duchovno, urobiť z vás dobrého človeka. Ja ho však nepotrebujem. Extrémistický islam nie je jediným príkladom, keď bolo náboženstvo využité extrémistami.

Neučili vás, že islam by mal dobyť svet?

Nie, niekedy nám hovorili, že treba byť niekedy rebel, najviac však, že máme byť dobrí ľudia.

Je v Iráne veľa ľudí, ktorí neveria v islam?

Nie je to nič nezvyčajné. Moji rodičia si z neho berú to dobré, chcú byť slušní a milí k iným ľuďom, pochopiť situáciu druhých, keď treba. 

Berú v Iráne cudzincov lepšie než u nás?

Slovensko má potenciál byť multikultúrne, nemyslím si, že všetci tu neznášajú cudzincov. Myslím si, že v Iráne sú ľudia viac zvyknutí na inakosť, máme veľa etnických menšín, Kurdov, Arméncov. Sme veľkou krajinou, kde sú veľké rozdiely medzi severom a juhom, a západom či východom. Ľudia sa naučili žiť vedľa seba. Ak ide o cudzincov, v Teheráne, odkiaľ som, sme na cudzincov boli vždy zvedaví v tom dobrom zmysle a pýtali sa ich: „Čo tu, preboha, robíš?“ Pripomína to trochu Slovensko, aj tu sa ľudia často pýtajú: „Do pekla, prečo práve na Slovensko?“ (Smiech) No stalo sa.

Nikdy ste neľutovali, že ste sa nedostali viac na Západ – do Viedne, Berlína alebo Londýna?

Keď som bola mladšia, hovorila som si, že by bolo lepšie byť niekde, kde sú na cudzincov viac zvyknutí. Ale dnes si hovorím, že sa mi nemohlo stať nič lepšie. Som tu ako top cudzinec, je skvelé byť veľkou rybou v malom akváriu. (Smiech) Tým, že ľudia veľmi nie sú zvyknutí na cudziu kultúru, navyše môžem plne objavovať slovenskú kultúru. Nemôžete sa tu stratiť vo svojej komunite, ako napríklad Iránci v Nemecku. Veľa emigrantov sa snaží v exile nájsť svojich a v skutočnosti sa potom neintegrujú do spoločnosti a stretávajú sa len medzi sebou. A potom im začína chýbať Irán či Teherán. To je smiešne, ale prečo potom odišli zo svojej krajiny? Som rada, že som cudzincom práve tu.

Po siedmich rokoch ste sa cez Vianoce na chvíľu vrátili do Iránu. Zmenil sa veľmi?

Bola som len vo svojom meste, Teheráne. Nezmenil sa veľmi, ceny sú však oveľa vyššie. Inflácia je vysoká. Postavili viac nových cool obchodov a predajní, ktoré som si predtým nepamätala. Keď som odchádzala, mala som 15 rokov a veľmi som nevychádzala z domu, tak som Teherán teraz znovu objavovala. Veľmi by som odporúčala svojim kamarátom, aby ho navštívili. Nie je to mesto, ale megamesto so 16 miliónmi ľudí v centre a ďalších 5 miliónov má v priľahlých štvrtiach.

A čo smog?

Bolo to zlé, vzduch je špinavý. Našťastie, pršalo a fúkal vietor, takže to nebolo až také zlé. Ekológia je veľká téma, snažia sa obmedziť dopravu v meste, ale je to veľmi ťažké, pretože je preľudnené.

Nedávno zomrel bývalý iránsky prezident Rafsandžání, ktorý mal povesť umierneného. Ako sa naňho pamätáte?

Bola som malá, keď bol pri moci, ale ak by som ho mala k niekomu prirovnať, tak asi k Ficovi v porovnaní s Kotlebom. (Smiech) Na Slovensku mám veľmi rada Poliačika. O iránskej politike však neviem veľa.

Študujete však medzinárodné vzťahy, nie?

Áno, viac sa zaujímam o to, ako funguje medzinárodná diplomacia či EÚ. 

Vedeli ste sa v Iráne pripojiť na YouTube či Facebook?

Trochu to trvalo, ale áno, stačilo byť trochu trpezlivý. Počas miliónových protestov v roku 2009 režim internet úplne vypol, teraz  to bolo o. k.  

Zlepšuje sa v Iráne postavenie žien?

Myslím, že je to lepšie a lepšie. Po dlhých rokoch vládnej predstavy o islame sa ženy stávajú rovnoprávnejšou súčasťou spoločnosti, poznám pár skvelých žien v Iráne. Ale ísť tam do politiky je ťažké pre ženy, podobne ako aj u vás na Slovensku. Veľa žien tu nechce ísť do politiky, pretože by na ne útočili, napríklad tak, že prečo nie sú doma s deťmi. Akoby platilo pravidlo, že žena v parlamente musí byť vydatá a vždy staršia.

Schovávali ste si v Iráne celý čas vlasy?

Ako kedy, a neschovávala som si ich, mala som ich iba prikryté.

Čo vám teraz po Iráne najviac chýba?

Rodina a jedlo. Hovorili mi: „Nezáleží na tom, aké zlé dni prežívaš, je to tvoj osobný život, vždy sa snaž nájsť spôsob, ako byť šťastná.“ A podľa toho žijú. Nemajú to vždy ľahké, ale vždy sa snažia byť veselí. Často sme sa tam stretávali pri množstve lahodných jedál a dezertov pri rodinnom stole a užívali si spoločné chvíle. Tak veľmi som sa bála bakalárky, ktorú musím napísať, ale vďaka nim som sa prestala sťažovať.    

Ktoré jedlo vám chýba najviac?

Napríklad kukurica v takom špeciálnom pohári, ktorú voláme mexická kukurica s roztopeným syrom, hríbmi a množstvom byliniek. Je to skvelý snack. A potom ryža s mäsom, niečo ako guláš, a veľa kebabu, milujem ho doma. Nie ten, ktorý je tu.

Aký je rozdiel medzi naozajstným kebabom a takzvaným kebabom, čo tu máme?

U vás je to turecký štýl s malými kúskami, v Iráne robíme trochu hrubšie grilované kúsky s grilovanou zeleninou. Je to jemnučké a delikátne. Tu je to skôr ako sendvič, u nás je to parádne hlavné jedlo.

Aké slovenské jedlo vám chutí?

Mam veľmi rada slovenskú pizzu – podpecníky, cesnakovú polievku aj bryndzové halušky. Slováci si tiež veľmi radi užívajú alkohol, keď oslavujú úspech či neúspech. Na začiatku som si nevedela zvyknúť, dnes viem, že je to celá veda, kedy sa čo pije. Trvalo mi, kým som pochopila etiketu pre pitie alkoholu. Viem si užiť už aj ja.

Akú máte tému bakalárskej práce?

Integrácia Európskej únie.  

Na Facebooku ste raz napísali, že neviete, čo je ťažšie: či slovenčina alebo pochopiť spôsob fungovania EÚ.

Sedela som vtedy v triede a moja učiteľka prešla z angličtiny do slovenčiny. Snažila sa vysvetliť právnu štruktúry EÚ a vôbec som sa nechytila. Je to veľmi ťažký jazyk. Veľa ľudí mi hovorí, aby som povedala „čučoriedky“ či „štvrtok“, ale už mi to ide dobre. Slová, kde nemáte samohlásky, ako krk či skrz, je ťažké vysloviť, kým si ich nenacvičíte. Ale výslovnosť už mám dobrú, preto si ľudia myslia, že viem dobre po slovensky. Gramatiku mám však príšernú.

Prečítajte si

Iránsky stand-up komik, čo rád pije borovičku: V jeden deň ma kontrolovali trikrát

Na stand-up vás nahovoril brat Siavash?

Máme veľmi zábavnú rodinu, milujeme zabávať sa navzájom a rozprávať si vtipy, vždy sa snažíme toho druhého rozosmiať. Keď začal, raz som sa ho spýtala, či to nemôžem skúsiť. Povedal, že jasné, a bol to pre mňa zážitok. Mala som skvelé reakcie. Ľudia sa smiali, rehotali a mali ma radi! Rozhodla som sa v tom pokračovať, ujali sa ma tí, čo sú v tom veľmi dobrí. Napríklad Gordulič, líder skupiny, ma usmerňoval s tým, že mám potenciál. Som za to veľmi vďačná. Mám rada pozornosť a milujem, keď sa ľudia smejú. Veľké zadosťučinenie bolo, keď mi raz po videu s vtipom o taxikároch, čo som zavesila na Facebook, napísalo jedno dievča o tom, že bola na pokraji zrútenia pred skúškami a to video ju postavilo na nohy.

Je ťažké vymyslieť dobrý vtip?

Môže to trvať minúty, ale aj hodiny. Veľa ľudí si myslí, že je ľahké vyliezť na pódium a byť vtipný. Lenže vy musíte byť vtipný pre všetkých ľudí v miestnosti, od 16 do 55 rokov, s rôznym životným štýlom a vkusom. Ak sa smejú len dvaja ľudia, váš brat či mama, a kývajú vám good job, to nie je fajn. (Smiech). Takže vymyslieť vtip, ktorý pobaví všetkých, môže trvať aj celé hodiny. Nie som profesionál, snažím sa na sebe popracovať. Ťažšie je aj to, že rozprávam po anglicky a po slovensky a ani jeden z tých jazykov nie je môj rodný jazyk. Niekedy rozmýšľam po perzsky a musím preložiť nielen jazyk, ale aj premýšľanie a prerozprávať ten príbeh od začiatku po slovensky.   

Máte v Iráne stand-up komikov?

Áno, mužov aj ženy, ale v tom, o čom môžu hovoriť, majú oveľa ohraničenejší priestor ako tu.

Počuli ste od nich nejaký dobrý vtip?

Áno, napríklad tento: Jeden komik prirovnával iránske dievčatá k európskym: Európanky na seba dajú trochu mejkapu, opustia dom a pozrite sa na to dievča, má na sebe trochu mejkapu. A v Iráne? Dievča si dá toľko mejkapu, že keď sa pozriete na ten mejkap, má pod sebou trochu dievčaťa. To bol fakt dobrý „džouk“. Iránske dievčatá vedia vždy posunúť používanie mejkapu na vyšší level.

Aký máte vzťah k perzštine?

Som veľmi hrdá na perzskú kultúru. Má dlhú históriu, najviac som hrdá na literatúru, poéziu. Vždy so sebou ťaháme veľa kníh v perzštine, veľmi rada ich čítam a užívam si tento jazyk. Je to nádherné, ako perzská poézia bez použitia náboženstva opisuje svet a medziľudské vzťahy. Mám veľmi rada perzskú klasickú hudbu.