Tono S. rapuje proti amnestiám: Stále tu vidím tiene 90. rokov

Rap o Mečiarových amnestiách?  Tono S., raper, ktorý až na výnimky nenadáva, ho napísal za jeden týždeň. Hovorí, že tieň 90. rokov je v slovenskej politike prítomný stále, akurát v ružovom. Sú to iní ľudia, praktiky už nie sú také drastické, ale ochotu zneužívať moc, ktorá tu bola za Mečiara, vidí aj u súčasných politikov.

Ste tridsiatnik, v roku 1996 ste mali teda desať rokov. V tom čase ste sa zrejme o politiku veľa nezaujímali.

V tom čase som pravdepodobne začal hrať súťažne futbal. Inak som sa zaoberal školou, asi som chodil na výtvarnú či na iné krúžky. Ale zrejme som doma postrehol, čo naši pozerali v telke, lebo Mečiarovu rozlúčku (rok 1998 – pozn. red.) si napriek tomu vizuálne pamätám. Fascinovalo ma to, aj keď som vôbec nevedel, čo sa vlastne deje. Neriešil som, koho naši volili, aj keď mi bolo jasné, koho nemajú radi.

Ako vznikla skladba Neublížil som? Počul som, že to mala byť pôvodne titulná pieseň k novému filmu Únos, ale nakoniec si filmári vybrali Kaliho, lebo je známejší. Bolo to tak?

Nie, to je mýtus, ale keď mi volal producent skladby Remo a načal túto tému, tiež som si myslel, že to súvisí s týmto filmom. Ale nebolo to tak. Remo chcel len spracovať myšlienku amnestií, preto ma oslovil. V prvom momente som mu povedal, že si nie som stopercentne istý, že do toho chcem ísť. Mám všeobecný prehľad, poznám problém Mečiarových amnestií, ale nebol som si istý, či o tom dokážem hovoriť ako niekto, kto do toho hlboko vidí. Bola to výzva, aby som to vedel spraviť spôsobom, ktorý by som si vedel obhájiť.

Tono S.: Neublížil som

Čiže to nebol vnútorný pretlak?

Nie, sám od seba by som o tom nerapoval. Zavolal mi producent, poslal mi hudbu, tá ma zaujala a nakoniec ma zaujala aj téma. Vo finále vzniklo zaujímavé dielo.

Majú tridsiatnici potrebu riešiť niečo, čo sa stalo pred dvadsiatimi rokmi? Aj pre mňa ako novinára, bez toho, aby som spochybňoval vážnosť otázky Mečiarových amnestií, je to reportérsky akosi nepríťažlivé, lebo som tým nežil. Ako to vidí raper?

Je dôležité, že tieň 90. rokov je v slovenskej politike prítomný stále, akurát v ružovom. Sú to iní ľudia, praktiky už nie sú také drastické, ale ochotu zneužívať moc, ktorá tu bola za Mečiara, vidím aj u súčasných politikov. Preto je moja skladba nadčasovejšia – špina v politike zostala.

Vraveli ste, že ste chvíľu váhali. Čo vás presvedčilo, aby ste skladbu napísali? Skúsili ste si to nanečisto?

Nie, všetko sa nakoniec zbehlo rýchlo. Trvalo to len pár dní, nemal som čas na nejaké verzie skladby. Pesničku sme dali von v deň, keď sa amnestie začali prepierať v parlamente. To bol zámer. Ono to bolo tak – Remo ma oslovil týždeň predtým, než skladba nakoniec vyšla. Keďže som ešte išiel na dovolenku, zvládli sme napísanie a nahratie pesničky aj natočenie časti klipu v priebehu dvoch dní. Postprodukcia už prebiehala v mojej neprítomnosti a autorizoval som to na diaľku.

Ohlas vás prekvapil?

Určite, nečakal som, že to bude mať takýto dosah. Dokonca som nezachytil ani negatívne reakcie, aj keď je možné, že sa niekde objavili.

Nikto z fanúšikov vám nenapísal, že sa zbytočne miešate do politiky?

Nie. S týmto sa skôr stretávam, keď sa obtriem o neonacistov. Vtedy mi pár fanúšikov vyčíta, prečo to robím. Ale takéto reakcie sú nezmyselné. Rap predsa vznikol ako revolta voči spoločenským pomerom, prvé hip-hopové skladby kritizovali politiku. Je úplne normálne, že reaguje na politické veci.

Keď interpret spraví skladbu, ktorá vyhovuje agende jednej časti politického spektra, stáva sa, že si ho títo politici na Facebooku trochu privlastnia. Zdieľajú vás na svojich profiloch, propagujú. Nemali ste obavu, že vás skladba spojí s nejakým konkrétnym politikom?

Než som do toho išiel, pýtal som sa producenta Rema na dve veci: či to robíme na popud niekoho z politiky, lebo ja ako umelec sa nechcem postaviť za žiadnu politickú stranu, a či to môžem urobiť úplne podľa seba a nebude mi nikto hovoriť do toho, čo napíšem. Povedal mi, že nie. Toto je moja zásada: Nikdy sa nebudem stavať za žiadnu konkrétnu politickú stranu.

Pritom niektorí vaši kolegovia, napríklad Lyrik, pomáhali pred voľbami rapovať konkrétnym politickým kandidátom. Čo si o tom myslíte?

Keď je s tým ten interpret stotožnený, je to jeho voľba. Ja by som to nikdy nespravil. Neverím nikomu z politiky natoľko, aby som sa zaňho s čistým svedomím a v takejto forme dokázal postaviť. Je to nevyspytateľné, nikto nevie, čo ten politik spraví v budúcnosti. Tak sa správam aj ako volič. Chodím síce voliť, ale nebudem verejne rozprávať koho. Nie som stopercentne stotožnený s nikým.

Prečítajte si

Hudobník Lyrik: Potrebujeme nezávislú políciu, rapový protestsong ju nevytvorí

Na nejaký malý míting za pekné peniaze by ste nešli?

Nie.

Ani keby niekto na stôl buchol tisíckami?

To je zákerná otázka, lebo inak rozmýšľam, keď sa ma to pýta novinár v rozhovore, a možno by som inak premýšľal, keby reálne taká ponuka prišla. Teraz poviem, že určite nie, ale je možné, že by som to niekedy za nejakých okolností prehodnocoval. No tie okolnosti si teraz neviem predstaviť. Nechcel by som si pošramotiť svoj status povesťou predajného umelca.

To znamená, že by ste si vyberali aj témy, o ktorých rapujete? Čo ak by sa ozval nejaký producent a spýtal sa, či nechcete niečo napísať o slovenskom kúpeľníctve, alebo potrebe vrátiť na železnice IC vlaky? Aj to je politická agenda, len ju riešia iné strany.

(Smiech) Asi by som odmietol. Bol by som nerád, keby sa to ubralo takýmto smerom. Kedysi som dostával ponuky napríklad na hymny športových klubov a nezobral som to. Zdá sa mi to ako nezmysel a gýč, robiť takto na objednávku. V tomto prípade ma však celý koncept zaujal a niečo vo vnútri mi hovorilo, aby som do toho šiel.

Povedali ste, že je prirodzené, ak rap reaguje na spoločenské témy. Niektorí raperi sa priamo angažujú. Váš kolega Strapo napríklad chodil na demonštrácie proti Bašternákovi. Vy nie?

Nie. Pred rokmi som bol na jednej demonštrácii, ale už ani neviem, o čo išlo. Môj problém s demonštráciami proti Bašternákovi bol, že ich organizovali konkrétne politické strany. To by bolo pre mňa nešťastné, aby ma niekto spojil s iniciatívou konkrétnych politikov, aj keď by som bol možno stotožnený s tým, čo na tom proteste odznie. Podľa mňa je rozdiel medzi civilom a niekým, kto vystupuje ako umelec. Ja sa snažím zvažovať, za čo a ako sa postavím.

Tono S.: Nezvaný hosť (album Univerzálny hráč)

No sú tu aj nepolitické iniciatívy. Supa a Vec pred časom napríklad podporili koncert Výzva na ľudskosť.

S tým by som bol viac okej.

Aj s tou témou?

Utečenci sú zložitá téma a musel by som sa asi vrátiť v čase a pozrieť si, o čom presne Výzva k ľudskosti bola. Ale s odmietnutím nenávisti by som problém nemal.

Čoraz viac raperov sa venuje nárastu neonacizmu na Slovensku. Naposledy bolo najviac počuť Strapa, ktorý v jednej skladbe hovorí: „Kotleba je starý nácek“. Vec na poslednom EP zasa veršuje: „Raperi volia fašistov, svet sa zbláznil načisto“. Je to aktuálna téma?

Samozrejme. Zdalo by sa, že od 90. rokov, keď to s náckami bolo temné a dosť kruté, táto téma načas zmizla, ale teraz sa nenávisť vracia. Dokonca s tým, že niektorí títo ľudia sa dostali aj do politiky. Pre veľa Slovákov, ale aj Európanov, predstavujú nejakú čudnú nádej. Latentní rasisti a pseudonárodniari zase vyliezajú z dier a myslia si, že majú čo povedať. Internet im v tom len pomáha.

Sme na vrchole, alebo to bude ešte rásť?

Úprimne sa bojím, že nie sme na vrchole.

Do akej miery sa o tom bavíte v rámci žánru? Má Vec pravdu, ak hovorí, že „raperi volia fašistov“? Poznáte konkrétnych hip-hopových interpretov, ktorí sa k nim hlásia?

To asi nie, alebo mi teraz nikto nenapadá. Ale spomeňme si, že sa pred časom objavili videoklipy, kde sa raperi nemali problém ukazovať s elitou neonacistickej scény. To by bolo pred pár rokmi nemysliteľné. Rozruch bol napríklad okolo klipu rapera Kaliho. Ja zároveň dúfam, že Kali je dnes už trochu inde, a teraz by niečo také nespravil.

Prečítajte si

Raper Vec: Nad Koňýkom žasnem, vláda sa mi hnusí

Čiže významnejších neonacistických raperov u nás nemáme?

Asi nie. Druhá vec je, že mnohým fanúšikom rapu sa sympatie k neonacistom zdajú byť v poriadku. Občas si prečítam komentáre typu – veď to sú športovci, fanúšikovia futbalu, tak čo? Pritom pri rape je niečo takéto úplný nonsens. Veď v 90. rokoch náckovia striehli pred hip-hopovými koncertmi a mlátili ľudí preto, že mali široké nohavice a počúvajú v úvodzovkách negerskú hudbu. Rap a neonacizmus sú protiklady, to nejde skombinovať. No mám pocit, že aj obyčajné mlčanie mnohých raperov k týmto veciam vychováva fanúšikov, ktorým je to jedno. Zdá sa im úplne normálne, že sa hip-hop spája so xenofóbiou.

Čo by teda mali raperi robiť? Ozývať sa ešte hlasnejšie? Lebo vy, Strapo, Supa či Vec ste to už viackrát urobili. Alebo možno všetci tak trochu zbytočne panikárime?

Ja si myslím, že nepanikárime. Videli sme vo voľbách, aká aktuálna táto vec je. Tí, čo mali byť na smetisku dejín, začínajú opäť vyliezať, a raperi by o tom mali hovoriť. Mnohí z nás sú vzormi pre mladých ľudí, veľa mladých sleduje raperov, kopírujú ich myšlienky, a možno sú pre nich až takými idolmi, že by ich dokázali usmerniť. Ja viem, že mnohí intepreti môžu kalkulovať, lebo si nechcú nahnevať časť publika. Preto si cením Strapov striktný postoj, ktorý si to na Facebooku pekne schytal. Vedel, do čoho ide, vedel, že môže prísť o fanúšikov, ale neuhol. No je šialené, že raper vôbec môže prísť o fanúšika, lebo sa vymedzí voči náckom.

Tono S.: Mŕtva chémia (album Návraty)

Ako by ste sa zachovali, ak by ste sedeli v hľadisku udeľovania nejakých hudobných cien a na pódium by zavolali skupinu ako Ortel?

Zrejme by ma zalial studený pot. Neviem, či by som vedel nejako promptne zareagovať, človek niekedy zostane sedieť ako prikovaný. Myslím si, že Gipsy.cz na Českom slavíkovi spravil to najlepšie, čo mohol.

Jeho sa to bytostne týkalo. Aj keď mu Lucie Bílá povedala, že „sú veci, ktoré sa verejne nehovoria a mali by ich hovoriť v súkromí“.

To je taká reakcia, keď si človek povie len „wow“. Musím len zopakovať svoj názor – proti takýmto veciam sa treba striktne vymedziť. Nekalkulovať. Robím rap, vidím, ako sa menia naši fanúšikovia, ako niektorí prehliadajú podstatné veci, a niektorí sa rovno neváhajú pridať k „temnej“ strane. O to aktuálnejšia téma by to pre nás raperov mala byť.

Je rap poézia? Alebo inak, je váš rap poézia?

Je to hlavne hudobný žáner, ale niektorí ľudia to berú aj ako poéziu, možno v modernom šate. Ja sám som bol pozvaný na akciu, kde som svoje texty recitoval.

Pri recenziách vašich textov sú vyzdvihované tzv. punchlines, teda verše s vtipom a pointou. Mne sa veľmi páči verš: „Som úplne inde – tak ako severný pól.“ Prečo sú punchlines v rape také dôležité?

Pomôžem si Vecovým výrokom: Punchline je základnou jednotkou lyrickej zdatnosti. V rape by nemal chýbať. Rýmovať sa dá, koľko chcete, ale keď v texte chýbajú úderné riadky s vtipom a pointou, nebude to nikdy ono. Bude to len taký bezpohlavný rap.

Pochváľte sám seba, vyberte nejaké punchlines, na ktoré ste hrdý.
Napríklad: „Nenávidím sa tak, že nemôžem byť pri sebe, preto som tak chudý“, „Neleze z teba nič dobré – si jak zadky/Si jak zošit na geometriu – nemáš riadky“, alebo v skladbe Neublížil som rapujem „Som z nej unesený (myslím z našej krajiny) ako Kováč, no nie Branči, nie ten remeselník, ale Michal onen mladší“.

A punchlines od kolegov?

Fobia Kid má napríklad „Hovorím veci na rovinu a netreba mi na to vodováhu“. Potom „Miluju černochy v teamu, říkej mi Obama. Miluju bělochy v teamu, říkej mi Habera“ od Ideu. A Vec: „Slovensko! Prajem dobré ráno!
Toto bol taký môj kratučký návod/ako sa z nás môže stať veľký národ/lebo iba neznášať je na to príliš málo.“ Našiel by som možno kopec ďalších, možno ešte lepších, ale slovenského rapu počúvam žalostne málo.

Ako píšete?

Ako kedy. Kedysi, keď som nemal vodičák a cestoval som autobusom, som veľa napísal v autobusoch. Zapisoval som si útržkovito rýmy a riadky do telefónu a potom som to dával dokopy na papier. Ale viac-menej som ešte stará škola. Mnoho mladých, ktorí chodia nahrávať do štúdia, kde robím, rapujú priamo zo svojich zápiskov z telefónu. Ja si to vždy musím dať na papier. Píšem, škrtám, čarbem neuveriteľným spôsobom. Napríklad skladba Neublížil som vznikla za noc. Na tie papiere, ktoré som zapísal počas písania, je radosť pozerať.

Veľa prepisujete?

Niekedy áno, niekedy mi jedna skladba trvá aj mesiac. A niekedy, ako pri pesničke Neublížil som, je text hotový za noc či pár hodín. Keď mám čas a rozbehne sa to, tak to už ide skoro samo.

Ako jeden z mála raperov v textoch nepoužívate vulgarizmy, pre hip-hop inak celkom typické. Naozaj vôbec nehrešíte?

Niečo by sa našlo, aj na mojom albume Návraty v skladbe Nudný chalan jeden je. Ja to väčšinou robím skryto – podľa rýmu v prvom riadku je jasné, čo chcem na konci druhého riadka povedať, ale na plné ústa to nedám. Príde niečo iné, prekvapivé. V Nudnom chalanovi som urobil výnimku, povedal som si, že tu svojho poslucháča budem trošku šokovať.

Výnimka potvrdzuje pravidlo. Prečo teda v textoch na rozdiel od kolegov nehrešíte?

Lebo nehreším ani v bežnom živote. Nadávky sa na mňa nenalepili, napriek tomu, že sa pohybujem v prostredí, kde je takýto slovník úplne normálny. Myslím si, že slovenčina je taký rôznorodý a široký jazyk, že ponúka dostatok výrazov na to, aby si človek vystačil aj bez nadávok. Niekedy sa mi zdá, že pre niektorých je nadávka barlička, ktorú použijú, ak nevedia nájsť trefnejšie slovo.

Vedeli by ste rapovať v inom jazyku ako v slovenčine?

Ja nie, pre mňa je to nepredstaviteľné. Počúvam švédskych raperov, ktorí rapujú po anglicky, a je to úplne v pohode. No ja ako Slovák by som v inom jazyku písať nedokázal.

Pochádzate zo Senca. Je toto mesto inšpiratívne pre vaše texty?

O Senci sa predsa hovorí ako o kolíske slovenského hip-hopu.

Lebo Dávid zo Senca?

Lebo on a pár ďalších skupín a jednotlivcov. Niektorí sa objavili aj v legendárnom Zvuku ulice, ktorý je považovaný za jeden z prvých slovenských hip-hopových albumov.

... a zároveň je dosť preceňovaný, nie?

Na tú dobu? Myslím si, že nie. Treba ho brať v kontexte 90. rokov, keď vznikol. Tí ľudia sa vtedy učili, ako slovenský rap robiť. Ja som si to ako decko vtedy išiel, a aj keď sa dnes nad tým pousmejem, Zvuk ulice považujem za súčasť vývoja celého žánru u nás.

Tono S.: Opakuj po mne (album Fíčuriny)

Ktorý svoj album máte najradšej?

Asi Návraty, to je taký špecifický projekt. Ale asi sa nedá povedať, že konkrétne tento mám radšej ako tamtie. Ku každému mám osobitý vzťah.

Návraty sú v slovenskom hip-hope pomerne výnimočný album; rap kombinujete s melódiami zo starých slovenských šlágrov. Čí to bol nápad?

Producenta Beyuza, s ktorým som sa spoznal na odovzdávaní cien RadioHead Awards asi štyri roky dozadu. Spravili sme singel, ktorý mal u ľudí úspech, a tak sme nakoniec vyskladali aj celý album. Beyuz mal staré slovenské šlágre na platniach a vyberal z nich pasáže s vokálmi, ktoré ma svojou témou inšpirovali k napísaniu textu. Veľmi dobre sa to písalo.

Išlo to dokopy?

Staré slovenské šlágre a rap? Áno. My sme to neobjavili, kombinoval ich už Hajtkovič v skupine Názov stavby, bežne to robil Vec. A keď si zoberieme amerických raperov, je úplne bežné, že ich hip-hop vychádza zo starého funku či soulu. Tak prečo to nerobiť u nás so starými slovenskými piesňami?

Rozšírilo vám to publikum o staršie ročníky?

O staršie asi nie, ale je pravda, že pár starších ľudí, ktorí inak nepočúvajú rap, to nadchlo. Ale dostalo nás to bližšie k menej hip-hopovému publiku, k návštevníkom Pohody či Grapu, teda multižánrových festivalov, kde som predtým vôbec nehrával. Zrazu ma tam volať začali. A skladby z tohto albumu sa dostali aj do Rádia_FM.

Prečítajte si

Raper Bene: Žijeme v bublinách, no pre náš vnútorný pokoj je to dobre

Na poslednom albume máte pesničku o smrti. Nie je trochu priskoro rapovať o smrti v tridsiatke?

Ťažko povedať. Ak by ma po tomto rozhovore zrazilo auto, aspoň budem mať narapovaný závet. Smrť považujem za úplne normálnu súčasť života, podľa toho by sme aj mali žiť. Naplno. A vravím, niekto si píše závet, ja som si urobil pesničku. Už aj preto, že ma fascinuje posmrtný život.

Ste veriaci?

Som veriaci. Som pokrstený katolík, ale nesúhlasím so všetkými cirkevnými dogmami. No povedal by som to, že sa „odrážam“ od katolíckej viery. Verím v Boha, verím v posmrtný život.

Okrem rapu robíte aj so zvukom, v štúdiu a pre televíziu 213. Čo by ste museli spraviť pre to, aby vás uživil iba hip-hop?

Musel by som robiť kompromisy, ktoré momentálne nie som ochotný robiť.

Aké kompromisy? Zaujíma ma, či existuje ľahká cesta, ako sa v tomo žánri dostať k peniazom…

Jasné, že existuje.

Ako vyzerá? Stačí do rapu pridať trochu vokodéra, do klipu zavolať pekné baby a rapovať o tom, aké je leto super?

Nie je to len o tom vokodéri, ale áno. Tá cesta je veľmi jednoduchá, máme tu množstvo skladieb a interpretov, ktorí to dokazujú. Ja si, naopak, hovorím, že možno motyka vystrelí a raz v budúcnosti budem komerčne úspešný tak ako oni, ale s vecami, ktoré robím ja, a ktoré robím tak, že som s nimi spokojný. No myslím si, že by som vedel nájsť spôsob, aby som sa k tomu úspechu dostal oveľa rýchlejšie. Priblížiť sa k málo náročnému publiku nie je zložité, človek vidí, čo to publikum chce. Ale mňa by táto cesta nebavila.

Fakt by to tak bolo jednoduché? Rytmus vždy hovorí, ako strastiplne sa tam, kde je dnes, dostal.

Ja nespochybňujem, že si to treba odmakať, špeciálne Rytmus si to naozaj odmakal a stal sa z neho profík. Ale väčšina vecí, ktoré dávajú von komerčne úspešní raperi, sa mi zdá veľmi jednoduchá a povrchná. Čím netvrdím, že každá jedna moja skladba je hlboké a prepracované umelecké dielo.