Denník N

Porovnali potraviny rovnakej značky u nás a v Rakúsku, polovica mala iné zloženie

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Foto N – Tomáš Benedikovič
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Foto N – Tomáš Benedikovič

Testy z laboratória potvrdili, že sa veľká časť potravín určená pre slovenský a rakúsky trh odlišuje v zložení aj kvalite.

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) vybrala a kúpila v Bratislave a v prihraničných rakúskych mestách Hainburg a Kittsee 22 potravinových výrobkov nadnárodných koncernov. Keď preskúmala ich zloženie a preverila ich v laboratóriách, zistila, že len 9 výrobkov predávaných v dvoch krajinách malo identické zloženie aj charakteristiku.

Kde nezistili žiadny významný rozdiel:

  • marhuľový jogurt/Apricot Yogurt
  • mliečna čokoláda z alpského mlieka Milka/Milka Alpenmilch
  • Nescafe Gold Original/Nescafe Edelmischung
  • ochucovadlo Podravka/Vegeta
  • Toffifee
  • hlbokozmrazené porcie z filé aljašskej tresky/Pazifischer Polardorsch
  • saláma Feurika/Feurika Salami
  • Fouda polotvrdý zrejúci plnotučný syr/Gouda Scheiben
  • Rímska šunka/Romer Schinken

Pri zvyšnej viac ako polovici vybraných potravín, ktoré kupujú spotrebitelia po celom svete, pretože ich značku poznajú a očakávajú, že budú rovnaké, nech ich kúpia kdekoľvek, zistili inšpektori v zložení aj kvalite väčšie či menšie rozdiely.

Všímali si pritom ich deklarované aj reálne zloženie, obsah alergénov, gramáž. V rámci senzorického hodnotenia preverili chuť, farbu i konzistenciu potravín.

Vo viacerých prípadoch v potravinách z bratislavských pultov zistili nižší podiel mäsa, vyšší podiel tukov, nižšiu gramáž, viac konzervačných látok a umelých náhrad cukru, než mali tie z Rakúska.

Rozdiely pri mäse aj kole

„Spotrebiteľ má právo na rovnakú kvalitu potravín ako v zahraničí. Argument, že spotrebitelia uprednostňujú iné regionálne chute, neobstojí, pretože neočakávajú, že dostanú v potravinách viac éčok a menej mäsa,“ povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS).

Kde zistili väčšie rozdiely, ktoré ovplyvňujú kvalitu:

  • puding so smotanou a vanilkovou arómou/Puding Vanille mit Sahne: rozdiely v zložení, vo všetkých výživových údajoch.
  • 10 rybích prstov hlbokozmrazených/Iglo 10 Fischstäbchen : rozdiely v označení aj v zistenom množstve rybacieho mäsa.
  • Clever pomaranč sýtená limonáda s arómou, so sladidlami/Clever orange light zuckerreduziert: rozdiely vo farbe a chuti, v zložení.
  • Manner Wien original neapolitaner: rozdiely v chuti náplne.
  • Coca-Cola: rozdiely v zložení – rozdiely – cukor/izoglukóza, v chuti.
  • Earl Gray – čierny čaj: rozdiely v balení, u nás v papierovom, v Rakúsku v alumíniovom vrecku, vo vzhľade lístkov po zaliatí vodou, vo vôni a chuti.
  • Mozzarella prírodný nezrejúci, mäkký plnotučný syr v náleve/Mozzarella: rozdiely v textúre, nižšia priemerná hmotnosť pevného podielu u nás.
  • Mozzarella mäkký syr v slanom náleve/Mozzarella Lovilio: rozdiely v textúre, rakúsky výrobok bol kompaktnejší, mal bielu farbu, nižšia priemerná hodnota pevného podielu u nás.
  • Emmentaler, plnotučný syr v celku/Ementaler : rozdiely vo vzhľade.
  • Škorica mletá/Zimt gemahlen: rozdiely v zmyslových vlastnostiach – vo vzhľade, vôni, chuti, u nás vyššia vlhkosť, nižšie hodnoty éterických olejov, popola a kumarínov.

Podľa šéfa ŠVPS Jozefa Bíreša zistili rozdiely pri mäsových výrobkoch, ich zloženie bolo v neprospech zákazníkov nakupujúcich v Bratislave. Pri Frankfurtských párkoch síce podľa Bíreša v obsahu mäsa nesplnili podmienky výrobky ani u nás, ani v Rakúsku, no v párkoch určených pre slovenský trh to bolo výraznejšie.

Čo porovnávali:

  • 6 mliečnych produktov,
  • 5 druhov mäsových výrobkov,
  • 2 rybacie výrobky,
  • 2 druhy čokoládových výrobkov,
  • 1 druh pekárenského výrobku,
  • 2 nápoje,
  • 1 kávu,
  • 1 koreniacu zmes,
  • 1 koreninu.
  • 1 čaj.

Rozdiely v zložení a kvalite zistili inšpektori aj v nápojoch. Potvrdili to, čo už slovenskí spotrebitelia vedia roky – a teda, že Coca-Cola pre rakúsky trh sa sladí cukrom, kým pre slovenský stále izoglukózou.

S týmto odhalením prišla už v roku 2011 Asociácia spotrebiteľov Slovenska, ktorá zmapovala potraviny a nápoje z niekoľkých krajín EÚ. Ich zloženie vtedy skúmal Štátny veterinárny a potravinový ústav v Bratislave.

V najnovšom testovaní, ktoré robilo ministerstvo pôdohospodárstva a ŠVPS, boli výrazné rozdiely aj v porovnávaných pomarančových džúsoch. Ten pre slovenský trh mal podľa Bíreša už vôňu s prídavkami sladidiel, identický džús pre rakúsky trh ich neobsahoval, jeho farba aj chuť boli iné.

Ďalšie odlišnosti objavila inšpekcia v porovnávaní čajov či syrov.

Výsledky prieskumu podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory potvrdili, že na slovenský trh sa dovážajú aj niektoré potraviny druhej, horšej kategórie.  „Je nemysliteľné, aby sa v priestore jednotného európskeho trhu vytvorili dve skupiny zákazníkov, pre ktorých vyrábajú niektoré nadnárodné potravinárske firmy potraviny pod rovnakým názvom a značkou, ale v rozdielnej kvalite,“ tvrdí komora.

Kľúčovým problémom, prečo je zloženie niektorých výrobkov rovnakej značky u nás a v zahraničí odlišné, je výška DPH, reaguje na výsledky porovnania Slovenské združenie pre značkové výrobky. „Slovensko má najvyššiu DPH z krajín V4 a jednu z najvyšších v EÚ. Hoci z prieskumov môže vyplývať, že Slováci si želajú kvalitu, podľa reálneho správania v obchode ich limituje peňaženka,“ tvrdí výkonný riaditeľ SZZV Ľubomír Tuchscher.

Testovať bude aj Česko

Podobné testovanie potravín, ako urobilo Slovensko, plánuje v najbližších mesiacoch aj Česká republika. Podľa tamojšieho ministra pôdohospodárstva Mariana Jurečku chce urobiť rozsiahlejší prieskum, ktorý by mal zahŕňať nákupy potravín ponúkaných pod tou istou značkou na českom, slovenskom, nemeckom a rakúskom trhu.

Touto témou sa v uplynulých rokoch zaoberala česká europoslankyňa Olga Sehnalová, ktorá podľa portálu rozhlas.cz získala podporu Slovákov a Chorvátov, 150 europoslancov podpísalo dokument, ktorý sa problematikou dvojakej kvality zaoberal.

No na to, aby ho Európsky parlament prijal, treba ďalšie dve stovky podpisov. „S niektorými ďalšími kolegami som interpelovala Európsku komisiu. Vyšla z toho odpoveď, že prieskum nebol na dostatočnej vzorke a že ide o chuťové a cenové preferencie v rôznych krajinách. Keď je zdravotná neškodnosť zaručená, nie je sa o čom baviť,“ povedala pre rozhlas.cz Sehnalová.

Na tento argument chce české ministerstvo zareagovať širokým prieskumom.

Matečná aj Bíreš potvrdili, že otázka dvojakej kvality potravín nadnárodných koncernov trápi aj iné krajiny EÚ, napríklad Bulharsko, Rumunsko, Litvu, Lotyšsko a Estónsko, takže sa nedá vylúčiť, že pristúpia k podobným porovnaniam. V Bruseli chcú krajiny spoločne vyvinúť tlak, aby sa odlišné zloženie výrobkov predávaných pod tou istou značkou odstránilo.

Kvalita potravín

Teraz najčítanejšie