Ľudia už znečistili aj Mariánsku priekopu, našli tam aj plechovku Budweisera

Britskí vedci objavili na dne Mariánskej priekopy živočíchy s nezvyčajne vysokými hodnotami toxínov. Za pomoci diaľkovo ovládanej ponorky zozbierali vzorky zo zrázu v hĺbke vyše desaťtisíc metrov pod hladinou a ostali prekvapení, že aj najhlbšie miesto zemského povrchu je výrazne znečistené ľudskou činnosťou.

Kontaminované vzorky

Vedcov zaskočila vysoká koncentrácia látok v telách hlbokomorských živočíchov. V niektorých prípadoch boli namerané hodnoty polychlórovaných bifenylov až 50-krát vyššie ako v prípade krabov odchytených v jednej z najznečistenejších čínskych riek.

„Vedeli sme, že keď sa látky dostanú na dno priekopy, nemajú kam ďalej pokračovať. Prekvapilo nás však, že hodnoty kontaminácie siahali do závratných výšin,“ povedal pre denník Guardian Alan Jamieson z univerzity v Aberdeene.

„Škodlivé látky sa nachádzali v každej jednej vzorke. Bez ohľadu na hĺbku a živočíšny druh,“ pokračoval jeden z autorov článku publikovaného vo vedeckom časopise Nature Ecology and Evolution.

„Hlboký oceán stále považujeme za vzdialené a nedotknuteľné miesto. Mysleli sme si, že je uchránený pred ľudským vplyvom, ale náš výskum ukazuje, že nemôžeme byť ďalej od pravdy,“ uviedol Jamieson. „Skutočnosť, že sme našli také mimoriadne znečistenie, upozorňuje na to, aký dlhodobý škodlivý vplyv má ľudská činnosť na našu planétu.“

Americká expedícia vlani na dne priepasti Sirena Deep, ktorá je súčasťou Mariánskej priekopy, objavila igelitky a plechovku piva Budweiser.

Zdochliny a kúsky plastu

Dno hlbokomorských priepastí obývajú najmä drobné živočíchy, pre ktoré môžu byť nebezpečné už aj stopové množstvá organických látok. Jamieson dáva za príklad dvojcentimetrové rôznonôžky, ktoré škodliviny prijímajú spolu s potravou.

Látky sa v zrázoch usádzajú najmä vo forme nepatrných čiastočiek plastu a v telách uhynutých živočíchov, ktoré klesajú až na dno, kde sa rozkladajú.

Znečistenie svetových oceánov patrí medzi akútne problémy dlhodobo. Medzi Havajom a Kaliforniou sa nachádza ostrov odpadkov nazývaný Veľký pacifický kôš (Great Pacific Garbage Patch). Jeho plocha je podľa najskromnejších odhadov dvakrát väčšia ako rozloha Nemecka.

47 rokov po zákaze

Výskumníci z aberdeenskej univerzity identifikovali stopy zakázaných chemikálií počas bádania v Mariánskej a Kermadeckej priekope.

Zaznamenali najmä nadprirodzene zvýšený výskyt polychlórovaných bifenylov (polychlorinated biphenyl), ktoré sa nesmú používať už od roku 1970. Zákaz však len zmiernil vplyv štyroch desaťročí, počas ktorých voľne unikali do okolia. Keďže sa v prírode nedokážu samy rozložiť, je nimi planéta stále kontaminovaná.

Austrálska ekologička Katherine Daffornová podotýka, že tichomorské priekopy sú od priemyselných oblastí pomerne vzdialené, a tak je pravdepodobné, že trvalo celé roky, kým odpad doputoval a usadil sa na dne oceánu.

„O povrchu Mesiaca toho vieme oveľa viac ako o dne oceánov,“ dodáva Daffornová a naznačuje, že život v hlbokomorských priekopách nie je taký izolovaný, ako sa zdá: „Jamiesonov tím priniesol jasný dôkaz, že hlboký oceán je úzko prepojený s povrchovými vodami. Ich zistenia sú kľúčové pre ďalší monitoring týchto jedinečných ekosystémov.“

Látky v mlieku inuitských žien

Štokholmským dohovorom z roku 2001 boli takzvané perzistentné organické látky (persistent organic pollutants), medzi ktoré patria aj spomínané polychlórované bifenyly, zakázané. Na zozname sa v súčasnosti nachádza 26 škodlivín vytvorených človekom, ktoré preukázateľne spôsobujú rakovinu, oslabujú imunitný systém a ničia reprodukčné bunky.

Perzistentné organické látky sa ukladajú v tukových bunkách a môžu sa tak uvoľňovať do tela človeka celé roky. Ich vysoké hodnoty bývajú tradične zaznamenávané v arktických oblastiach. Severné vetry a oceánske prúdy zamorujú priemyselnými škodlivinami aj miesta nedotknuté človekom. Podľa agentúry Reuters sa ich stopy objavili dokonca aj v materskom mlieku inuitských žien.