Testovali sme wifi v štátnom vlaku, ktoré stálo 20-tisíc eur za jeden vozeň
Po kritike ceny nového wifi nás štátne železnice pozvali porovnať nové a staré pripojenie. Prišiel aj šéf IT železníc, my sme si na pomoc pozvali špecialistu na siete Petra Mihálika.
Vyskúšali sme, ako funguje nové wifi vo vlakoch na novej technológii Huawei. Železničiari ju nakúpili do 20 vozňov a platia za ňu 20-tisíc eur za jeden vozeň.
Nové wifi na novom zariadení sme testovali v stredu na trase Bratislava – Púchov (vlak potom pokračoval do Košíc) a Púchov – Vsetín (vlak začínal v Žiline a pokračoval do Prahy). Rovnakú trasu sme absolvovali späť do Bratislavy, vo vozni bolo už však staré wifi zariadenie.
Cieľ bol v praxi overiť, aký je rozdiel medzi kvalitou pripojenia na novej a pôvodnej technológii a ako vlastne vyzerá nové wifi zariadenie, za ktoré sú železničiari ochotní platiť niekoľkonásobne viac.
Železničná spoločnosť na šesťhodinovú predvádzaciu cestu vlakom vyslala šéfa IT sekcie železničiarov Martina Stacha, ktorý nové wifi zariadenie priniesol v dvoch menších škatuliach a po každom prestupe do nového vlaku ho vybalil. „Viem, že v tejto chvíli sa bavíme o krabiciach, ale nikde v Európe také riešenie nebeží,“ hovorí.
Na testovaciu jazdu šiel s nami aj IT-čkár Peter Mihálik z Bonet Systems, ktorý má pochybnosti o cene nového wifi zariadenia. Porovnal s nami aj kvalitu wifi pripojenia.
Pripojenie nesklamalo
Na ceste do Púchova a potom do českého Vsetína fungoval internet dobre. Rýchlosť pripojenia sa pohybovala od 5, 10 až do 20 Mbps, čo je nad pomery. Kvalita signálu kolísala primerane pokrytiu územia LTE signálom mobilných operátorov.
Mihálik si všimol, že latencia, ktorá hovorí o tom, s akým oneskorením prenesiete dáta a ako rýchlo sa napríklad načítava stránka, bola po Púchov vyššia, užívateľsky ste si však nič nevšimli. „Latencia v pravidelných intervaloch stúpala do stoviek milisekúnd bez ohľadu na to, či sme testovali reakciu lokálneho routra, alebo vzdialeného servera. Celkovo pripojenie napriek tejto skutočnosti fungovalo z pohľadu užívateľa použiteľne,“ hovorí Mihálik.
Vozeň však nebol plný, preto je otázne, či by sa rýchlosť udržala, keby bol napríklad plný surfujúcich študentov.
Cestou späť sa kvalita pripojenia zdala najprv porovnateľná, no potom začalo vypadávať na železničných staniciach. Ukázalo sa, že rozdiel v kvalite pripojenia medzi novou a starou technológiou určite je.
Wifi zariadenie za 20 kíl
Wifi sa v štátnych vlakoch spúšťalo pred 8 rokmi. Dnes je v 180 vozňoch a v 61 ucelených súpravách (celkovo je asi 900 vozňov), je v každej prvej triede, vo väčšine vozňov je zatiaľ technológia, ktorú dodal Slovak Telekom. Nové wifi zariadenie od Huawei je momentálne v 8 vozňoch, do konca februára má byť aj v ďalších dvanástich. Železničiari opakujú, že ide o testovaciu prevádzku.
Železničná spoločnosť platila za staršie wifi zariadenia, ktoré do vlakov dodal Slovak Telekom, podľa zmluvy uzavretej koncom roka 2014 menej ako 3000 eur (bez DPH) na vozeň. Cena novej technológie na jeden vozeň vychádza na 20-tisíc eur (spolu je to 408-tisíc eur bez DPH, resp. 490-tisíc s DPH).
Šéfovi IT sekcie železničnej spoločnosti sa nepozdáva, že sa priamo porovnáva cena pôvodnej a novej technológie. „Srdcom starého riešenia bolo zariadenie, ktoré nebolo určené do priemyselného prostredia.“
Stach hovorí, že debata sa zúžila len na 5-násobok alebo 7-násobok ceny starého riešenia, aj keď to nie je referenčná cena. Nové wifi zariadenie spĺňa štandardy, je to úplne iná technológia, ktorá má napríklad aj krytie proti vlhkosti, kým staré riešenie nie.
Súčasťou nového riešenia sú LTE router, ktorý je na 8 SIM kariet (v jednom momente môžu byť pripojené najviac štyri), a wifi access point, ktorý ponúkne cestujúcim službu pre prípad, keď nie je na trati pokrytie signálom (táto služba ešte nie je sprístupnená).
Šéf železničného IT tvrdí, že v cene nie je len hardvér od Huawei, montáž a dvojročný servis, ale s dodávateľom sa dohodli aj na takzvanom on-board portáli, separátna zmluva teda už nebude. Cestujúci sa dostane na špeciálnu stránku ZSSK, ktorá mu ponúkne reklamné videá a ďalšie informácie pre cestujúcich. Súčasťou nového riešenia sú aj antény do prostredia pod vysokým napätím.
Vysoký štandard technológie si vybral preto, lebo si to želajú mladí. Prieskum trhu však nerobili, vychádzali z knihy sťažností.
Ponuky nám neukázali
Stach vysvetľuje, že technické požiadavky na nové riešenie zostavoval sám, musel si k tomu naštudovať veľa podkladov. Tvrdí, že hľadal riešenie, ktoré bude spĺňať parametre na 8 rokov dopredu.
Až spätne zistil, že tam dal aj štyri podmienky, ktoré nedokáže splniť 90 percent trhu. Jednou z požiadaviek je napríklad krytie IP 54, ktoré garantuje zachovanie vlastností zariadenia napríklad vo vlhkom a prašnom prostredí, ďalším kritériom je wifi štandard 802.11ac.
Železničiari nakoniec kúpili zariadenia Huawei od čínskeho výrobcu. Ide o novinku, ktorá je na trhu len od konca októbra. Zákazku získala na trhu menej známa firma WDS Solutions. Stach hovorí, že firma veľmi úzko spolupracuje s výrobcom, čo je jej pridanou hodnotou a ponúkla kompletné riešenie.
„Zariadenia spĺňajú špecifikáciu ochrany voči prieniku vlhkosti a prachu IP54, LTE antény štandard pre prevádzku pod vysokým napätím. Otázne je, či náklady na vývoj a ochránenie zariadenia v zmysle uvedených štandardov skutočne zodpovedajú obstarávacej cene zariadenia,“ hovorí Mihálik.
Navyše ide o testovaciu prevádzku, wifi zariadenie je nové a Huawei chce s touto technológiou preraziť. Otázka teda je, prečo sa im nepodarilo vyjednať nízku cenu, keďže ide o testovaciu prevádzku.
Železničiari nerobili riadny tender, urobili „uzavretý prieskum trhu“. Koľko firiem oslovili, Stach nespresnil, no Telekom medzi nimi nebol. Ponuky predložili okrem WDS Solutions aj firmy Atos IT Solutions a Tempest.
Pochybnosti o cene by mohlo rozptýliť, keby Železničná spoločnosť Slovensko ukázala aspoň víťaznú ponuku. Cez infozákon sme ju požiadali o zverejnenie ponúk všetkých troch spoločností, no neuspeli sme. ZSSK argumentuje tým, že nejde o informáciu o nakladaní s verejnými prostriedkami, o nakladaní s majetkom štátu, ani o informáciu o životnom prostredí. Uviedla tiež, že táto informácia nesie znaky obchodného tajomstva.
V odpovedi sa uvádza aj to, že ZSSK sama oslovila firmy s požiadavkou, aby získala ich súhlas so sprístupnením požadovaných informácií. „Odpoveď uchádzačov bola zamietavá s odôvodnením, že ide o ich obchodné tajomstvo,“ uviedol hovorca ZSSK Tomáš Kováč.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
