Keď sú deti na chvíľu dospelými, je to zväčša dobrodružstvo
Aktualizované 18:07 – Nový slovenský film Piata loď, ktorý Iveta Grófová nakrútila podľa knihy Moniky Kompaníkovej, získal na Berlinale Krištáľového medveďa. Ocenili ho ako najlepší film sekcie Generation KPlus.
Odkedy sa do toho nápadu pustila, počúvala to často: Nikto sa nebude pozerať na film, kde účinkujú malé bábätká. A ešte aj hlavné postavy sú deti. Ako sa s nimi niekto dospelý dokáže stotožniť? To je príliš riskantný zámer. Režisérku Ivetu Grófovú to neodradilo, naopak, zdalo sa jej, že všetky nástrahy a nebezpečenstvá môžu byť napokon pridanou hodnotou. Ak sa to podarí.
Doma jej film Piata loď ešte nikto nevidel, do slovenských kín príde až v polovici marca. Svetovú premiéru už však má za sebou, a to rovno na prestížnom festivale Berlinale. Príbeh o dvoch deťoch, ktoré sa na chvíľu stanú dospelými, uviedli prvýkrát v nedeľu. Počas týždňa ho premietajú ešte niekoľkokrát.
„Premiéra bola naozaj skvelým zážitkom, v kinosále boli deti aj dospelí a zdalo sa mi, že príbeh sledovali s napätím. Tiež si tam však našli momenty, pri ktorých sa smiali, takže mám radosť. Myslím, že pocity dojatia, nádeje a detského dobrodružstva, o ktoré nám išlo, prevládajú v celkovej atmosfére filmu, a to je dobre. Veľa ľudí ostalo aj na diskusii po filme, čomu som tiež bola rada,“ hovorí Iveta Grófová.
Je to rodinný film
Všetko sa to začalo približne pred piatimi rokmi, keď sa zoznámili. Monika Kompaníková cestovala po literárnych besedách ako víťazka literárnej ceny Anasoft Litera, Iveta Grófová práve v Karlových Varoch uvádzala svoj filmový debut Až do mesta Aš. Pomaly rozmýšľala nad ďalším námetom a popri tom nakrúcala pre Petra Minaříka z českého vydavateľstva Větrné mlýny televízne dokumenty o autoroch a ich knihách, keď prišla ponuka nakrútiť aj portrét Moniky Kompaníkovej.
„Prečítala som si jej román a nadchol ma. Dokument o Monike sme urobili ako road movie, cestovali sme s ňou po autorských čítaniach, trávili veľa času vo vlaku, veľa sme sa rozprávali o knihe Piata loď a prichádzali nám do cesty zvláštne situácie podobné tým, čo sa diali v knihe,“ hovorí Iveta Grófová.
Vravela si, že ak sa už má do niečoho nového pustiť, nechce, aby to bol film, akých sa už nakrútilo množstvo. „Chcela som nájsť niečo výnimočné a príbeh tejto knihy taký je – ponúka originálnu zápletku a pohľad na svet dospelých očami detí. To, do čoho sa pustia, je pre nich dobrodružstvom. Starajú sa o dve malé bábätká a snažia sa im vytvoriť domov, ale pre dospelých to dobrodružstvo rozhodne nie je,“ hovorí Grófová.
Nie je to podľa nej film iba pre dospelých, ani výlučne pre deti. „Je to rodinný film, prístupný aj deťom od dvanástich rokov. Bol to náš zámer, prihliadali sme naň už keď sme pracovali s Marekom Leščákom na scenári. Som rada, že by mohol ísť aj v televízii napríklad už o ôsmej večer a nie až o desiatej, keďže je to film o rodinných témach,“ hovorí Grófová.
Detský tábor na pľaci
Do nakrúcania s detskými nehercami sa vraj bola schopná pustiť aj vďaka predošlej skúsenosti s filmom Až do mesta Aš, ktorý bol však témou aj spracovaním úplne odlišný. „Snažila som sa voči nemu vyhraniť, adrenalínový spôsob nakrúcania, aký som pri ňom zažila, sa mi však aj teraz zišiel,“ hovorí so smiechom.
„Zámerne som si vybrala mladý tvorivý tím, ktorý ešte nebol zhýčkaný rutinnou profesionálnou výrobou. Základným pravidlom našej práce bolo prijať chaos, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou nášho fungovania s deťmi, bábätkami a zvieratami. Väčšinou totiž nič nešlo tak, ako malo, každý filmovací deň bol plný prekvapení,“ hovorí Grófová.
Prvé dva týždne si nakrúcanie užívali aj detskí herci – desaťročná Vanessa Szamuhelová a Matúš Bačišin, ktorí stvárňujú hlavné postavy Jarku a Kristiána. „Najprv to bol aj pre ne zážitok, bavilo ich to, bolo to ako detský tábor, ale postupom času sme museli scény rozložiť a vymýšľať tak, aby sme ich dokázali motivovať, aby medzi nimi bola aj scéna, ktorá ich strhne a bude baviť.“ Nie náhodou bol asistentom réžie Milan Chalmovský, ktorý tiež začínal s herectvom ako dieťa, a tak mali malí herci na pľaci človeka, ktorý im dokázal porozumieť.
Štáb zvládol nakrúcanie počas jedného leta a jednej zimy, hlavným hnacím motorom bol fakt, že deti veľmi rýchlo rastú, menia sa a vo filme by to bolo vidno. „Stihli sme to, hoci sme začínali nakrúcať s neúplným finančným zabezpečením produkcie filmu. Keď dnes vidím Vanessku, je mi jasné, že to bolo natesno,“ hovorí Grófová. Lokácie napokon korešpondujú s tými, čo sú aj v knihe – okolie vlakovej stanice Vinohrady v Bratislave, akurát na jednu scénu si tím odbehol k Zemplínskej Šírave a podvodné zábery sa nakrúcali v Prahe.
Bude aj v multiplexoch
Ešte predtým, než pôjde Piata loď u nás do kín, vychádza v spolupráci s Artforom nová edícia knihy
Piata loď Moniky Kompaníkovej s filmovou obálkou aj soundtrackom. Titulnú pieseň filmu napísala a naspievala Katarzia, za aranžmánmi je Matej Hlaváč. Katarzia vraj bola podľa Ivety Grófovej správna voľba. „Poznám jej texty, dôverovala som jej, a to sa mi aj potvrdilo,“ hovorí.
V tomto momente je teda už všetko hotové, film má za sebou aj premiéru, no práce je vraj stále dosť. „Rozhodli sme sa, že nepôjdeme iba do filmových klubov, ale pokúsime sa získať si aj divákov v multiplexoch. Považujem to tak trochu za našu povinnosť a akúsi službu – máme predsa aj peniaze z verejných zdrojov a mali by sme urobiť všetko pre to, aby sa film dostal k ľuďom,“ hovorí režisérka.
Jedným z dôvodov je aj presvedčenie, že to skrátka treba skúšať a vystupovať von zo svojej bubliny. „My všetci síce máme pocit, že Moniku Kompaníkovú a jej knihu pozná každý a všetci sú zvedaví na film, ale pravda je, že napriek tomu, ako sa snažíme film komunikovať, sa k mnohým nedostane ani len zmienka, že nejaký film vznikol, ak neurobíme ešte o čosi viac,“ hovorí.
Za pozitívny preto z tohto pohľadu považuje aj nedávny divácky úspech filmu Všetko alebo nič podľa knihy Evity Urbaníkovej. Na Slovensku je zjavne po podobných filmoch ako je Všetko alebo nič momentálne hlad a ten je možno lepšie nasýtiť, aby diváci ocenili aj iné druhy filmov. Aj v takom Francúzsku sa podobných romantických komédií urobí ročne množstvo, ale neznamená to, že by francúzska kinematografia bola ochudobnená o iné kvalitné filmy. Iba vedľa seba dokážu normálne a prirodzene fungovať tie domáce komerčné spolu s tými s vyššími umeleckými ambíciami, a to je podľa mňa čosi, čo by mohlo byť aj u nás. Držím palce každému slovenskému filmu, ktorý vie prilákať ľudí do kina a vytvára tým medzi nimi a kinematografiou vzťah, ktorý je v súčasnosti veľmi krehký“ hovorí Grófová.
Napokon, medzi mediálnymi partnermi filmu Piata loď je aj časopis Evita, a Iveta Grófová to nepovažuje za nič nevhodné. „Predpokladám, že film Piata loď bude skôr rezonovať so ženami ako s mužmi, a bola by škoda, keby sa o ňom nedozvedeli,“ hovorí.
Ženy by mu však okrem toho, že je aj o vzťahu matky, dcéry a vnučky, mohli rozumieť aj preto, že na jeho výrobe sa podieľalo celkom veľa žien. „Áno, keď sa niekto prišiel pozrieť na nakrúcanie, bol prekvapený, ako je tam veľa žien, hoci tam bolo rovnako aj mužov. Taký vysoký pomer žien však u nás nie je celkom bežný,“ hovorí Grófová. Jednou z najdôležitejších žien stojacich za filmom je pritom kameramanka Denisa Buranová. Iveta Grófová si ju vybrala zámerne. „Má vynikajúce výtvarné videnie a dokázala zachytiť krehkosť, poetiku, ktorú som vo filme chcela mať.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].