Denník N

Srbský reportér sa zamestnal v našej fabrike, píše o mizérii svojich krajanov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Aktualizované 16.2. o stanovisko Samsungu – Reportér srbského Nedeljnika sa tajne zamestnal v galantskom Samsungu. Vo fabrike pracoval bez povolenia a dostával mizerný plat.

„Dvetisíci šesťstopäťdesiaty šiesty televízor. Dvetisíci šesťstopäťdesiaty siedmy televízor. Šesťtisíca skrutka je zakrútená. Ľudia, ktorí kývnu na akúkoľvek prácu, ktorú by im v Srbsku ponúkli, pozerajú na pás, ktorý sa nezastaví. Ide stále ďalej. Ruky sú opuchnuté, nohy necítiť, chrbát je vystretý ako klinec.“ Tak opisuje reportér srbského magazínu Nedeljnik Dragan Krsnik rutinu vo fabrike galantského Samsungu.

Krsnik, inak dlhoročný novinár a diplomovaný profesor literatúry, sa na celé tri mesiace zamestnal vo fabrike na juhu Slovenska, aby si tu vyskúšal život stoviek svojich krajanov. Srbi začali na Slovensko prichádzať za prácou asi dva roky dozadu. Dnes ich je tu podľa štatistík ústredia práce a sociálnych vecí vyše 5-tisíc a ich počet stále narastá. V nepripravených mestách na juhozápade Slovenska preto cítiť napätie.

Stačí prísť do Šale, Galanty, alebo Gabčíkova. Vo všetkých týchto mestách sa vlani usadili stovky srbských robotníkov a ľudia otvorene hovoria, že majú obavy. Skutočných incidentov je síce málo, no mnohé v rôznych verziách zostávajú v pamäti Slovákov. K bitkám medzi Srbmi a miestnymi došlo v Šali či Trenčíne, srbský veľvyslanec Šani Dermaku však upokojuje, že ide len o konflikty medzi jednotlivcami. „K takým veciam prichádza všade,“ hovorí.

„No nie je mojím cieľom nikoho chrániť ani obraňovať. Mojím cieľom je prispieť k tomu, aby sa občania Srbska, ktorí prídu na Slovensko, aby tu žili a pracovali, správali tak, aby sa mohli stať súčasťou miestnych komunít, prijali štýl života miestnych a aby sa v plnej miere prispôsobili.“

Srbský veľvyslanec: Bežná realita

Dragan Krsnik v Nedeljniku opisuje mizerný plat aj praktiky pracovných agentúr, ktoré na dovoze srbských robotníkov na Slovensko zarábajú. „Šikanovanie v práci je na dennom poriadku, výpoveď môžete dostať za drobnosť. A ubytovanie? To je úplne iný príbeh,“ píše srbský novinár, ktorý hovorí, že v galantskom Samsungu celé tri mesiace robil bez povolenia.

n-01slovacka_1Krsnikove slová dokazujú inzeráty pracovných agentúr, ktoré sa dajú nájsť na srbských weboch. Napríklad agentúra Largo Plus sídliaca v Novom Sade ponúka za prácu v Samsungu dve eurá dvadsať centov na hodinu v čistom. Zmeny sú dvanásťhodinové, s nadčasmi sa ráta automaticky. Minimálny počet odrobených hodín je stanovených na 180, maximálny na 250.

Reportér hovorí, že keď srbskí robotníci v autobuse prekračujú slovensko-maďarské hranice, ani len nevedia, kde vlastne skončia. Všetko je v rukách agentúry. „Na Slovensku preberá vedenie slovenská agentúra. Pracovníci sú rozdelení podľa potrieb podnikov. Cestujúci v autobuse nevedia, kde budú ubytovaní, ani kde budú pracovať.“

Galantský Samsung komentoval článok o deň neskôr. „Samsung Electronics plne rešpektuje a dodržiava vo všetkých krajinách, kde pôsobí, lokálne aj globálne právne normy ako aj štandardy v oblasti pracovného práva a vzťahov so zamestnancami,“ zareagovalo vedenie galantskej fabriky. „Situáciu ohľadom možného pochybenia pri zamestnávaní srbských zamestnancov preverujeme. Ak sa potvrdí pochybenie a porušenie zákona, urobíme všetky kroky pre vyriešenie tejto vzniknutej situácie.“

Srbsko nie je členom EÚ a naše zákony neumožňujú agentúram zamestnávať cudzincov z krajín mimo EÚ a núkať ich fabrikám. No každé nariadenie sa dá obísť, agentúram stačí len vytvoriť si pobočku v inom štáte Únie, kde je agentúrne zamestnávanie cudzincov povolené, a potom ich vyslať na Slovensko. Oficiálne tu takto môžu zostať len tri mesiace. Pravdou však je, že tu zostávajú dlhšie. Počet prípadov nelegálnej práce Srbov prudko rastie.

Veľvyslanec Srbska na Slovensku Šani Dermaku otvorene hovorí, že podmienky, za ktorých agentúry zamestnávajú Srbov v slovenských fabrikách, sú často krajne nehumánne. „Zárobky a pracovné podmienky len v malej miere závisia od samotných fabrík,“ hovorí veľvyslanec Dermaku.

„Oveľa viac to závisí od registrovaných, ale vo veľkej miere aj neregistrovaných agentúr, ktoré prácu sprostredkúvajú. Sú sľubované veci, ktoré sa nerealizujú. Mali sme viacero prípadov, keď neboli vyplatené ani len tie minimálne zárobky, ktoré im ponúkajú. Dokonca to išlo tak ďaleko, že tí ľudia nemali peniaze ani len na návrat domov, takže sme im museli cestu zabezpečiť my tu na veľvyslanectve.“

Fabrikám budú chýbať desaťtisíce ľudí

Veľvyslanec Dermaku hovorí, že podľa jeho informácií môže na slovenskom pracovnom trhu v horizonte dvoch rokov chýbať až niekoľko desiatok tisíc ľudí. Koľko voľných miest môžu zaplniť robotníci zo Srbska, však špekulovať nechce. „Keď si zoberieme blízkosť, ktorá existuje medzi našimi krajinami, ale aj otázku silnej slovenskej komunity v Srbsku, tak je možné, že to budú veľké počty. Ale nechcem špekulovať o konkrétnych číslach.“

Srbská ambasáda teraz chce rokovať so slovenskou vládou o novej dohode, ktorá by umožnila zamestnávať pracovníkov zo Srbska legálne, a najmä bez fínt sprostredkovateľských agentúr, ktoré na robotníkoch ryžujú. „Mám neformálne informácie o tom, že by sme mohli naštartovať proces, ktorý by mal viesť k podpísaniu dohody.“

Ak sa Srbi nebudú musieť utiekať k pochybným praktikám niektorých agentúr, podľa veľvyslanca by to v konečnom dôsledku mohlo zmierniť napätie vo fabrikách. Kým Srbi si všímajú, že slovenskí zamestnanci, ktorí nepracujú cez agentúru, majú platy vyššie, naše odbory zasa kritizujú, že zahraniční robotníci držia v továrňach nízke platy.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Či k podpisu dohody príde, Dermaku zatiaľ nevie. „Nezávisí to len od nás. Je na slovenskej strane, ako pristúpi k takýmto rokovaniam.“ V susednej Českej republike v reakcii na nedostatok robotníkov vláda posilnila konzulát v ukrajinskom Ľvove a umožnila prekročiť pôvodnú kvótu 5000 zamestnancov z Ukrajiny. Očakáva sa, že teraz namiesto štyroch stoviek bude Česko prijímať 800 pracovníkov z Ukrajiny mesačne.

Naše ministerstvo práce hovorí, že ďalej sa mienia sústreďovať najmä na zamestnávanie ľudí zo Slovenska. „Sme presvedčení, že medzi nezamestnanými na Slovensku je dnes stále mnoho tých, ktorí sa môžu stať prínosom pre budúceho zamestnávateľa, ak dostanú príležitosť vďaka rastu ekonomiky, aj prostredníctvom našich projektov vzdelávania, rekvalifikácii,“ odpísali z rezortu.

Ak fabrika napriek tomu nedokáže nájsť dostatok ľudí, mala by sa podľa ministerstva Jána Richtera obrátiť na úrad práce, ak ich nenájdu ani tam, môžu požiadať ministerstvo o povolenie zamestnať ľudí z krajín mimo EÚ.

Ministerstvo: Nemáme záujem o lacných robotníkov

Ministerstvo práce však zatiaľ neuvažuje o zavedení nejakých celoštátnych kvót na robotníkov zo Srbska či Ukrajiny, ktoré by umožnili ich príchod vo väčšom počte aj bez pokútnych agentúr. Ich pôsobenie začalo ministerstvo riešiť v spolupráci so susednými štátmi.

„Nemáme záujem, aby sem prišla lacná pracovná sila, ktorá by zabrzdila istý rast aj miezd, za predpokladu, že na úradoch práce máme takýto počet relatívne vzdelaných ľudí,“ reaguje hovorkyňa rezortu Veronika Husárová. „Naďalej platí, že ak úrad práce nebude schopný zabezpečiť požadované profesie, budeme dávať súhlas na príchod pracovnej sily aj z takzvaných tretích krajín. No nikdy nie plošne.“

Napätiu medzi cudzincami a Slovákmi v našich mestách môže podľa rezortu brániť väčší tlak na pracovné agentúry. „Budeme v spolupráci so samosprávou účinne kontrolovať dodržiavanie všetkých pravidiel a zákonov,“ vysvetľuje Husárová. „A vo väčšej miere než doteraz budeme za pôsobenie cudzincov robiť zodpovedných tých, ktorí ich k nám privážajú a pre ktorých pracujú. Nie je možné, aby z príchodu cudzincov na náš pracovný trh firmy iba profitovali a spoločnosť iba znášala náklady.“

Teraz najčítanejšie