Choré psy žijú u množiteľov celý život v klietkach pre zajace, teraz to môžu zastaviť

Žiadna veterinárna kontrola, biedna strava a rodia dvakrát do roka. Tak vyzerá život väčšiny sučiek, ktoré skončia v rukách množiteľov. Je to biznis – minimalizovať náklady a maximalizovať zisk.

Aj Naty, sučka neapolského mastina, patrila množiteľovi. Inšpektorka zo Slobody zvierat ju našla na smetisku medzi Gabčíkovom a Patašom. Bola apatická, podvyživená, kvôli očnej infekcii slepá. Odchovala niekoľko vrhov. Potrebovala operáciu, no narkózu by neprežila. Najskôr sa musela zotaviť.

Sedem rokov v malej klietke dvakrát do roka rodila šteňatá aj Heike, sučka anglického buldoga. Po tom, čo už šteňatá mať nemohla, vyhodil ju majiteľ do lesa aj s neliečenou infekciou uší a očí.

Toto sú len dva prípady z mnohých. Internetové bazáry sú plné ponúk šteniat bez známeho pôvodu, ich matky môžu skončiť tak ako Naty či Heike.

Protimnožiteľský zákon

Množitelia psy držia v hrozných podmienkach. Suky sú určené len na rodenie. Takto to funguje roky. Na Slovensku sú tisíce prípadov vyhodených psov z množiarní. Dobrovoľníci ich pravidelne zachraňujú a na vlastné náklady ošetrujú. Množitelia nemuseli byť doteraz registrovaní, nikto ich nekontroloval, neplatili dane. Predaj šteniat sa bral ako predaj z dvora.

Teraz by sa to malo zmeniť. Parlamentom tento týždeň prešla zmena zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú navrhla SaS a podporil ju aj najsilnejší Smer.

„Slovensko v tomto bolo jedinečné, v okolitých krajinách majú zákon o ochrane zvierat, my ho stále nemáme. Naši špekulanti si našli dieru v zákone, zarábali bez platenia daní, nemali kontrolu a nebolo to postihnuteľné,“ hovorí blogerka a aktivistka Monika Kozelová, podľa ktorej bola situácia neúnosná.

Prečítajte si

Nerob cirkus! Aktivisti sa snažia zakázať cirkusom drezúru zvierat

V praxi to bude znamenať, že každý, kto chová psov s cieľom ich množenia a predaja, bude musieť byť zaregistrovaný na daňovom úrade a teda mať ohlásenú živnosť. Množitelia tak budú musieť platiť aj dane a hlavne budú pod kontrolou. Netýka sa to šteniat, ktoré ľudia darujú.

„Našou obavou ostáva, že budú všetci tvrdiť, že zvieratá rozmnožujú, aby ich darovali rodine a priateľom,“ vraví Silvia Čaňová zo Slobody zvierat a myslí si, že čierny obchod a týranie bude pokračovať.

Každý si bude môcť skontrolovať predajcu

Doposiaľ bola povinnosť len nahlasovať chovné stanice jednotlivých plemien chovateľským zväzom a tie kontrolovali, či spĺňajú medzinárodné štandardy.

Novela zákona upravuje chov psov a ich množenie, ukladá povinnosti a rieši aj evidenciu. Vytvorí sa elektronický register, kde si každý môže overiť, od koho kupuje šteňa. Nebudú tak podporovať biznis ktorý je neetický a odteraz aj trestný.

Neviete skrotiť psa? Boli sme u psieho psychológa
autorka: Martina Koník

Register by mal slúžiť aj veterinárnej a potravinovej správe. „Budú vedieť, u koho majú kontrolovať zdravie a pohodu zvierat,“ vysvetľuje právnička iniciatívy Zvierací ombudsman Zuzana Stanová.

Podľa Stanovej však má už aj dnes Veterinárna správa účinné predpisy: „Môžu zrušiť chov, udeliť pokutu či zhabať zvieratá zo štátnych, ale aj súkromných zariadení. Takže je na mieste spýtať sa, ako sa s novelou vysporiadajú.“ Účinnejší by podľa nej bol samostatný a komplexný zákon o ochrane zvierat.

Sme najväčší vývozca

Nemecko, Rakúsko, Portugalsko či Španielsko, to sú krajiny kde podľa ochrancov zvierat končia šteňatá od slovenských množiteľov. Problém tak už prerástol naše hranice.

„Volajú nás hundemafia, robí sa to v obrovských množstvách,“ upozorňuje Kozelová a odvoláva sa na nemeckú tlač, podľa ktorej skončí v Nemecku ročne dvestotisíc psov a z toho stotisíc je od množiteľov. Slovensko má v tomto podľa nej prvenstvo a do Európy vyvážame najviac psov od množiteľov.

V Rakúsku na takýchto predajcov nasadzujú takzvaných agentov provokatérov, ktorí prejavia záujem o kúpu. Obchod potom neprebehne, ale na množiteľa si počká polícia.

Tvrdý život u množiteľa má za sebou aj sučka aktivistky Kozelovej: „Tri a pol roka žila v klietke na zajace, v tej miestnosti ich bolo štyridsať, dostávali len pečivo namočené vo vode.“

Skúsenosti s množiteľom má aj študentka medicíny Karin, ktorá si pred rokmi na Bazoši vyhliadla sučku yorkshirského teriéra: „Neukázali nám, v akých podmienkach žijú psy, videli sme len dve šteňatá. Ukázali nám len matku, ak to vôbec bola ona, možno to bola jediná čistá a učesaná sučka.“ Jej šteňaťu veterinár nakoniec zistil svrabovca.

Psov od množiteľov nosia ľudia často aj do ordinácie veterinárky Jany Freyovej, ktorá robí súdnu znalkyňu v oblasti kynológie a s prípadmi týraných psov sa stretáva: „Niekedy hneď na prvý pohľad rozoznám, odkiaľ to šteňa je. Často nie sú veterinárne ošetrené a majú vrodené choroby. Majitelia sa tak musia veľmi snažiť, aby psa udržali v relatívne dobrej kondícii.“

Psy z neodborných chovov majú vrodené choroby, ktoré si prenášajú z generácie na generáciu. Freyová si nespomína na prípad, že by majiteľ upozornil kupujúcich na to, aké choroby majú rodičia šteňaťa. Časté sú to dýchacie, srdcové či tráviace ochorenia. Pri menších plemenách nemusí správne dorásť skelet hlavy.

„Aj teraz k nám chodí šteniatko francúzskeho buldočka nebolo dostatočne ošetrené. Majitelia nevideli rodičov ani ostatných súrodencov, nevedia nič o pôvode,“ hovorí Freyová a upozorňuje, že časom môže mať taký pes vážne zdravotné problémy.