Ona rieši pesticídy na ministerstve, jej manžel s nimi pritom obchoduje
Konflikt záujmov úradníčky, ktorá robila na pláne k pesticídom a je manželkou obchodníka s pesticídmi, ministerstvo nevidí. Ona sama vec zľahčuje tým, že firma jej manžela kontroluje len tri percentá trhu s pesticídmi.
Keď sa pred troma rokmi ekologický aktivista Daniel Lešinský snažil dostať pripomienky ekológov do dokumentu s názvom Národný akčný plán na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov, postupoval štandardne. Využil lehotu pripomienkovania, zaslal pripomienky na ministerstvo a ešte sa aj osobne stretol s úradníčkou, ktorá mala problematiku pesticídov a znižovania ich používania na starosti.
„Bol som za ňou raz či dvakrát na ministerstve. Pani bola milá. Mal som osobne aj očakávania, že aspoň niektoré z našich pripomienok do akčného plánu zoberú, alebo sa aspoň o nich s nami budú baviť. Potom však nastalo ticho,“ vraví Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy.
Spomína si, že z toho, ako v roku 2012 Slovensko schválilo svoj akčný plán, boli znechutení. „Naozaj sme do toho dali veľa, prístup na ministerstve bol pozitívny, nakoniec sa z našich pripomienok neschválilo takmer nič. Z akčného plánu je básnická zbierka nič nehovoriacich predsavzatí, ktoré nemáte šancu skontrolovať ani odmerať.“
Úradníčka sa volá Katarína Beňovská, jej manželom je Ján Beňovský. Je šéfom slovenskej pobočky nadnárodného chemického koncernu Chemtura. Podľa obchodného registra je ním od marca 2013 – stal sa ním teda až po schválení akčného plánu. V skutočnosti šéfuje slovenskej Chemture oveľa dlhšie. Ako „country managera“ pre Slovensko ho uvádza už katalóg produktov na roky 2010/2011. Ten sa týka práve pesticídov.
V sprievodnom texte k jednej z látok sa v katalógu píše: „Je maximálne šetrný k životnému prostrediu. Je bezpečný pre človeka a necieľové organizmy.“ Zároveň o ňom sami píšu, že je klasifikovaný ako „nebezpečný pre životné prostredie“ a „prípravok je škodlivý pre vodné bezstavovce“. Iné prípravky zasa majú v charakteristike zdraviu škodlivý či škodlivý pre včely.
Na konflikt záujmov na ministerstve pôdohospodárstva upozornila Denník N organizácia Greenpeace.
Len tri percentá
„V žiadnom prípade nie je možné hovoriť o konflikte záujmov,“ povedala Denníku N Beňovská. Vysvetľovala to aj tým, že firma, v ktorej pracuje jej manžel, má na Slovensku možno len trojpercentný podiel na trhu.
„Som tu na to, platená týmto štátom, aby som predovšetkým obhajovala záujmy slovenských poľnohospodárov, farmárov a pestovateľov. Som agronómka srdcom aj dušou.“
K svojmu postoju k pesticídom povedala: „Zníženie rizík používania prípravkov na ochranu rastlín neznamená zníženie množstva ich používania.“ Tento názor prezentovala aj na medzinárodnej konferencii k nášmu akčnému plánu. Tento plán neurčuje jasné pravidlá a ani lehoty na to, ako má Slovensko znižovať množstvo používaných pesticídov.
Beňovská vraví, že už teraz sa u nás používa minimálne množstvo prípravku na ochranu rastlín z jediného dôvodu – že „naši farmári sú chudobní ako kostolné myši“.
Sama priznáva, že na tvorbu akčného plánu mala „dosť veľký vplyv“, no všetko vraj konzultovali s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Plán bol podľa nej kolektívnou prácou a schválilo ho kolégium ministra Jahnátka.
Plán môže meniť
Akčný plán môže kedykoľvek pripomienkovať Európska komisia a môže žiadať o jeho aktualizáciu. Je tak možné, že sa bude v najbližších rokoch meniť. To, že sme ho pripravili, bola podmienka Bruselu.
V špeciálnej európskej smernici sa píše okrem iného o „zavádzaní integrovanej ochrany proti škodcom a alternatívnych prístupov alebo techník s cieľom znížiť závislosť od používania pesticídov“.
Náš národný plán píše o regulácii pesticídov, ale aj o tom že by ich letecká aplikácia mala byť len výnimočná. Neuvádza však žiadne termíny, kedy sa majú „opatrenia“ z neho plniť, a aj zodpovedné osoby menuje len všeobecne.
V samotnom pláne sa píše, že „neposkytuje presnú informáciu o možných skutočných nákladoch na opatrenia, ktoré by bolo vhodné v oblasti prípravkov na ochranu rastlín v praxi uplatňovať. Opatrenia a úlohy navrhnuté v Národnom akčnom pláne sú orientované tak, aby boli efektívne, ale tak, aby ich uplatnením nevznikala finančná záťaž“.
Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré riadi Ľubomír Jahnátek (Smer), v linke Beňovská – Beňovský problém nevidí. „Odmietame akékoľvek zvýhodňovanie subjektov pri tvorbe akčného plánu,“ odpísal jeho hovorca Peter Hajnala.
Ministerstvo na jednej strane priznáva, že Beňovská bola členkou pracovného tímu na vypracovanie plánu. V ďalšej vete však tvrdí, že od roku 2008 je prácou súvisiacou s prípravkami na ochranu rastlín poverená iná pracovníčka než Beňovská.
„Plán prešiel verejnou konzultáciou, prostredníctvom ktorej sa mohla široká verejnosť zapojiť do jeho tvorby a orientovania. Predložené pripomienky boli za účasti všetkých pripomienkujúcich subjektov verejne prediskutované a vyhodnotené.“
Greenpeace protestuje
„Je neakceptovateľné, aby manžel osoby, ktorá môže priamo alebo nepriamo ovplyvňovať obsah dokumentov rámcujúcich používanie pesticídov na Slovensku, s pesticídmi podnikal. Spôsobuje to obavy o transparentnosti celého procesu, o objektivite vyhodnotenia pripomienok pri tvorbe akčného plánu, ako aj pri ich zapracovávaní. Ako môžeme mať záruku, že akčný plán nepripravili tak, aby obchodníkov s pesticídmi zvýhodňoval?“ pýta sa Greenpeace.
Ekologickí aktivisti pripomínajú, že Slovensko sa zaviazalo znižovať množstvo pesticídov. „Máme však podozrenie, že náš štát neurobil pre zníženie používania pesticídov skoro nič.“
Nejde o jediný možný konflikt záujmov v ochrane prírody a poľnohospodárstve. Denník SME minulý rok napísal o tom, že ministrovi životného prostredia Petrovi Žigovi radí v oblasti ochrany prírody Anna Jusková. Tá zároveň vystupuje v desiatkach povoľovacích konaní ako zástupkyňa spoločnosti Tatry Mountain Resorts, za ktorou stojí finančná skupina J&T.
Otázky o konflikte záujmov zároveň vyvolával aj samotný Žiga, ktorý pred nástupom na ministerstvo obchodoval s drevom. Pri nástupe Radičovej vlády bol zasa v hre o kreslo ministra životného prostredia vysoký manažér Transpetrolu Martin Ružinský.
Včelárov nepočúvajú, letecky striekajú aj lesy
Spotreba pesticídov na Slovensku od roku 2006 do roku 2013 kolísala okolo 4000 ton na rok a z údajov, ktoré zverejnil Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky, nie je jasný trend poklesu ani nárastu. Na európske pomery sme niekde v priemere. Slovensko je pritom krajinou, kde prevažuje pestovanie obilnín, ktoré vyžadujú ochranu oveľa menším množstvom pesticídov, ako je to pri pestovaní zeleniny a ovocia.
Pesticídy sú chemické látky na ochranu poľnohospodársky pestovaných rastlín. Niektoré z nich sa pri nesprávnom či nadmernom používaní dostávajú do vody alebo do iných organizmov a môžu sa dostať do ľudského tela. Desiatky pesticídov boli zakázané, v prípade niektorých boli preukázané rakovinotvorné účinky.
Slovenský prístup k pesticídom je často skôr v ich prospech. Keď napríklad v roku 2013 krajiny Európskej únie hlasovali o dočasnom zákaze používania troch pesticídov z radu neonikotinoidov, pri ktorých je riziko, že ohrozia včely, hlasovali sme proti. Slovenský zástupca sa zasa zdržal pri zákaze používania pesticídu Fipronil. Väčšina Únie bola za zákaz, a tak prišiel aj k nám. Na Slovensku napríklad nie sú úplne zakázané plošné letecké postreky, ktoré v časti EÚ zakázané sú. Práve pri nich existuje veľké riziko, že budú nesprávne podané alebo že ich časť skončí mimo územia, na ktoré mali dopadnúť.
„Pri predchádzajúcich hlasovaniach týkajúcich sa pesticídov škodlivých pre včely neboli návrhy slovenskej včelárskej obce našimi zástupcami v Bruseli akceptované,“ vraví Róbert Chlebo zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, ktorý sa venuje problematike včelárstva. Mnoho včiel na Slovensku podľa neho ďalej hynie v dôsledku používania „chemických koktailov“, teda zmiešavania insekticídov, herbicídov a fungicídov, a tieto zmesi môžu mať niekoľko sto- až tisícnásobne vyššiu toxicitu ako jednotlivé zložky.
Bývalý riaditeľ Štátnej ochrany prírody Marián Jasík, ktorý je odborníkom na lesné hospodárstvo, hovorí, že používanie pesticídov v slovenskom lesníctve je veľmi nešťastné. „Ide najmä o pesticídy určené na letecký postrek lykožrútov – obzvlášť, keď sa aplikujú v chránených územiach.“ Podľa Jasíka to nie je postup, ktorý by sa používal v iných krajinách.
Zo vzduchu lesníci napríklad striekali aj v Nízkych Tatrách.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
