Denník N

Protesty v Rumunsku sa väčšinou končia víťazstvom ľudí, hovorí bývalý český diplomat

Podľa Kubáška je Bukurešť ideálne mesto pre cyklistov. Foto - archív R. K.
Podľa Kubáška je Bukurešť ideálne mesto pre cyklistov. Foto – archív R. K.

V súčasnosti protestujú aj ľudia, ktorí v 89. zostali doma. Rumunsko patrí ku krajinám, kde je najväčšia priepasť medzi imidžom v zahraničí a realitou, vraví René Kubášek.

„Apatia v rumunskej spoločnosti sa zmenšila,“ vraví  René Kubášek. Český diplomat a fotograf strávil v Bukurešti štyri a pol roka, kde viedol České centrum. Odišiel v roku 2015, no udalosti v krajine sleduje aj naďalej. 

Krajina sa mení, no vláda chcela ľuďom túto nádej zobrať, vysvetľuje súčasné protesty. Dodáva, že rumunský prezident je ako Andrej Kiska.

Čím to je, že státisíce Rumunov sú zrazu ochotní v mrazoch protestovať proti svojej vláde?

Nie je to blesk z čistého neba. Jednou vetou sa dá povedať, že v Rumunsku vzniká občianska spoločnosť. Vývoj v Rumunsku bol iný ako u nás. To, čo sa u nás udialo na začiatku 90. rokov, zrodenie občianskej spoločnosti, vznik nezávislého súdnictva, slobodných médií, to sa v Rumunsko nestalo. Tam popravili svojho diktátora, jeho manželku, no bývalí blízki spolupracovníci Ceausesca sa dostali k moci a dodnes kontrolujú politický systém. Teraz prišla nová generácia mladých ľudí, ktorí chcú zmenu, boli v zahraničí, videli, že to ide aj inak.

René Kubášek je ja dokumentárny fotograf, fotil aj počas pôsobenia v Rumunsku. Foto - René Kubášek
René Kubášek je aj dokumentárny fotograf, fotil aj počas pôsobenia v Rumunsku. Foto – René Kubášek

Kedy začal tento aktivizmus Rumunov?

Míľnikom je možno kauza Roșia Montană. To bola zlatá baňa, ktorú využívali Rimania, kultúrna pamiatka stará ako Koloseum, ktorá sa nachádza vo veľmi krásnej chránenej prírodnej lokalite. Rumunská vláda dala povolenie na ťažbu zlata kanadskej spoločnosti, ktorá ho mala dolovať nie veľmi ekologickou metódou – kyanidom. Napriek tomu, že sa zdalo, že to nemôže nikdy prejsť, pretože prekážok bolo veľmi veľa, ťažba sa skutočne mala začať. Táto ekologická kauza zjednotila ľudí, do ulíc vyšli v desaťtisícoch. Boli to najmä mladí ľudia, ľudia na sociálnych sieťach, ktorí mali informácie nielen z televízií. Napokon sa im podarilo zastaviť ťažbu. Kanadská spoločnosť pritom údajne mala na výplatnej páske väčšinu parlamentu.

Pomohol tento a podobné úspechy ulice k tomu, že sa Rumuni už neboja protestovať?

Presne tak. Pouličné protesty sa väčšinou končili nejakým, aj keď niekedy len malým, víťazstvom. Ľuďom sa podarilo zastaviť ťažbu zlata, pre veľké protesty po tragédii v klube Colectiv dokonca padla vláda. Teraz ľudí zjednotilo to, keď im chceli vziať nádej. Veci v krajine sa začali meniť, vznikla protikorupčná agentúra, ktorá mala úspechy. Ľudia videli, že veci idú dobrým smerom. Vládnym nariadením by vláda nielen obmedzila protikorupčné kroky, ale by ľuďom vzala nádej.

Foto - René Kubášek
Foto – René Kubášek

Vláda už to nariadenie stiahla, rezignoval minister spravodlivosti, napriek tomu sú Rumuni stále v uliciach. Čo chcú?

Vláda už dnes nemá vôbec žiadnu dôveru ľudí. To nariadenie upiekli tajne v noci, odstúpenie jedného ministra, ktorý sa vracia do parlamentu a bude pravdepodobne mať funkciu vo výbore, je málo. Chcú, aby súčasné vedenie vládnej ľavicovej strany odstúpilo. Ľudia nespochybňujú výsledok volieb (v decembri 2016 získala vládna ľavicová strana 45 percent hlasov, pozn. red.), ten je jednoznačný, ale toto je málo.

Nedá sa povedať, že by na ulici bola iba jedna časť Rumunska, mladá, mestská, vzdelaná a tá druhá, mlčiaca väčšina starších ľudí z vidieka, by stále stála za vládou?

Jadro protestu tvoria mladí vzdelaní ľudia, ľudia z väčších miest. Tie posledné protesty sú však iné hlavne v tom, že sa k nim pridávajú aj menšie mestá na juhu Rumunska, miestach, kde protesty neboli ani v roku 89, kde to ľudia sledovali z diaľky či z televízie. Súčasná strata nádeje sa dotkla ľudí naprieč generáciami a naprieč regiónmi. V tomto je to iné. Tieto protesty ukázali, že sa zmenšila apatia v spoločnosti. Rumuni cítia, že majú povinnosť sa vyjadrovať k veciam. Veľa ľudí ide do politiky. V posledných voľbách z aktivistov vznikla aj parlamentná strana, síce získala len 8 percent, no to, že je tu náznak alternatívy, je novinka.

Čím to teda je, že v Rumunsku ľudia dokážu vo veľkom protestovať, no na Slovensku či v Česku nie? 

Je to tým rôznym vývojom našich krajín. My predsa len neriešime zásadné otázky demokracie, teda presnejšia zatiaľ nie, ktoré sme si vyriešili v 90. rokoch. V Rumunsku ešte dnes sú vidieť veci, ktoré si už u nás veľmi nevieme predstaviť.

Foto - René Kubášek
Foto – René Kubášek

Napríklad?

Napríklad, že by sa vo veľkom kupovali hlasy pri voľbách. Také prípady v Českej republike nemáme.

Na Slovensku boli podozrenia z kupovania hlasov najmä v rómskych osadách.

To viem, ale predpokladám, že v takom rozmere ako v Rumunsku to nebude. V Rumunsku sú médiá skutočne previazané s ľuďmi napojenými na politiku. U nás to do určitej miery existuje tiež, ale tá miera je neporovnateľná. V Rumunsku je iná aj úroveň korupcie. Aj za jednoduché lekárske úkony musíte zaplatiť doktorovi. To sú veci, kde je táto krajina stále ešte niekde inde.

René Kubášek

  • Bývalý riaditeľ Českého centra v Bukurešti, z tohto postu odišiel v roku 2015
  • Pracoval na Medzinárodnom vyšehradskom fonde na Slovensku
  • Vyštudoval medzinárodné vzťahy a diplomaciu
  • Momentálne pracuje pre Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jihlava
  • Ako dokumentárny fotograf vystavoval v ČR aj v zahraničí

Protikorupčný boj trvá už pár rokov, veľa ministrov skončilo vo väzení. Napriek tomu akoby miera korupcie neklesala. Funguje odstrašujúci účinok?

Myslím si, že úspechy protikorupčnej agentúry politikov odrádzajú a budú odrádzať od korupcie, pretože dnes nikto nie je nedotknuteľný. Obvinenia išli naprieč politickými stranami. Panika, ktorá vyústila do pokusu presadiť toto nariadenie, musela byť veľká. Viem aj z vlastnej skúsenosti, aj od priateľov v Rumunsku, že tá korupciu napríklad u policajtov či colníkov je v súčasnosti mizivá v porovnaní s tým, aká bola pred pár rokmi. Aj to sa mení, ale neviem to doložiť žiadnymi číslami, je to len môj dojem. Trend je dobrý, ale situácia v Rumunsku bude beh na omnoho dlhšiu trať, ako to vyzerá odtiaľto.

Foto -René Kubášek
Foto -René Kubášek

Stíhaní politici, ale aj niektoré mimovládky upozorňujú na to, že počas boja s korupciou sa nadmieru využívajú tajné služby, odpočúvajú 20-tisíc telefonátov ročne. Čo si o tom myslíte?

Považujem problém možného zneužitia odpočúvania za relatívne veľké riziko. Ale je to o nastavení kontroly, aby to bolo v rovnováhe. Boj proti korupcii bez použitia týchto nástrojov sa však zjavne nedá viesť.

Pre Českú televíziu ste spomenuli, že vidíte veľkú podobu medzi slovenským prezidentom Andrejom Kiskom a rumunským prezidentom Klausom Iohannisom, ktorý sa postavil na stranu protestujúcich. V čom?

Spoločné majú to, že bolo veľkým prekvapením, keď sa niekto ako Klaus Iohannis alebo Andrej Kiska stal prezidentom. Vo východoeurópskom kontexte mi príde prekvapenie, že slušný človek s morálnou integritou môže byť v politike a dostať sa tam priamou voľbou. Sú to ľudia, ktorí sa nevezú na vlne populizmu, pomenúvajú problémy krajiny pravými menami, zastávajú sa neprivilegovaných vrstiev. To sú všetko hodnoty, ktoré zdieľajú Kiska aj Iohannis. V tomto majú Rumuni a Slováci veľké šťastie.

Foto - René Kubášek
Foto – René Kubášek

Rumunský prezident Iohannis nemal kauzy ako iní politici? Na rozdiel od Kisku bol predtým starostom?

Áno, bol starostom, mal som príležitosť ho stretnúť osobne. Za ním žiadne kauzy nie sú, on je prvým prezidentom, ktorý nemá komunistickú minulosť, nie je napojený na staré komunistické štruktúry. Je to protestant v pravoslávnej krajine, je z nemeckej menšiny. Človeku až zostáva rozum stáť, ako sa toto mohlo podariť. V Rumunsku je dôležitá vec aj ich diaspóra v zahraničí, ktorá mu vtedy do veľkej miery pomohla k zvoleniu.

Kedysi sa na Slovensku hovorilo, že do Rumunska sa nechodí k moru, ale k hladomoru. Stále majú Slováci a Česi predsudky predtým, ako navštívia túto krajinu?

Majú, to môžem potvrdiť. Za môjho pôsobenia som mal asi 300 návštev z Česka, hlavne umelcov, teda ľudí celkom otvorených a ich predsudky boli veľké. Celkovo je Rumunsko jednou z krajín, kde je najväčšia priepasť medzi tým, ako je vnímaná v zahraničí, a realitou. Ak niekto váha a má predsudky, tak mu vrele odporúčam, aby išiel do Rumunska. A to nielen preto, že je to krásna krajina, ktorá má deltu Dunaja, krásne hory, more, všetko, na čo si spomeniete, ale má dnes veľmi zaujímavú atmosféru a dynamiku v spoločnosti.

Bukureštská hlavná ulica Victorei. Foto - René Kubášek
Bukureštská hlavná ulica Victorei. Foto – René Kubášek

V jednom rozhovore ste prirovnali Bukurešť k Berlínu. Ako ste to mysleli?

Prirovnával som to k Berlínu 90. rokov. Alternatívna kultúra v Bukurešti spontánne rastie, nie je to organizované, nemá to podporu zo strany úradov, je to veľmi živelné a stojí za to ju spoznať.

Aký je celkovo život v Bukurešti, keď ho porovnáte s Prahou?

Úplne iný. Praha je predsa len kvalitou života niekde inde. Je to mesto viac pre ľudí. Bukurešť je stále miestom, kde majú autá pred ľuďmi prednosť, kde znečistenie ovzdušia bude zrejme vyššie ako v Prahe. Ale zároveň mi Praha občas príde v porovnaní s Bukurešťou ako nudné miesto. Napriek tomu, aká je Praha kultúrne bohatá. Bukurešť má svoje veľké čaro.

Je vidieť, že sa mení aj rumunský vidiek, či sú tam stále rozdiely v porovnaní s mestami?

Rozdiely sú, mnoho ľudí, ktorí prídu do Rumunska, ho vníma ako krajinu priepastných rozdielov. Ale už dnes sa na dedinách a v malých mestách objavujú ľudia, ktorým nie je všetko jedno, nie sú apatickí, budú vstupovať do lokálnej politiky, ten prerod tam bude, ale je to nadlho.

Delta Dunaja. Foto - René Kubášek
Delta Dunaja. Foto – René Kubášek

Na Youtube je pár videí, kde vystupujete v rumunských talkshow a hovoríte po rumunsky. Bol problém pre Čecha naučiť sa tento jazyk?

Nikdy som sa tak nenaučil, aby som hovoril stopercentne. Ale predtým som vedel trochu po portugalsky a po francúzsky. A rumunčina je románsky jazyk, ktorý mi je blízky. Hlavne som si však našiel v Rumunsku mnoho priateľov, a tých som prosil, nech ma v tom nechajú a neskúšajú so mnou hovoriť po anglicky. Vďaka nim som sa po rumunsky relatívne skoro naučil.

Keď sme pri tých ľuďoch, v čom sú Rumuni iní ako Slováci či Česi?

Na rozdiel od Čechov sú určite omnoho otvorenejší, živelnejší, jednoduchšie si k nim človek nájde cestu. Možno hovorím klišé, ktoré sa týka ľudí z juhovýchodnej Európy, ale musím to potvrdiť, sú to priateľskejší ľudia s veľmi otvoreným srdcom. Podobnú skúsenosť som mal ale aj na Slovensku, kde som tiež mal šťastie stráviť niekoľko rokov života.

Strom v Bukurešti. Foto - René Kubášek
Strom v Bukurešti. Foto – René Kubášek
Foto - René Kubášek
Foto – René Kubášek

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie