Denník N

Ekonóm Kahanec: Keby migranti brali prácu a znižovali platy, tak v Amerike by mali záporné mzdy

Výskumník Martin Kahanec. Foto N – Tomáš Benedikovič
Výskumník Martin Kahanec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď sem pustíme migrantov, bude viac pracovných miest a možno sa lepšie uplatnia aj bývalí baníci, hovorí Martin Kahanec.

Ekonóm Martin Kahanec sa migrácii predovšetkým v Európe venuje od roku 2001. Jeho tím pracuje pravidelne napríklad pre Európsku komisiu a Európsky parlament. Je členom panelu expertov Európskeho dvora audítorov, ktorý robí audit Európskej komisie v oblasti pracovnej mobility. Na Slovensku má vlastný výskumný inštitút CELSI. Je predsedom Slovenskej ekonomickej spoločnosti, pôsobí na Ekonomickej univerzite v Bratislave a univerzitách v zahraničí a ako len piaty Slovák bol prijatý za člena Academia Europaea, európskej akadémie vied. Jeho knihu o migrácii a trhoch práce po rozšírení EÚ ocenila aj Princetonská univerzita. Spolupracuje aj s vládou, je členom rady Hodnoty za peniaze a radí aj splnomocnencovi pre rozvoj najzaostalejších regiónov Slovenska Antonovi Marcinčinovi.

Chápeme správne, že väčšina ekonómov hovorí, že migrácia v priemere pomáha krajinám, ktoré ju prijímajú, pomáha to aj domácim ľuďom v podobných pozíciách, pretože nakoniec získajú lepšie platené miesta, akoby šéfujú týmto ľuďom. Veľké prieskumy hovoria, že vplyv na celkovú cenu práce je väčšinou malý a tiež skôr pozitívny. Ale v politickej a verejnej debate prirodzene viac počujeme tých, ktorí sú „losers“. To je celý problém?

Základný problém je veľký nesúlad medzi tým, čo nám ukazujú dáta a čo si ľudia myslia. Keď sa v uliciach Londýna pýtali, o koľko stúpli ceny za posledných 12 mesiacov a potom z odpovedí vyrátali infláciu, vyšla im niekde okolo 80 %. Realita bola asi 2 percentá. To isté je aj s migráciou. Myslíme si, že je daný počet pracovných miest, a preto si nevyhnutne myslíme, že migranti niekomu prácu berú. Ale nevidíme to, že bez migrantov by tam fabrika vôbec nebola, alebo by nešla do toľkých projektov. Máme dôkazy, že keď migranti prichádzajú, pracovné miesta vytvárajú. Efekty nie sú obrovské, ale vidíme, že migranti v rámci EÚ majú pozitívny vplyv aj na mieru zamestnanosti domácej populácie, aj na národný produkt na hlavu. To vidíme v dátach. Je pravda, že debata vo vysielajúcich krajinách EÚ bola menšia ako v prijímajúcich, a preto aj výskum sa sústredil najmä na prijímajúce krajiny. Preto vieme menej o vplyve migrantov na vysielajúce krajiny.

Dosah na Slovensko vnímame tak, že veľa mladých ľudí získalo veľkú skúsenosť, že sme si zároveň dočasne alebo trvalo znížili nezamestnanosť, ľudia posielali peniaze domov, časť ľudí si vďaka tomu nemuselo zobrať hypotéky. Čo na tom môže byť zlé?

Áno, migrácia pomôže vyrovnať rozdiely medzi ekonomickou silou na východe a západe, ľudia sa vďaka migrácii lepšie uplatnia, majú lepšiu kariéru, posielajú domov peniaze a profituje z toho celá EÚ. Existuje výskum, ktorý ukazuje, že migranti pomáhajú vytvárať obchodné prepojenia a medzinárodný biznis. To všetko sú pozitíva. Ale z dlhodobého hľadiska, keď sa ľudia nevracajú a ostávajú v zahraničí, a sú to mladí a vzdelaní ľudia, domáci ekonomický potenciál sa zmenšuje. Nemusí sa to prejaviť hneď. Ale v kombinácii s demografiou to môže byť problém pre udržateľnosť verejných financií na Slovensku. Musíme sa vysporiadať aj s tým, že často odchádzajú rodičia alebo jeden z rodičov a nechávajú doma deti so starými rodičmi. Môže sa to prejaviť nedostatkom rodičovskej starostlivosti, aj čo sa týka vzdelávania. Zase keď rodičia lepšie zarábajú, môžu poslať deti do lepších škôl.

Sú k tomu tvrdé dáta?

Vidíme, že to platí pre Ukrajincov – muži pracujú v Čechách a ženy v Taliansku a deti zostávajú bezprízorné. Peniaze, ktoré rodičia zarobia, sa nepoužijú na lepšie vzdelávanie detí, ale kúpia si napríklad auto. A potom sú to ľudia vo vyššom veku, ktorí zostávajú doma, ich dospelé deti odídu a neriešime starostlivosť o rodičov, keď zostarnú.

Kto je typický slovenský migrant? Je to skôr muž alebo žena? Tipli by sme si, že je to muž, ktorý má 28 rokov.

Keď sme vstúpili do EÚ, veľká časť tých, ktorí odišli, boli mladí ľudia, ktorí práve skončili školu, a vo veľkej miere ženy. Vo Švédsku, v Británii a Írsku bol podiel žien, ktoré tam vtedy odišli zo Slovenska, takmer 80 %. Neskôr sa tam podiel žien prudko znížil. Kríza zmenila charakter migrácie v tom, že rodiny si ňou riešili ekonomickú situáciu, keď jeden alebo obaja partneri stratili prácu. Začali odchádzať ľudia v strednom veku a už s pracovnými skúsenosťami. Ženy odchádzali pracovať do sektora domácej starostlivosti napríklad do Rakúska, muži na stavby v Česku alebo v Nemecku.

Je rozdiel medzi tým, keď odíde zo Slovenska čašník, robotník a keď odíde lekár alebo vedec?

Talianski odborníci hovoria, že bez imigrantov by sa systém ich domácej starostlivosti zrútil. Rakúsko malo podobný príbeh. To, že tam prišli Maďari, Slováci, Česi, udržalo prijateľné ceny opatrovateľských služieb pre rodiny strednej vrstvy. Keď prišiel imigrant, vytvorili sa dve miesta. Jedno miesto bolo preňho, ktoré predtým neexistovalo, a zároveň Rakúšan alebo Talian mohol ísť do práce.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie