Denník N

Ekonóm Kahanec: Keby migranti brali prácu a znižovali platy, tak v Amerike by mali záporné mzdy

Výskumník Martin Kahanec. Foto N – Tomáš Benedikovič
Výskumník Martin Kahanec. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď sem pustíme migrantov, bude viac pracovných miest a možno sa lepšie uplatnia aj bývalí baníci, hovorí Martin Kahanec.

Ekonóm Martin Kahanec sa migrácii predovšetkým v Európe venuje od roku 2001. Jeho tím pracuje pravidelne napríklad pre Európsku komisiu a Európsky parlament. Je členom panelu expertov Európskeho dvora audítorov, ktorý robí audit Európskej komisie v oblasti pracovnej mobility. Na Slovensku má vlastný výskumný inštitút CELSI. Je predsedom Slovenskej ekonomickej spoločnosti, pôsobí na Ekonomickej univerzite v Bratislave a univerzitách v zahraničí a ako len piaty Slovák bol prijatý za člena Academia Europaea, európskej akadémie vied. Jeho knihu o migrácii a trhoch práce po rozšírení EÚ ocenila aj Princetonská univerzita. Spolupracuje aj s vládou, je členom rady Hodnoty za peniaze a radí aj splnomocnencovi pre rozvoj najzaostalejších regiónov Slovenska Antonovi Marcinčinovi.

Chápeme správne, že väčšina ekonómov hovorí, že migrácia v priemere pomáha krajinám, ktoré ju prijímajú, pomáha to aj domácim ľuďom v podobných pozíciách, pretože nakoniec získajú lepšie platené miesta, akoby šéfujú týmto ľuďom. Veľké prieskumy hovoria, že vplyv na celkovú cenu práce je väčšinou malý a tiež skôr pozitívny. Ale v politickej a verejnej debate prirodzene viac počujeme tých, ktorí sú „losers“. To je celý problém?

Základný problém je veľký nesúlad medzi tým, čo nám ukazujú dáta a čo si ľudia myslia. Keď sa v uliciach Londýna pýtali, o koľko stúpli ceny za posledných 12 mesiacov a potom z odpovedí vyrátali infláciu, vyšla im niekde okolo 80 %. Realita bola asi 2 percentá. To isté je aj s migráciou. Myslíme si, že je daný počet pracovných miest, a preto si nevyhnutne myslíme, že migranti niekomu prácu berú. Ale nevidíme to, že bez migrantov by tam fabrika vôbec nebola, alebo by nešla do toľkých projektov. Máme dôkazy, že keď migranti prichádzajú, pracovné miesta vytvárajú. Efekty nie sú obrovské, ale vidíme, že migranti v rámci EÚ majú pozitívny vplyv aj na mieru zamestnanosti domácej populácie, aj na národný produkt na hlavu. To vidíme v dátach. Je pravda, že debata vo vysielajúcich krajinách EÚ bola menšia ako v prijímajúcich, a preto aj výskum sa sústredil najmä na prijímajúce krajiny. Preto vieme menej o vplyve migrantov na vysielajúce krajiny.

Dosah na Slovensko vnímame tak, že veľa mladých ľudí získalo veľkú skúsenosť, že sme si zároveň dočasne alebo trvalo znížili nezamestnanosť, ľudia posielali peniaze domov, časť ľudí si vďaka tomu nemuselo zobrať hypotéky. Čo na tom môže byť zlé?

Áno, migrácia pomôže vyrovnať rozdiely medzi ekonomickou silou na východe a západe, ľudia sa vďaka migrácii lepšie uplatnia, majú lepšiu kariéru, posielajú domov peniaze a profituje z toho celá EÚ. Existuje výskum, ktorý ukazuje, že migranti pomáhajú vytvárať obchodné prepojenia a medzinárodný biznis. To všetko sú pozitíva. Ale z dlhodobého hľadiska, keď sa ľudia nevracajú a ostávajú v zahraničí, a sú to mladí a vzdelaní ľudia, domáci ekonomický potenciál sa zmenšuje. Nemusí sa to prejaviť hneď. Ale v kombinácii s demografiou to môže byť problém pre udržateľnosť verejných financií na Slovensku. Musíme sa vysporiadať aj s tým, že často odchádzajú rodičia alebo jeden z rodičov a nechávajú doma deti so starými rodičmi. Môže sa to prejaviť nedostatkom rodičovskej starostlivosti, aj čo sa týka vzdelávania. Zase keď rodičia lepšie zarábajú, môžu poslať deti do lepších škôl.

Sú k tomu tvrdé dáta?

Vidíme, že to platí pre Ukrajincov – muži pracujú v Čechách a ženy v Taliansku a deti zostávajú bezprízorné. Peniaze, ktoré rodičia zarobia, sa nepoužijú na lepšie vzdelávanie detí, ale kúpia si napríklad auto. A potom sú to ľudia vo vyššom veku, ktorí zostávajú doma, ich dospelé deti odídu a neriešime starostlivosť o rodičov, keď zostarnú.

Kto je typický slovenský migrant? Je to skôr muž alebo žena? Tipli by sme si, že je to muž, ktorý má 28 rokov.

Keď sme vstúpili do EÚ, veľká časť tých, ktorí odišli, boli mladí ľudia, ktorí práve skončili školu, a vo veľkej miere ženy. Vo Švédsku, v Británii a Írsku bol podiel žien, ktoré tam vtedy odišli zo Slovenska, takmer 80 %. Neskôr sa tam podiel žien prudko znížil. Kríza zmenila charakter migrácie v tom, že rodiny si ňou riešili ekonomickú situáciu, keď jeden alebo obaja partneri stratili prácu. Začali odchádzať ľudia v strednom veku a už s pracovnými skúsenosťami. Ženy odchádzali pracovať do sektora domácej starostlivosti napríklad do Rakúska, muži na stavby v Česku alebo v Nemecku.

Je rozdiel medzi tým, keď odíde zo Slovenska čašník, robotník a keď odíde lekár alebo vedec?

Talianski odborníci hovoria, že bez imigrantov by sa systém ich domácej starostlivosti zrútil. Rakúsko malo podobný príbeh. To, že tam prišli Maďari, Slováci, Česi, udržalo prijateľné ceny opatrovateľských služieb pre rodiny strednej vrstvy. Keď prišiel imigrant, vytvorili sa dve miesta. Jedno miesto bolo preňho, ktoré predtým neexistovalo, a zároveň Rakúšan alebo Talian mohol ísť do práce. O vysokokvalifikovaných ľuďoch platí, že nesúťažia o tie isté miesta, nie sú vzájomne ľahko nahraditeľní. V nemocnici sa príchodom lekárov môže vytvoriť nové oddelenie, čo zlepší starostlivosť o pacientov, výskumný ústav môže vytvoriť nový odbor. Ja som v Nemecku robil naozaj veľa rôznych projektov aj pre Komisiu. Netvrdím, že neexistuje iný človek, ktorý by ma vedel nahradiť, ale nie je to také jednoduché. Vrátili sme sa s manželkou na Slovensko, vytvorili sme inštitút, zamestnali ľudí a máme dvojciferné číslo kontraktov.

Prečo ste sa vrátili?

Patrili sme do skupiny mladých ľudí, ktorí išli študovať do zahraničia, zamestnali sa tam, ale stále sme mali predstavu, že sa chceme vrátiť. Radšej som súčasťou spoločnosti, kde som vyrastal, a mám väčšiu motiváciu prispievať k jej zlepšeniu ako niekde „vonku“. No dlho sme mali pocit, že sa síce chceme vrátiť, ale nemáme kam. V našom odbore výskumu je na Slovensku málo zodpovedajúcich pracovných miest.

Chcete povedať, že našej ekonomike pomáha, keď sa z Británie napríklad vráti slovenský čašník alebo robotník?

Choďte sa prejsť po meste a uvidíte veľa oznamov – hľadáme čašníka. Alebo skúste si vydláždiť balkón. Skúste nájsť ľudí, ktorí vám to spravia a spravia dobre. Nájsť remeselníka je naozaj problém.

Znamená to, že ak sa vráti viac remeselníkov, budeme napokon viac obkladať balkóny?

Ľudia, ktorí sa vrátia, majú viac peňazí, majú zámer niečo urobiť, čo vytvára pracovné miesta.

Máme dáta, či tí, ktorí sa vrátia, si otvoria napríklad pizzeriu, lebo v zahraničí nabrali odvahu, alebo sa stávajú nezamestnanými?

Dáta ukazujú, že ten, kto sa vráti, sa vráti s lepšími schopnosťami, a nie je to nevyhnutne v tom, že vie lepšie kachličkovať. Má lepšie zručnosti, skúsenosti, možno sa naučil jazyk, musel sa vyrovnať s rôznymi výzvami, musel si tam nájsť prácu a donesie si dravosť, podnikateľského ducha. Tvrdé dáta ukazujú, že títo ľudia sa uplatňujú lepšie ako tí, ktorí von nešli. Migranti sú v princípe tí schopnejší z populácie, idú do rizika.

Na Slovensku tvoria imigranti 1,5 percenta zamestnaných, v západnej Európe výrazne viac, v Luxembursku dokonca polovicu. Ako čítate tieto dáta?

Že máme problém, pretože migranti k nám asi ani veľmi nechcú ísť. Bežní ľudia majú predstavu, že najprv si vyriešme nezamestnanosť a potom až sem niekoho púšťajme. Lenže práve migrácia slúži na to, aby sa ekonomika dynamizovala. Keby migranti brali pracovné miesta a znižovali úroveň platov, tak v Londýne, v celej Amerike a Austrálii by musel byť negatívny počet pracovných miest a záporné mzdy. A je to práve naopak. Práve v krajinách, kam chcú ľudia ísť, kde je veľká migrácia, vidíme prosperitu. Napríklad aj Bratislava profituje z toho, že ľudia sem chcú prísť, investujú tu peniaze, prinášajú pracovnú silu.

Čo by mal urobiť štát, keď firmy hovoria, že nevedia nájsť zamestnancov?

Úlohou štátu je skôr vytvárať podmienky, ľudí nech si hľadajú firmy. Dôležité je, aby sa k nám dostávali migranti, ktorí tu majú vysokú mieru uplatniteľnosti. Potrebujeme transparentnú politiku, ktorá vyberá kvalifikovaných migrantov. Veľká Británia, Austrália, Kanada, Nový Zéland môžu byť vzor, lebo majú presné kritériá.

Čo to v praxi znamená – podnik dostane povolenie a prijíma nejaký typ zamestnancov?

Podnik môže mať kvótu alebo povolenie, akých ľudí si môže nájsť. Spomenuté krajiny majú zasa skúsenosti s bodovým systémom. Zaujíma ich vaše vzdelanie, prax, jazyková príbuznosť, rodina a za to dostávate body. Keď máte dostatočný počet bodov, dostanete povolenie na prácu a na pobyt. Podstatné je, aby sem prišli ľudia, ktorí sa tu vedia uplatniť, a štát by mal podporovať ich integráciu. V kľúčových krajinách treba mať virtuálnu stránku alebo kamennú agentúru, kde si potenciálni migranti vedia zistiť o našom pracovnom trhu viac. Keď sem prídu, je potrebné trochu dozerať na to, či sa učia jazyk, ako sa integrujú, a podporovať podniky, ktoré majú vlastné potreby sem ľudí priniesť, ale majú možno legislatívne problémy s tým, ako im zabezpečiť napríklad bývanie. Tam musí fungovať štát.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Povedzme si na príklade Srbov, ktorí sem začali chodiť oproti minulosti hromadne, či je to pre krajinu dobré alebo zlé. Mali by sme to podporovať alebo regulovať?

Bol som na konferencii, kam chodia personálni manažéri, a oni sú zúfalí z toho, že nevedia nájsť pracovníkov. Chvália imigrantov, lebo majú veľmi dobrú pracovnú morálku. Firmy majú v princípe stále vyššie náklady so zamestnávaním cudzincov a stále sa pýtajú, či niekto nie je bližšie v ich okolí. Cez zamestnancov skúšajú, či niekoho nepoznajú. Keď nevedia nikoho nájsť, otázka potom už je, či niekto pri linke bude, či ju vôbec otvoria.

A nestačilo by, aby firmy dvihli platy? Keby napríklad do PSA Srbov nepustili, neostávalo by mu nič iné, iba dvihnúť platy.

Áno, nedostatok ľudí v danej firme môžete vyriešiť tak, že zdvihnete platy. Stiahnete človeka z Bratislavy alebo zo Žiliny. To je možný scenár. Ale nevyrieši to problém, že v danom sektore ľudia chýbajú. Firmy si môžu ľudí preberať, ale keď je tam limitovaný počet ľudí, ktorí tie zručnosti majú, je to problém a náklady sa zvyšujú. Áno, môžeme ľudí vzdelávať. Migrácia je len jeden zo spôsobov riešenia nedostatku kvalifikovaných ľudí. Podnikatelia skúšajú všetky spôsoby. Ale keď nevedia nájsť ľudí u nás, musia ich hľadať vonku.

Predstavte si, že ste na mieste premiéra. Ako by ste v imigračnej politike postupovali?

Aj imigračná politika musí byť transparentná a jej dôsledky pre jednotlivých aktérov predvídateľné. Aj imigrant musí vedieť, do čoho ide a čo ho čaká, a kam sa môže dostať. Riešil by som to systematicky bez toho, aby sme to riešili ako problém konkrétnej firmy. Vychádzal by som z predpokladu proaktívnej politiky, že imigranti, ktorí sú kvalifikovaní, si tú prácu donesú, vytvoria alebo nájdu. Keby sme dali kritérium, že musíte mať nejaké vzdelanie, prípadne prax alebo aj jazykovú blízkosť, potom by sa kvalifikovali a mohli tu prísť pracovať.

Hovoríte, že treba dávať pracovné povolenia osobám a nie podnikom limity?

V princípe by som bol za to, aby sa stanovil jasný, transparentný plán s ohľadom na kvalitu imigrantov, ich ekonomickú uplatniteľnosť na trhu práce a na základe toho by sa kvalifikovali alebo aj nie. Ale neexistuje jednoznačne najlepšie riešenie. Viem si predstaviť aj také, že povieme, že Slovensko je ochotné prijať ročne povedzme 5000 imigrantov. Vydáme 5000 povolení a necháme, nech si podnikatelia tieto povolenia kupujú. Im to pomôže a štát na tom ešte aj zarobí.

To znie dobre, ale to aj niekde takto funguje?

Je to jeden z návrhov, o ktorom sa reálne debatuje. Ide o to, aby sem prišli imigranti, ktorých na trhu najviac potrebujeme. Nemecko má už niekoľko rokov systém, že keď tam máte pracovnú ponuku a vysokoškolské vzdelanie, môžete byť z hocikade, pracovné povolenie tam dostanete. Riešení je viac, ale kľúčové je – zaoberajme sa tým, povedzme si, čo je naša priorita, a stanovme jasné pravidlá. Pozrite sa na Česko alebo Španielsko. Začiatkom milénia tam boli asi 2 % migrantov, v priebehu desaťročia ich podiel stúpol na 12 %.

Čo robia Česi inak ako my?

Majú napríklad čiastočne bodový systém. Keď sa migranti kvalifikujú, pustia ich.

Čo by ste teraz robili, keby ste boli na mieste vlády a každý týždeň sa stretávate s podnikateľmi, ktorí vám hovoria, že Jaguar už začína robiť nábory ľudí a že je to už neúnosné, lebo ľudia nie sú. Čo by ste im povedali?

Vláda nemôže riešiť tieto problémy od podniku k podniku. Má omnoho vážnejší problém, a to, že podiel ekonomicky aktívnych ľudí výrazne narástol, čo je dobré, a klesá aj nezamestnanosť, ale zároveň nám stúpa počet neobsadených pracovných miest. Podnikatelia nevedia nájsť potrebných zamestnancov do výroby. Riešením je dať na stôl premyslenú migračnú politiku, na základe ktorej ľudia, ktorí chcú k nám prísť, sa tu budú môcť uplatniť a integrovať.

Premiérovi ľudia možno povedia, že to nemá robiť, lebo keď nepovolí rýchlejšiu migráciu napríklad Srbov, nástupný plat v Land Roveri nebude 900, ale možno 1100 eur. Čo by ste im povedali na mieste premiéra?

Povedal by som im, že keď nebudú podnikatelia vedieť dlhodobo obsadiť pracovné miesto, tak odtiaľ odídu.

Land Rover neodíde, ešte len teraz prišiel.

Land Rover nie, vytiahne ľudí z iných firiem a tie odídu.

Aj Richard Sulík hovorí, že keď je ľudí nedostatok, musia stúpnuť ceny.

Ale trh práce funguje ináč, práca nie je homogénna. Keď nemáte zdravotné sestry, môže tu byť tisíc lekárov, ale ambulanciu si neotvoria. Trh práce funguje na tom, že podnikatelia majú nejaké zámery, výrobu, do ktorej hľadajú kombináciu tých správnych pracovníkov. Keď takých ľudí nenájdu, výrobu neotvoria. Ani domáca populácia si tam nenájde miesta, lebo projekt nebude.

Poznáte prípad krajiny, kde sa ukázalo, že zatvorenosť pred migráciou spôsobila odchod investorov?

Tá otázka je väčšinou položená naopak – aký efekt na krajinu má prílev migrantov. Ukázalo sa, že pozitívny a že sa zvyšuje aj kapitálová vybavenosť ľudí. Môžem povedať iný príklad, čo sa stalo, keď Američania postavili na mexickej hranici múr – a teraz chcú postaviť ešte vyšší. Keď si pozriete štatistiku Mexičanov v Spojených štátoch, vidíte, že predtým, ako bol múr, postupne rástol počet Mexičanov v Amerike, pričom 95 % z nich bolo legálnych a len malé percento bolo ilegálnych. Keď sa múr postavil, celkový trend imigrácie sa nezmenil, len sa obrátilo ich zloženie. Zrazu počet nelegálnych Mexičanov začal rýchlo stúpať a predbehol legálnych. Migrácia sa stala jednosmerná, v USA ostávali aj vtedy, keď už nemali prácu a ani povolenie na pobyt.

Sulík ako jedno z riešení navrhuje zrušiť štátom dotované pracovné miesta, napríklad v hnedouhoľných baniach, a tým, že je prebytok pracovných miest, baníci budú motivovaní sa preškoliť a mať prácu. Vidíte v tom rácio?

Je v tom čiastočné rácio. Ak je ekonomika v dobrej kondícii a zatvoríme neefektívnu výrobu, tí ľudia budú mať väčšiu šancu nájsť si prácu inde. Problémom je, že rekvalifikácia bude úspešná len pre časť ľudí a časť ju nedosiahne. Ale tento argument vychádza z predpokladu homogénnej pracovnej sily, že keď je viac ľudí na trhu, ťažšie si nájdu uplatnenie. Ale to nie je pravda. Je veľa štúdií, ktoré ukazujú, že migranti neberú prácu domácej populácii. V dlhodobom horizonte ju skôr vytvárajú. Baníci nebudú súťažiť s migrantom zo Srbska. Ich znalosti sú skôr komplementárne ako nahraditeľné. Keď ich pustíme, bude viac pracovných miest a možno sa lepšie uplatnia aj bývalí baníci.

Sú nejaké štúdie, ako sa správajú naši zamestnávatelia k imigrantom?

Mnohé firmy majú veľmi prísnu politiku v tom, že za rovnakú prácu majú rovnaký plat. Na to si slovenskí zamestnávatelia dávajú veľký pozor, aby platili každému zamestnancovi na tej istej pozícii rovnako.

Každému zamestnancovi rovnako, alebo aby boli rovnaké náklady práce, v ktorých je zahrnutý aj profit agentúry?

Myslím si, že kmeňovým zamestnancom platia rovnako. Rozdiely sú však v tom, na aké pozície a za akých podmienok sa sem imigranti dostanú, a to najmä v prípade nelegálnej alebo prekérnej práce.

Ako by mala vláda uvažovať o trhu práce a utečencoch?

Vysoký komisár OSN mi raz povedal, že humanitárna migrácia sa neriadi dosahom na trh práce. Ale v princípe sú to migranti ako iní. Napríklad utečenci z krajín východného bloku sa veľmi dobre uplatnili v západnej Európe alebo v Amerike, majú tam lepšie výsledky ako domáca populácia. Odchádzali často tí, ktorí najviac trpeli režimom, mali často veľký potenciál, ale režim im ho nedovolil napĺňať. Druhá skúsenosť je, keď Castro pustil 125-tisíc azylantov do Miami. V priebehu troch mesiacov prišli do mesta, ktoré malo v tom čase len okolo 350-tisíc obyvateľov. Trh práce ich absorboval.

Ako?

Bol tam veľký sektor služieb, reštaurácií, kde sa Kubánci uplatnili. Nevidíte tam negatívny ekonomický vplyv na majoritnú americkú populáciu.

Bolo to preto, že to boli veľmi špecifickí ľudia, ktorí chceli z Kuby odísť?

Aj to zohralo rolu, mnohí boli disidenti, ale Castro tam primiešal aj rôznych kriminálnikov, ľudí z psychiatrických kliník, aj keď nie je jasné, kto na Kube tam bol. Boli to rôznorodí ľudia a trh práce ich absorboval. Alebo zoberte si Dublin. Nevidíte tam jediný výkyv miezd alebo zamestnanosti, nevidíte nič, čo by naznačovalo, že by domáca populácia bola ovplyvnená negatívne.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Rieši sa uplatnenie migrantov na trhu práce podľa ich hlavného vierovyznania?

Áno, kultúrne predpoklady hrajú rolu. Často, aj keď nie vždy, sú úspešné východoázijské komunity – Číňania, Vietnamci, Japonci, Kórejčania. Majú vysokú mieru samozamestnávania.

Otázku migrácie riešite 15 rokov. Kedy bola veľkou témou?

Začiatkom milénia, keď sme vstupovali do Európskej únie. U nás bolo vtedy veľké nadšenie, že ideme do EÚ, videli sme všetko ružovo, ale v Nemecku to vnímali ako problém a riešili, aký to bude mať na nich dosah. Bola to téma, ktorá sa tam riešila na najvyššej úrovni. V tom čase som pôsobil v Nemecku a v tej debate sme boli dosť aktívni. Pri EÚ bola skupina vysokých zástupcov a my sme pre nich robili analýzu, ako sa imigranti integrujú, aký to môže mať vplyv na ekonomiku. Sedeli sme v kancelárii s predsedkyňou Bundestagu, téma tam naozaj rezonovala a bola dosť silná.

Čo bola pre nich otázka?

Hlavne to, koľko migrantov z nových členských krajín asi príde, aký to bude mať vplyv na mzdy, na zamestnanosť a na sociálny štát. Vtedy to bola jedna z najväčších tém v rámci európskej debaty. Potom prišla kríza, záujem o migráciu klesol.

Kríza prehlušila tému migrácie?

Áno, ale iba dočasne. Keď ustúpili témy ako dlhy či problémy Grécka, znova nastúpila migrácia. Ľudia, ktorí strácali prácu, si mysleli, že je to aj vinou migrantov, ktorí im ju berú. Mal som vtedy pocit, že na Slovensku to nie je téma. Odišlo od nás okolo 200-tisíc ľudí, ale dotýkalo sa to možno pol milióna ľudí, no na Slovensku to nebola veľká téma.

Brali sme to tak, že ľudia sa tam vedia dostať a je to problém Británie, Nemecka a podobne.

Presne. A to, že od nás odchádzajú šikovní ľudia, sme vtedy neriešili.

Mali sme vysokú nezamestnanosť, boli sme radi, že sa zamestnali v zahraničí. Bolo správne takto uvažovať, alebo sme to prehnali?

Tvrdé dáta ukazujú, že v sektoroch, z ktorých migranti najviac odchádzajú, to zvyšuje jemne mzdy a znižuje nezamestnanosť. V poriadku, ale našej zamestnanosti a ekonomickému potenciálu nepomáha, keď nám odchádzajú schopní ľudia. Z dlhodobého hľadiska ľudia, ktorí odídu, berú so sebou často aj pracovné miesta.

Ako človek, ktorý odíde, zoberie so sebou pracovné miesto?

Má nejaké schopnosti, znalosti, ktoré sú na našom trhu potrebné. Choďte na konferenciu personalistov a zistíte, ako zúfalo hľadajú kvalifikovaných ľudí. Keď tí ľudia odídu, firmy pracovné miesto nevedia naplniť. Počet voľných pracovných miest rastie. Miesto zostane buď neobsadené, alebo sa vôbec nevytvorí, lebo podnikateľ do toho vôbec neinvestuje.

To je teória, alebo sú na to dôkazy?

Väčšinou sa na dôsledky migrácie pozeráme z druhej strany. Skúmame, či je pravdivá populárna predstava, že prílev pracovných síl znižuje mzdy a berie nám prácu. Vychádza to z predpokladu, že máme určitý počet pracovných miest a keď niekto príde, musí zobrať prácu niekomu inému. Pravda je však taká, že pracovná sila je veľmi rozdielna. Tvrdé dáta ukazujú, že imigranti idú práve do sektorov, kde je nedostatok domácej pracovnej sily, a tým pomáhajú ekonomike. Preto imigranti a pracovná sila, ktorá tu je, priamo nesúťažia.

Odkiaľ majú migranti také dobré informácie?

To v dátach nevieme presne zistiť. Ale vieme zistiť, že keď sa v nejakom povolaní, sektore a krajine zvyšujú mzdy, imigranti tam prúdia viac ako do tých, kde je situácia opačná. Zvyšovanie miezd je signálom, že v danom sektore nie je dostatok pracovnej sily, preto zamestnávatelia musia zvyšovať mzdu bez toho, aby sa zvyšovala kvalita pracovnej sily. Presne do tých sektorov idú imigranti vo väčšej miere ako domáca populácia a tam prinášajú svoje schopnosti a znalosti.

Čo sa z vašich názorov v tom čase ukázalo ako nesprávne?

Nebol tam zásadný omyl. Medzi ekonómami je veľmi silný konsenzus o vplyve migrácie na trh práce. Ale nemusí byť konsenzus pri interpretácii. Napríklad imigranti skoro vždy majú štatisticky nulový až pozitívny vplyv na zamestnanosť domácej pracovnej sily. Ale niekoľko štúdií ukazuje, že znižujú zamestnanosť imigrantov, ktorí už prišli skôr. A niekto môže povedať, že potom je to zlé. Pre verejnú politiku je však kľúčový konečný celkový efekt.

Teraz najčítanejšie