Nemôžeme sa starať o bezpečnosť vašich detí viac ako vy. Amerika dala spojencom v NATO ultimátum
Nový americký minister obrany chce od spojencov, aby začali viac dávať na obranu, inak „stlmíme záväzky v Aliancii“.
Americkí ministri obrany to hovoria už desať rokov, James Mattis však tentokrát použil tvrdší tón. V stredu v Bruseli vyzval, aby dávali spojenci viac peňazí na obranu. Inak Amerika môže stlmiť záväzky k NATO.
„Už viac nemôžu americkí daňoví poplatníci ťahať neproporčne podiel na obrane západných hodnôt. Američania sa nemôžu starať o budúcu bezpečnosť vašich detí viac ako vy,“ povedal Mattis v prejave pred ministrami obrany z ostatných 27 členských krajín.
Krajiny podľa neho musia ukázať „podporu spoločnej obrany“, pokiaľ nechcú vidieť „stlmenie amerických záväzkov v tejto Aliancii“. Čo presne to znamenalo, neobjasnil.
Mnohí ako ultimátum
Generál Mattis tak ide v línii nového prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v kampani kritizoval členské krajiny, že nedávajú potrebné dve percentá HDP na obranu, robí tak iba päť krajín (USA, Británia, Poľsko, Grécko a Estónsko). Trump pre New York Times povedal, že to, ako prispieva štát, môže mať vplyv aj na reakciu Ameriky v prípade ohrozenia tejto krajiny.
Mattis síce dodal, že NATO je „základným kameňom americkej bezpečnosti“, no jeho slová o rozpočte mnohí hodnotili ako ultimátum.
„Niet pochybností, že vyslovil ultimátum,“ povedal pre Foreign Policy Jim Townsend, do januára vysoký predstaviteľ Pentagónu.
„Keď beriete jeho slová doslovne, tak odkaz je vskutku ten, že už nie je žiadna bezpodmienečná garancia bezpečnosti,“ povedal podľa denníka Washington Post nemenovaný európsky diplomat.
Nič nové
Najvyšší predstavitelia sa to však snažili zľahčovať. Podľa holandského ministra obrany nezaznelo nič nové.
„Nie je to o tom, že Amerika hovorí Európe, aby zdvihla výdavky na obranu. Je to o tom, že 28 členských štátov si sadlo za jeden stôl v roku 2014, pozreli si do očí a súhlasili, že ideme zvýšiť výdavky na obranu,“ povedal podľa denníka Washington Post generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Na samite vo Walese skutočne súhlasili krajiny so zvyšovaním rozpočtov NATO. Podľa slovenského vyslanca pri NATO Tomáša Valáška sa situácia zlepšuje.
„V roku 2015 sa zastavil pokles, ktorý trval od roku 1989. V roku 2016 už celkovo neamerickí členovia NATO dávali na obranu o tri percentá viac ako rok predtým. Do dvoch percent ešte veľký kus chýba, ale záväzok z Walesu hovorí, že to máme dosiahnuť do roku 2024,“ povedal v novembri pre Denník N Valášek.
Rozpočty niektorých európskych krajín NATO na armádu
Dve percentá chcú čoskoro dosiahnuť Rumunsko a Litva. Niektoré západoeurópske krajiny (Španielsko, Taliansko, Belgicko, Nemecko) však sú hlboko pod limitom. Slovensko dalo vlani podľa NATO na obranu 1,16 percenta HDP.
V roku 2014 sľúbilo, že to do roku 2020 bude 1,6. Slovenský prezident Andrej Kiska však nedávno povedal, že pri súčasnom vývoji tento cieľ nedosiahneme.
„Musím, žiaľ, skonštatovať, že nevidím žiaden kredibilný plán, ako tento záväzok chceme naplniť,“ povedal prezident.
Ultimátum by podľa denníka Washington Post mohlo byť najviac mierené na Nemecko. To dáva na obranu iba 1,19 percenta. Ak by chcelo dosiahnuť dve percentá, muselo by pridať 75 miliárd eur ročne a malo by väčšiu armádu ako Británia.
Tretina si NATO spája s ochranou
Amerika sa po anektovaní Krymu Ruskom znovu začala zaujímať o Európu. V januári prišlo do Poľska 4-tisíc amerických vojakov, multinárodná misia je aj v pobaltských krajinách, ktoré sa najviac obávajú, že by sa mohli stať terčom podobnej hybridnej vojny.
To, že obsadenie Krymu zmenilo bezpečnostnú situáciu v Európe, priznal aj generál Mattis.
Podľa prieskumu Gallup práve pobaltské štáty Litva a Estónsko spolu s Albánskom a Poľskom považujú NATO najviac za záruku bezpečnosti z východoeurópskych štátov.
Na opačnom konci je spolu s Bulharskom, Gréckom, Čiernou Horou aj Slovensko. Podľa prieskumu si 37 percent Slovákov NATO spája s ochranou, 17 percent s hrozbou.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
