Denník N

Docentke a vedkyni ponúkli prácu upratovačky

Advokátka Debrecéniová a docentka Petrášová (vpravo). Foto N – Daniel Vražda
Advokátka Debrecéniová a docentka Petrášová (vpravo). Foto N – Daniel Vražda

Národné lesnícke centrum vo Zvolene sa znovu súdi so svojou zamestnankyňou o neplatnosť výpovede a diskrimináciu. Doterajší vývoj osemročného sporu nasvedčuje, že štát bude musieť zaplatiť desiatky tisíc eur za právnikov, náhradu mzdy či nemajetkovú ujmu.

Viera Petrášová (61) vyhrala ako vôbec prvá na Slovensku antidiskriminačný spor s Národným lesníckym centrom (NLC) už v roku 2003. Sotva vtedy mohla tušiť, že sa bude musieť brániť proti diskriminácii o niekoľko rokov znovu. Teraz navyše presviedča zamestnávateľa a dokazuje súdu, že ju prepustil protizákonne.

Zvolenský sudca vyjadril vo štvrtok predbežný právny názor, že výpoveď bola neplatná a jedným z dôvodov je aj diskriminácia. Definitívne rozhodne v marci.

Oceňovanú vedkyňu prepustili

Špičkovú vedeckú pracovníčku v odbore lesníctva a jedinú znalkyňu pre všetky odvetvia v odbore lesníctva v centre prepustili v roku 2009 pre nadbytočnosť. Docentka Petrášová sa odvtedy s bývalým zamestnávateľom súdi a spor je vlastne na začiatku. Aj keby súd rozhodol v polovici marca v jej prospech, musí sa súdiť ďalej o náhradu mzdy a nemajetkovú ujmu. To môže trvať rovnako dlho ako teraz.

Petrášová zostala po prepustení nejaký čas nezamestnaná a potom prijala slabšie platené miesto v sto kilometrov vzdialenom meste. Chodila na týždňovky, bývala na internátnej izbe s WC a dvojplatničkou a medzičasom už je v dôchodku. Tak ako aj sudkyňa, ktorá prípad otvárala.

Približne dva roky pred stratou zamestnania sa vo firemnom bodovacom systéme, ktorý bol východiskom pre osobné ohodnotenie, pohybovala vďaka vysokej vedeckej kvalifikácii na treťom mieste, aj o rok neskôr bola v prvej desiatke. Napriek tomu sa ocitla v situácii, ktorú hodnotí ako ponižujúcu.

Z docentky robotníčka

Petrášová tvrdí, že jej ponúkli najprv novú pracovnú zmluvu so zníženým príjmom a s obmedzenou možnosťou samostatne vedecky pracovať, a tiež predkladať a koordinovať projekty. V praxi by to znamenalo, že zo samostatnej vedeckej pracovníčky by sa z nej stala druhotriedna pomocná sila.

Keď odmietla podpísať zmluvu, zrušili tabuľkové miesto a ešte pred prepustením jej ponúkli podľa zákona inú prácu.

Viera Petrášová. foto N - Daniel Vražda
Viera Petrášová. Foto N – Daniel Vražda

Inou prácou bola pre niekdajšiu sekčnú šéfku na ministerstve pôdohospodárstva, vedkyňu a znalkyňu napríklad pozícia informačnej špecialistky, kde by vyplňovala tabuľky s platom o štyri triedy nižším, ako mala pôvodne. Za ponižujúcu označila docentka ponuku práce montážničky, na ktorú stačilo stredoškolské vzdelanie. Zhotovovanie montážnych zrkadiel a pomocné knihárske práce zamestnávateľ ohodnotil poklesom tabuľkového platu o sedem tried.

Treťou ponukou bola práca, ktorú už raz odmietla. Keby túto ponuku prijala, podľa právničky Janky Debrecéniovej zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť, ktoré ju v spore zastupuje, by celá organizačná zmena nebola uskutočniteľná. Petrášovú by prijali naspäť a počet zamestnancov by zostal rovnaký ako pred zrušením jej miesta.

„Ústne mi povedali, že môžem robiť aj upratovačku,“ hovorí Petrášová.

Prepustili ju, pretože je žena?

Návrhu zmeny pracovnej zmluvy predchádzal Petrášovej príbeh s dvomi projektmi vypracovanými pre Poľnohospodársku platobnú agentúru, ktoré zamestnávateľ Národné lesnícke centrum odmietol predložiť. Urobil tak aj napriek tomu, že ich vypracovala so súhlasom centra.

Poľnohospodárska platobná agentúra ešte predtým schválila projektové zámery a vyzeralo to, že stačilo projekty predložiť, aby organizácia získala peniaze. Išlo o takmer 140-tisíc eur. Namiesto toho predložili iba projekt iného zamestnanca.

Jedným z dôvodov nepredloženia Petrášovej projektov bolo to, že edukačné projekty sa údajne robili v inom ústave centra. Ona však nepredkladala edukačné, ale informačné projekty. Ústav, kde pracovala, sa navyše zaoberal aj vzdelávaním a projekt iného pracovníka, ktorý odobrili, bol tiež edukačný. Vedkyňa a jej právnička hovoria, že išlo o úplne jasnú diskrimináciu.

„Prepustili ju, pretože je žena,“ konštatovala Debrecéniová.

Hoci centrum spomínané a ďalšie projekty nepredložilo, alebo neakceptovalo, prepustili ju z dôvodu nadbytočnosti s argumentom, že nemá projekty. Argumentovali aj tým, že nemali peniaze na to, aby pracovníčku zamestnávali.

Debrecéniová súdy upozornila, že v čase odchodu jej klientky centrum podpísalo zmluvy na projekty za vyše milión eur, ktoré dali vypracovať externým organizáciám, hoci ich mohla robiť Petrášová.

„Jej ročná mzda predstavovala len nepatrný zlomok sumy, ktorú centrum zaplatilo externistom,“ upozornila.

Národné lesnícke centrum sa bráni a odmieta diskrimináciu. Hovorí o Petrášovej osobnej pomste a duchu antidiskriminačného zákona, ktorý podľa právneho zástupcu nemôže slúžiť na diskrimináciu druhej strany. NLC tvrdí, že k diskriminácii z dôvodu pohlavia a rodu nedošlo.

„V porovnateľnom postavení boli v NLC zamestnaní len muži. Žalobkyňa nemohla očakávať automaticky, že len preto, že je žena, budú jej projekty prijaté,“ argumentoval právny zástupca NLC.

Antidiskriminačná žaloba

Petrášová podala koncom leta roku 2009 antidiskriminačnú žalobu. Opísala situáciu a žiadala neplatnosť výpovede, náhradu mzdy a nemajetkovej ujmy. Okresný súd vo Zvolene sa odmietol zaoberať najpodstatnejším dôvodom neplatnosti výpovede, a to diskrimináciou.

Prešli takmer tri roky a súd rozhodol, že výpoveď je neplatná, ale z úplne iných dôvodov, ako je diskriminácia. Odvolací Krajský súd v Banskej Bystrici urobil to isté a rok po okresnom jeho rozsudok potvrdil.

Až Najvyšší súd, približne šesť rokov od začiatku sporu, konštatoval, že ak žalobkyňa hovorila o diskriminácii ako dôvode neplatnosti výpovede, tak sa ňou súdy mali zaoberať. Aj sa budú, ale osem rokov od začiatku. Rozhodnutie je ťažiskové pre výpočet náhrady mzdy, ako aj nemajetkovej ujmy spôsobenej diskrimináciou.

Tak ako v prípade bývalej zamestnankyne NLC Ľubice Lapinovej súdy o neplatnosť výpovede trvajú roky. Biela vrana Lapinová bola donedávna nezamestnaná na úrade práce a odkázaná na pomoc blízkych a priateľov.

Petrášová vyhrala prvý spor s lesníckym centrom už v roku 2003. Dostala sa doň potom, čo podala a vypracovala projekt, na ktorý schválili peniaze a mala byť jeho koordinátorka. Vedenie však rozhodlo, že ho nebude koordinovať, a poverili iného pracovníka.

Súd potom skonštatoval, že prišlo k diskriminácii na základe pohlavia, a prisúdil jej aj dosť vysokú náhradu. Debrecéniová to považuje za prelomové rozhodnutie v oblasti diskriminácie.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Slovensko

Teraz najčítanejšie