Denník N

Bloger Ján Benčík: Vyhrážali sa mi obesením aj dobodaním, ochranku som odmietol

Foto – Tomáš Halász
Foto – Tomáš Halász

Nenávistných komentárov na blogera Jána Benčíka, ktorý sa venuje extrémistom a konšpirátorom, v posledných mesiacoch výrazne pribudlo.

Smrťou sa dôchodcovi z Ružomberka vyhrážajú žoldnieri z východnej Ukrajiny aj veterán z francúzskej légie. Benčík na webe Denníka N bloguje ďalej a verí, že zriadenie protiextrémistickej policajnej jednotky pomôže zastaviť aspoň najhoršie prejavy rasizmu a nenávisti. 

Zhruba tri roky blogujete o extrémistoch a konšpirátoroch. V posledných mesiacoch mám pocit, že sa na vás stupňuje tlak a stali ste sa pre nich takmer ústrednou postavou spolu s Kiskom a možno Ficom. Aj vy to tak vnímate?

Mnohí na tieto veci aj predtým reagovali podráždene a alergicky. Dosť sa to vystupňovalo po tom, ako sa v televízii objavili informácie o pozorovateľovi OBSE Martinovi Guttenovi, pri ktorom sa objavilo aj moje meno. To ma ešte viac zviditeľnilo a urobilo zo mňa terč.

Ako si vyberáte, o kom napíšete blog? Ľudí, o ktorých by sa dalo písať v súvislosti s extrémistickými názormi, sú stovky.

Je ich určite veľmi veľa. Keď o niekom zhromaždím veci, o ktorých si myslím, že by bolo dobré s nimi oboznámiť verejnosť, tak napíšem blog. Ale materiálov mám veľmi veľa aj o iných ľuďoch.

Písali ste o naozaj významných a verejne známych neonacistoch, ale aj o ľuďoch, ktorí sú na úrovni okresných „podržtaškov“. Prečo píšete aj o nich?

A aj o radových členoch či priaznivcoch. Lebo bez nich a ich podpory by ani Kotleba neznamenal vôbec nič.

Má zmysel písať aj o nich?

Áno. Má zmysel ukázať ich pravú tvár. Pretože sa tvária, že s propagáciou fašizmu a popieraním holokaustu nemajú nič spoločné.

Čiže chcete, aby bolo vidieť celé extrémistické spektrum?

Viditeľná by mala byť nielen ich „verchuška“, ale aj krajskí či okresní funkcionári a aj radoví členovia a sympatizanti.

Vyčítajú vám, že ste v úvodzovkách „špiceľ“ a že pri dokumentovaní profilov sympatitzantov konšpirátorov či kotlebovcov zasahujete do ich súkromia. Používate výhradne snímky obrazovky z verejných statusov týchto ľudí?

Zatiaľ som vždy publikoval iba veci, ktoré oni sami publikovali verejne.

Aj keď vám to pošle niekto iný, preverujete, či to ten človek napísal verejne?

Pokiaľ sa ku mne dostanú veci, ktoré neboli napísané verejne, ale len medzi priateľmi, také nezverejňujem. Zverejňujem len to, čo zverejnili oni sami – či už na svojich, alebo na cudzích profiloch, alebo v rôznych verejných skupinách.

Kto vám posiela tipy? Konšpirátori píšu, že je to organizované, podporované mimovládkami, štátom, tajnými službami a neviem ešte kým.

To je nezmysel. Mimovládky ani štát mi nič nedávajú. Keď mi dá niekto nejaký tip, sú to buď priatelia z Facebooku, alebo aj úplne cudzí ľudia. Na základe takýchto informácií som napísal len jeden blog.

Takže všetko okrem jedného blogu ste vypátrali sám?

Áno. Stalo sa mi viackrát, že mi niekto poslal tip na človeka, na ktorom som už pracoval, ale na priamy popud som o človeku, ktorému som sa dovtedy nevenoval, uverejnil len jediný blog. A ten tip som dostal od radového občana, teda nie z vládnych štruktúr a ani z mimovládky.

Nechcete sa tým živiť profesionálne? Možno by ste na to zohnali peniaze aj platených spolupracovníkov.

Nemám takú ambíciu. Dostal som ponuku z jedného webového portálu, aby som písal pre nich a nie u vás, a oni by mi za to aj platili, ale odmietol som to. Nechcem, aby ma napádali s argumentom, že to robím pre peniaze. Aj tak tvrdia, že dostávam peniaze od Sorosa alebo amerického veľvyslanectva, čo je hlúposť. Keď to robím zadarmo, je to také čistejšie.

Ďalej teda budete blogovať zadarmo a sám?

Priatelia mi ponúkali založiť mimovládku, aby som mohol čerpať granty. Neviem to a ani na to nemám čas. A navrhovali aj, že by to založili za mňa a takto by som sa uchádzal o tie granty. Ale ja teraz nemám tú ambíciu. Je to zatiaľ hypotetická možnosť, no nechcem ju do budúcnosti ani úplne vylúčiť.

Video: krátky profil bielej vrany Jána Benčíka

Poďme k ľuďom, ktorí vám nadávajú a vyhrážajú sa. Koľko približne správ od nich dostávate?

Vyhrážok alebo urážlivých správ je málo – oveľa menej ako tých podporných. Skôr sú to komentáre, ktoré zavše niekde uvidím. Priamo správ veľa nie je. Boli tu dva vrcholy – keď ma prijal pán prezident a hlavne po Bielej vrane.

Vyhrážal sa vám niekto priamo telesnou likvidáciou?

Samozrejme, sú také vyhrážky. Ale nie také, že by mi to niekto povedal do očí, zatelefonoval alebo poslal list. Po Bielej vrane mi jeden napísal správu, že keď ma stretne, dopichá ma nožom. Na toho som podal trestné oznámenie. Ďalší mi napísal, že ma obesia, ale to už polícia odovzdala okresnému úradu a rieši sa to iba ako priestupok, nie ako trestný čin.

Je pravda, že vám polícia ponúkla ochranu?

Je. Ale ja som sa na nich neobrátil. Bolo to práve v súvislosti s človekom z východnej Ukrajiny Máriom Reitmanom a pozorovateľom OBSE Martinom Guttenom. Reitman na Facebooku napísal, že je v blízkosti Ružomberka, a vtipkovali o tom, že ma zabijú niekde pri Liptovskej Mare. Ja som políciu nevolal, urobil to niekto iný a oni sa mi ozvali sami. Pýtali sa ma, či nepotrebujem ochranu. Povedal som, že nie, lebo viem, že ten človek je na Ukrajine a jeho cieľom je ma zastrašiť. A nechcel som robiť ani polícii problémy, aby na mňa viazali ľudí.

r-bencik

Pred takmer rokom ste vypovedali na polícii práve v súvislosti s nábojom, na ktorom bolo napísané vaše meno; fotku zverejnil žoldnier z východnej Ukrajiny Reitman. Ako to dopadlo?

Áno, podal som vtedy naňho trestné oznámenie. Po tom náboji určenom pre mňa sa opakovane vyhrážal, že ma obesia.

A výsledok?

V tej veci bol naňho dokonca vydaný zatykač. Bolo vyhlásené pátranie. Stíhanie však bolo prerušené, lebo sa nenachádza na území Slovenskej republiky a v mieste trvalého bydliska. Keď však na mňa on podal žalobu s adresou toho istého trvalého bydliska, kde sa nenachádza, a dokonca bez podpisu a čohokoľvek, čo by jeho žalobu potvrdzovalo, prokuratúra to služobným postupom odovzdala polícii a tá ma zavolala, aby som to vysvetľoval. To sú paradoxy.

Za čo vás vyšetrovali?

Ten človek na mňa poslal trestné oznámenie za krivé obvinenie, nebezpečné prenasledovanie, ohováranie, šírenie poplašnej správy a mal som sa toho navyše dopustiť s osobitným motívom a obzvlášť závažným spôsobom, lebo som vraj úkolovaný nejakými mimovládkami.

Ako to dopadlo?

Verím, že to bude odložené políciou ako neopodstatnené. Vôbec to, že prokuratúra akceptuje trestné oznámenie, ktoré ani nebolo podpísané a mohol ho poslať ktokoľvek, a toho človeka ani nevypočuje, je zvláštne. Keď som podal trestné oznámenie ja, tak ma polícia celkom logicky vypočula a musel som zdôvodniť, prečo to oznámenie podávam.

Z OBSE musí v týchto dňoch následkom vášho článku odísť Martin Gutten. Ten sa vám neozval?

Ozval sa mi sám ešte pred zverejnením toho blogu – vtedy, keď s Reitmanom debatovali, že ma treba dať dole pri priehrade. Najprv sa snímka obrazovky z tejto debaty objavila na Facebooku Miša Havrana a ja som tam pripísal, že je to pozorovateľ OBSE. Sám mi potom poslal správu a pýtal sa ma, či on nemá právo vyjadriť svoj názor, a pod to, že ja vám pomôžem. Doteraz som nepochopil, čo tým myslel. Teraz českému časopisu Týden povedal, že sa stal obeťou manipulácie, že Benčík vytvoril nejaké konštrukcie a že na Slovensku existuje skupina právnikov, s ktorými sa poradí, čo s tým. Urobil to isté, čo kotlebovci, že si vymazal všetko, zmenil si meno profilu a dokonca sa pokúša tvrdiť, že niektoré veci, ktoré som zverejnil, on nenapísal.

Najsilnejšie vyhrážky ste zažili od bývalého legionára Dalibora Kohára. Podali ste naňho trestné oznámenie?

Nie, nepodal, len som o ňom napísal blog. Kohár sa nevyhráža len mne. Vyhráža sa všetkým možným politikom – prezidentovi, predsedovi vlády, poslancom, exekútorom a na mnohých miestach aj policajtom smrťou, obesením, zastrelením, zodratím z kože a neviem čím ďalším. Ešte predtým, ako vyšiel blog, sa mi v Kohárovej veci ozval jeden policajt. Poslal som mu snímky obrazovky z Kohárovho profilu, neskôr správu, že je Kohár na Slovensku a kam chodí na chatu. Potom som mu poslal aj blog, no nereagoval. Tak neviem. Ale ten blog som poslal aj na generálnu prokuratúru a policajnému prezidentovi. Sú o tejto veci informovaní a domnievam sa, že v nej niečo robia.

Ján Benčík počas návštevy Václava Havla v Ružomberku. Foto - Jozef Petráš
Ján Benčík počas návštevy Václava Havla v Ružomberku. Foto – Jozef Petráš

Aj na základe vašich článkov sme uverejnili text o tom, že polícia ignoruje činnosť slovenských žoldnierov na Ukrajine aj rok po tom, čo je trestné zúčastňovať sa povstaleckých bojov v cudzine. Čo hovoríte na nečinnosť polície?

Evidentne to podcenili. Je to pre mňa zarážajúce a nepochopiteľné. Mám nádej, že s novou protiextrémistickou jednotkou v rámci NAKA sa ten prístup zmení.

Z čoho vychádza tá vaša nádej?

Už samotné vytvorenie tej jednotky naznačuje, že je tu konečne záujem sa konkrétne venovať aj tejto problematike, ktorá bola zanedbaná. A aj správy o zámeroch tej jednotky mi dávajú nádej, že sa to nejakým spôsobom pohne dopredu a aspoň najviditeľnejšie prípady sa budú riešiť. Vyžaduje to však precíznu policajnú prácu a určitý čas.

Komunikovali ste aj s policajtmi, ktorí také veci majú riešiť. Čím si vysvetľujete, že to nerobia? Sú leniví, boja sa, brzdia ich zvrchu?

Netrúfam si to takto hodnotiť, ale väčšinou to vysvetľujú kolíziou s ústavou vo veci slobody slova. Policajt však má aplikovať právo a nie vyslovovať filozofické úvahy. Prečítam vám úryvok jedného z uznesení: „V demokratickej spoločnosti je neprípustné, aby sa kriminalizovali určité prejavy (či skôr výroky vytrhnuté z kontextu prejavu), a to z dôvodu, že s nimi iná osoba zásadne nesúhlasí, respektíve ich zo subjektívneho presvedčenia považuje za urážlivé či zasahujúce do práv iných osôb.“ Policajt tam ešte píše, že v demokratickom systéme sa má proti výrokom bojovať protiargumentom a nie trestným stíhaním. V podobnom prípade také odôvodnenie prokurátor policajtovi po pol roku vrátil a teraz to odznova vyšetruje.

Akého prípadu sa týka tento výrok policajta ?

Išlo o známeho „hrdinu“ spred bratislavskej hlavnej stanice Milana Mazureka a jeho známy výrok: „… história je úplne prekrútená víťazmi a Chazarmi. Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách z židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá.“

Ďalšie vysvetlenie môže byť, že niektorí policajti do toho nechcú ísť, lebo jednoducho s nejakou časťou agendy extrémistov súhlasia. Vy sledujete profily extrémistov; našli ste medzi nimi policajtov či vojakov?

Stretol som sa s tým, že je tam v niektorých prípadoch podpora. Čo sa týka ľudí z polície, s ktorými som sa stretol, nenadobudol som dojem, že s nimi sympatizujú. Je pravda, že keď ma zavolali, hovoril som väčšinou s vyššími šaržami, s ľuďmi z kriminálky. Aj vyšetrovateľ, ktorý napísal takéto zdôvodnenie, pritom vo mne zanechal veľmi dobrý dojem. Neviem, v čom je problém – či v ňom alebo v jeho nadriadených.

Hovoríte, že ste sa stretli aj s podporou extrémistov zo strany policajta. O čo išlo?

Mám zhromaždené materiály o policajtovi, ktorý k tomu inklinuje, má veľmi tvrdé protiutečenecké výroky a sympatizuje aj s Kotlebovou stranou, ale nechcem ho zatiaľ menovať. Skôr bude dobré, keď sa ním budú zaoberať jeho kolegovia. Na Facebooku mám medzi priateľmi aj niekoľko policajtov, ktoré majú na extrémizmus jasne vyhranený negatívny názor.

Ján Benčík. Foto - archív J. B.
Ján Benčík. Foto – archív J. B.

Sľubujete si niečo od toho, že extrémizmus okrem NAKA prechádza aj pod Špecializovaný trestný súd?

Myslím, že to bude veľmi na prospech veci, tí ľudia majú odbornosť. Kedysi boli špeciálne protiextrémistické oddelenia nielen na policajnom prezídiu, ale aj na krajoch. Okrem špecializácie polície, prokuratúry a súdov je dôležitá aj politická podpora. Ministerka Žitňanská presadila veľmi dobrú vec.

Keď týchto ľudí začnú sledovať a vyšetrovať, nestane sa, že sa celá komunita presunie do neverejných miest internetu – do tajných skupín, na sociálne siete, ktoré nie je možné tak ľahko sledovať? Jednoducho sa iba viac zakuklia.

Kotlebovci sú veľmi dobrí v práci s internetom a Facebookom. Žiadna iná strana v tom nie je taká úspešná. Je to aj tým, že ich priaznivcom stačia jednoduché veci, úderné heslá a gýčové obrázky. Pokiaľ budú mať obavy, že niečo nebudú smieť zverejňovať, jednoducho nebudú oslovovať také široké spektrum ľudí. Niektorí s nimi sympatizujú práve pre ich extrémizmus a iní pred tým až príliš ochotne zatvárajú oči. Takže sa pritvrdením rétoriky skôr otvárajú, než uzatvárajú. V poslednom čase tak trochu strácajú zábrany – akoby si bol istí, že sa im nič nestane. A s tým treba niečo urobiť. Niektoré veci sa jednoducho beztrestne napísať nemôžu.

Sú dve hlavné teórie, prečo ľudia volia kotlebovcov. Tá prvá je, že ide o frustrovaných voličov; tá druhá, že jednoducho sympatizujú s fašizmom.

Každá z nich je sčasti pravdivá. Nevyrovnali sme sa s vojnovou Slovenskou republikou a s tým, čo sa počas jej existencie udialo. Prežíva to v rodinách, v časti katolíckej cirkvi. Tieto veci sa zľahčujú a dokonca glorifikujú. Súvisí to aj s mierou citlivosti ľudí na fašizmus a dedičstvo minulosti a cez generácie sa to šíri aj na mladých, ktorí to omieľajú ako papagáji. Potom je tu časť ľudí, ktorá nie je spokojná s politikou, korupciou, s ťaživou situáciou v niektorých regiónoch, a tí zo zúfalstva volia Kotlebu.

Prijatie u prezidenta Andreja Kisku. foto - Prezidentská kancelária
Prijatie u prezidenta Andreja Kisku. Foto – prezidentská kancelária

Ktorých z nich je medzi facebookovými fanúšikmi kotlebovcov viac – fašistov alebo frustrovaných?

Ťažko povedať. Publikoval som blogy o viacerých, o ktorých by sme mohli pokojne hovoriť ako o fašistoch. Mnohým tie veci z minulosti naozaj neprekážajú. Iní len veria Kotlebovi, že buchne po stole a pozatvára zlodejov alebo ich rovno povešia – či už po súde, alebo aj bez súdu. Tí ľudia sa na internete radikalizujú a takéto veci už píšu bez zábran. A mnohí veria, že už to čo nevidieť bude. Povzbudili ich rumunské protesty a myslia si, že ich tu státisíce vyjdú do ulíc. Spisujú ultimáta vláde. Je to až humorné.

Áno, tvrdia, že to „čoskoro buchne“ a príde revolúcia. Myslíte si, na základe toho, čo na ich Facebooku vidíte, že raz niečoho takého budú schopní?

Nemyslím si to, hoci oni to myslia dosť vážne a veria, že to dokážu. Mýlia sa. Nič také nie je momentálne reálne.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie