Poslancov Smeru očarila súkromná škola v Dubnici. Študovali za učiteľov, aby mali tituly
Magisterské diplomy získali traja politici Smeru na súkromnom Dubnickom technologickom inštitúte. Jedným z nich je krajský šéf Smeru Stanislav Kubánek, ktorý je známy aj ako plagiátor. Otázky o štúdiu ich dráždia.
Spolu v parlamentných aj školských laviciach. Traja politici Smeru Stanislav Kubánek, Mikuláš Krajkovič a Dušan Bublavý sa v rovnakom čase rozhodli, že vyštudujú za učiteľov na súkromnom Dubnickom technologickom inštitúte. Získali tam už magisterské tituly. O štúdiu hovoriť nechcú, na otázky reagujú podráždene.
„Nechajte ma, už som na všetko odpovedal,“ povedal krajský šéf Smeru v Prešove Stanislav Kubánek pri odchode z rokovacej sály parlamentu. Neodpovedal ani na jednu otázku o svojom štúdiu a rýchlym krokom odkráčal do priestorov, kam novinári v Národnej rade nemajú prístup.
Dubnickú školu trojica poslancov dokončila v roku 2013. Kubánek (65) a Bublavý (52) získali titul magister v študijnom programe učiteľstvo ekonomických predmetov, Krajkovič (48) v programe učiteľstvo technických predmetov.
Ani o jednom z poslancov nie je známe, že by sa o pedagogickú prácu zaujímal. V politike sa neangažujú pri riešení problémov školstva, celkovo patria k menej výrazným poslancom Národnej rady.
Tituly pre Smer?
V rebríčkoch škôl, ktoré podľa kvality zostavuje Akademická rankingová a ratingová agentúra, sa dubnický inštitút neobjavuje. „Nesúhlasil so zaradením do hodnotenia,“ zdôvodňuje zástupca ARRA Ivan Ostrovský. Ak súkromné vysoké školy odmietnu, ARRA im vyhovuje, inú možnosť nemá.
Škola momentálne nemá riadneho rektora, výkonom tejto funkcie je poverený Tomáš Lengyelfalusy. Kým v roku 2010 mala 4568 študentov, z toho žiadneho na dennom štúdiu, v roku 2015 vykázala 1955 externistov a 225 denných študentov.
Na Dubnickom technologickom inštitúte začali študovať poslanci Smeru ešte v roku 2006. „V strane panoval názor, nech si ľudia spravia vysoké školy, aby aj na predvolebnej kandidátke boli s titulmi a lepšie to vyzeralo,“ spomínal pre Denník N jeden z vysoko postavených členov Smeru pod zárukou anonymity. V nasledujúcich rokoch vychádzalo najavo, za akých pochybných okolností získala titul JUDr. krajská predsedníčka Smeru v Trnave Renáta Zmajkovičová, či podrobnosti o plagiátorstve Kubánka. Dopustil sa ho na súkromnom Bankovním institute, až po ňom dokončil dubnický inštitút.
Kubánka, Krajkoviča aj Bublavého vzali do Dubnice bez prijímačiek. Zapísali sa na bakalársky stupeň 23. septembra 2006, začali ako externisti. „Na externú formu štúdia nerobíme prijímacie skúšky,“ napísal prorektor školy pre vzdelávanie Karol Korintuš s tým, že to vysokoškolský zákon umožňuje.
V roku 2009 všetci traja dostali bakalárske diplomy. Od roku 2011 spolu pokračovali externe aj na magisterskom stupni, ktorý podľa prorektora Korintuša po dvoch rokoch úspešne zakončili štátnicami.
„Nemám záujem sa s vami rozprávať. Nečítam váš denník. V škole som sa natrápil. Chodil som tam s manželkou, konečne sme spolu trávili čas. Dovidenia,“ povedal a zložil telefón okresný predseda Smeru v Novom Meste nad Váhom Bublavý, ktorý je aj starostom obce Častkovce v Trenčianskom kraji.
Medzi najslabšími
Dubnický technologický inštitút (DTI) vznikol v roku 2006, zameriavať sa chcel na bakalárske vzdelávanie. Dnes okrem magisterských diplomov láka záujemcov aj na rigorózne konanie, po ktorom dáva titul doktor pedagogiky (PaedDr.). Vlani mu štát povolil doplniť si pred názov označenie „vysoká škola“ DTI. Tamojší študenti platia školné 524 až 800 eur ročne, podľa odboru, ktorý si vybrali.
Škola patrí medzi menej kvalitné. „Táto škola patrí medzi najslabšie vysoké školy na Slovensku,“ vraví Ľubor Fišera, šéf Akreditačnej komisie, ktorá je poradným orgánom vlády a hodnotí kvalitu škôl.
Tento rok čaká inštitút nové hodnotenie Akreditačnou komisiou. Pri komplexnej akreditácii v roku 2011 zistila viaceré nedostatky. Škole odporučila znížiť počet študentov, orientovať sa na denné štúdium, ktoré dovtedy nemala, či zavrieť informačno-konzultačné centrá v Žiline, Čadci a Lučenci „pre nevyhovujúce a nedôstojné zabezpečenie vysokoškolského vzdelávania“.
Aké diplomovky odovzdali?
„Moja súkromná vec,“ reagoval okresný predseda Smeru vo Svidníku a poslanec parlamentu Mikuláš Krajkovič na otázku, prečo sa rozhodol študovať na dubnickom inštitúte. Úroveň školy hodnotiť odmietol. „Je to otázka pre Akreditačnú komisiu.“ Kam chodil na prednášky? Odpovedá, že to je otázka pre vedenie školy.
V čase magisterského štúdia politikov Smeru mala škola konzultačné strediská v jedenástich mestách, napríklad v Stropkove, Sobranciach, Sečovciach, Prievidzi či Revúcej.
Kde politici teda navštevovali prednášky? Prorektor Korintuš iba všeobecne odpísal, že škola smie učiť v sídle školy v Dubnici, ale niektoré aktivity (konzultácie s učiteľmi, pedagogická prax a aktivity praktického zamerania) môžu byť aj mimo neho.
„Pri externej forme štúdia využívame v prevažnej miere dištančnú alebo kombinovanú metódu štúdia, pri ktorých sa priamy kontakt učiteľa so žiakom v určitej miere nahrádza komunikáciou prostredníctvom elektronických komunikačných prostriedkov tak, ako umožňuje zákon.“
Krajkoviča nahnevali otázky, koľko rokov na inštitúte študoval a prečo sa rozhodol písať diplomovú prácu o virtuálnom výučbovom prostredí. „Nechcem hodnotiť inteligenčnú úroveň novinárov, ale očakával by som od vás inteligenčnejšie otázky,“ napísal doslova poslanec Smeru Krajkovič. V 86-stranovej práci, ktorá je prístupná v Centrálnom registri záverečných prác, všeobecne rozoberá, ako výučbu menia počítače či interaktívne tabule a že ak ich aj školy majú, závisí od učiteľov, nakoľko efektívne ich dokážu využívať.
Bublavý má titul magister za 63-stranovú diplomovku o Alexandrovi Dubčekovi a jeho vplyve na vedomostnú spoločnosť. Vyzdvihuje ho ako kľúčovú osobnosť dejín, ktorá sa zasadila o demokraciu. Kladne hodnotí jeho počínanie počas normalizácie a zápas o ochranu ľudských práv. „Je vzorom osobnej statočnosti voči hrubým nátlakom politikov a maršalov z východnej zóny,“ hodnotí Bublavého práca komunistického generálneho tajomníka, ktorý po sovietskej invázii podpísal aj „obuškový zákon“, ktorý mal prísnymi trestami odradiť ľudí od protestov proti obsadeniu Československa cudzími vojskami.
Kubánek odovzdal 64-stranovú diplomovku na tému Marketingový mix Prešovského samosprávneho kraja, kde robí riaditeľa úradu. Na prvých 40 strán zaradil všeobecné definície marketingu a marketingového mixu, na nasledujúcich štyroch stranách zhrnul, aké informačné kanály využíva Prešovská župa. Nejde o odborný text, na polovicu strany napríklad opisuje, čo možno nájsť na webovej stránke župy: „je spracovaná na profesionálnej úrovni, zahraničný návštevník si môže zvoliť jazyk stránky, a to anglický, nemecký, francúzsky, poľský a ruský. Stránka je rozdelená na informácie z oblasti samosprávy, fakty o kraji a čo kraj ponúka“.
Zvyšok diplomovky tvorí prieskum zameraný na marketingovú komunikáciu župy, z ktorého Kubánkovi vyšlo, že s občanmi komunikujú na „dobrej úrovni“, ale stále je čo zlepšovať. Za mierny nedostatok napríklad označil, že 62 percent opýtaných nevedelo uviesť názov relácie, ktorú pripravuje Prešovská župa v súkromných televíziách. Dotazníky vraj rozdal v budove župy 142 ľuďom, všetci mu ho vrátili vyplnený.
Plagiát ho nezastavil
Do povedomia verejnosti sa Kubánek dostal už v roku 2009, keď dostal bakalársky titul za plagiátorskú záverečnú prácu. Titul mu udelil súkromný Bankovní institut, čo je vysoká škola. Podľa denníka SME do nej skopíroval časti knihy Manažment od autora Mikuláša Sedláka bez toho, aby ich citoval. Niekdajší viceprezident Slovenskej rektorskej konferencie Ján Bujňák v čase škandálu hovoril o Bankovním institute ako škole „za všetky drobné, ktorá nemá čo robiť na Slovensku“.
Podľa zistení Denníka N Kubánek aj po plagiátorskom škandále na Bankovním institute pokračoval. V roku 2011 mu udelili titul inžinier, ktorý používa aj v oficiálnom životopise. Diplomovú prácu spracoval na tému Špecifické súvislosti rozpočtu SR a EÚ. Zaujímavosťou je, že v 95-stranovej práci prístupnej na webovej stránke Bankovního institutu je čestné vyhlásenie, v ktorom Kubánek o sebe píše v ženskom rode: „… som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ“.
Funkcionár so škandálmi
V Smere má Kubánek významnú funkciu, je krajským šéfom v Prešove. Jeho meno sa objavilo aj pri daňovom škandále súvisiacom s vratkami DPH. Jeden z obvinených, Milan Chovanec, podľa týždenníka Trend hovoril, že miliónové podvody kryli špičky Smeru. Spomínal bývalého ministra financií Jána Počiatka a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, pričom Kubánek a štátny tajomník Jozef Buček údajne brali podiely zo štátom vyplácaných vratiek. Všetci politici rázne popreli, že by s prípadom niečo mali. Polícia prípad vyšetruje.
Po posledných voľbách zasa Kubánka podozrievali z kupovania rómskych hlasov. V osade Lomnička bol on aj prešovský župan Peter Chudík takí úspešní, že prekrúžkovali aj Roberta Fica. Rómovia RTVS povedali, že za hlasy dostali cigarety. Polícia koncom minulého roka uzavrela prípad s tým, že sa nič trestné nestalo.
Pokuta až 100-tisíc eur Kubánkovi hrozí za to, že roky ignoroval zákon, ktorý poslancom zakazuje podnikať. Zaoberá sa tým parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, od koaličnej väčšiny závisí, či trest dostane. Kubánek tvrdil, že zákon porušoval nedopatrením.
Funkcia pre ministra
Blízko k dubnickému inštitútu, ktorý zlákal politikov Smeru Kubánka, Krajkoviča a Bublavého, má minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Ešte pred pár dňami bol členom jeho vedeckej rady.
Plavčan nereagoval, ako vníma názory, že minister by nemal byť členom vedeckej rady vysokej školy pre možný konflikt záujmov. Od ministerstva totiž závisí, či škola môže fungovať a udeľovať vysokoškolské tituly. Ministrov tlačový odbor iba zaslal stanovisko, že Plavčan „už nie je členom vedeckej rady Vysokej školy DTI“. Prorektor Korintuš uviedol, že Plavčan na škole pôsobil do 13. februára tohto roka.
Dlhé roky viedol Plavčan na ministerstve školstva práve sekciu vysokých škôl. Ako hodnotí kvalitu dubnického inštitútu, neprezradil.
- minister práce Ján Richter (Smer) ešte v roku 2002 získal na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici bakalársky diplom z odboru právo, hoci podľa zmluvy študoval nepovolený odbor medzinárodné právo a vzťahy; vďaka nemu neskôr mohol získať titul JUDr.,
- krajská predsedníčka Smeru v Trnave a exposlankyňa Renáta Zmajkovičová sa stala právničkou na UMB vďaka diplomovke, do ktorej skopírovala veľkú časť rokovacieho poriadku parlamentu bez toho, aby to priznala,
- poslanec Smeru Ľubomír Jahnátek v roku 2010 získal pochybne titul profesor na Technickej univerzite v Košiciach,
- bývalý európsky komisár a expodpredseda parlamentu Ján Figeľ z KDH v roku 2007 získal PhD. zo sociálnej práce na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety za dizertačnú prácu, do ktorej skopíroval brožúru o prístupových rokovaniach Slovenska do Európskej únie,
- za nejasných okolností si spravil doktorát na vysokej škole sv. Alžbety aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik,
- policajný viceprezident Ľubomír Ábel v roku 1999 ukončil magisterské štúdium na Akadémii Policajného zboru diplomovou prácou, ktorá bola na 95 percent zhodná s inou prácou.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
