Denník N

Žiadna z moderných diét, ktoré propagujú celebrity, nepomáha, hovorí výživová lekárka

Ak sme zdraví, mali by sme jesť všetko, aj cukor či pečivo. Česká lekárka a odborníčka na výživu Miroslava Navrátilová upadá do mdlôb, keď počuje spojenie zdravá výživa. Raw stravu ani vegánstvo neodporúča, pred hladovkami varuje.

S akými najväčšími problémami pri stravovaní sa stretávate?

Najväčší problém mám sama so sebou, lebo upadám do mdlôb, keď počujem spojenie zdravá výživa. Nemala by som žiadnych pacientov ani ľudí na jednotke intenzívnej starostlivosti ani v poradni, nebyť „zdravej výživy“. Každý jeden pacient sa na ňu odvoláva. Dokonca aj mentálne anorektičky a bulimičky.

Dnes sú vo výžive rôzne módne trendy. Jedným z nich je raw strava. Ako ju hodnotíte?

Pri tomto spôsobe stravovania nepoužívate žiadnu tepelnú úpravu, len budete namáčať, mixovať, odšťavovať. Je tu vysoké riziko plesňových infekcií.

A čo vegánstvo?

Pri ňom nemôžete jesť mliečne výrobky, mäso a najnovšie už ani med. Lebo ho prenášajú včely na svojich nožičkách, a to už považujú za živočíšny pôvod. To sú už extrémy. Výživou sa dnes zaoberá každý, lebo existuje internet a ten dokáže neuveriteľné veci. Najmä dospievajúce dievčatá si tam nájdu rôzne „rady“ a potom si tým ospravedlňujú poruchy prijímania potravy. Ide najmä o ľudí z vyšších sociálno-ekonomických vrstiev. Mám skúsenosti, že ľudia s nižším vzdelaním sa toľko zdravou výživou nezaoberajú a majú skôr sklon k obezite a nadváhe.

Raw strava a vegánstvo sú témou najmä posledných rokov. Prečo sa to objavuje?

Je tu taký mýtus, že keď jem, tak tomu rozumiem. Sadnete si k internetu a nájdete tam veľmi veľa zaručených postupov. Ale nie je to zdravé, je to narušovanie pestrej stravy, ktorú organizmus potrebuje, tak sme geneticky nastavení. Môžeme síce presvedčiť psychiku a vsugerovať si, že sa cítime dobre, ale na tele sa to prejaví.

Raw a vegánstvo by sa teda nemali praktikovať?

Nemali. Môžete si to vyskúšať na jeden deň, ale nie na celý život. Mali by ste mať celé spektrum stravy. My sme nastavení na pestrú stravu – z 50 percent na rastlinnú a na 50 percent na živočíšne bielkoviny. A naraz sa rozhodnem, že to budem robiť inak a nebudem jesť veci, ktoré potrebujem. Stáva sa z vás potravinový fanatik. Najlepšia je pestrá strava.

fotMiroslava Navrátilová (1959)

Študovala na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity. Venuje sa klinickej výžive, metabolizmu pri nadváhe a obezite, poruchám príjmu potravy, mentálnej anorexii a bulímii, ortorexii – takzvanej zdravej výžive. Už 29 rokov pracuje vo Fakultnej nemocnici v Brne ako interná a nutričná konziliárka so špecializáciou na vnútorné lekárstvo a tiež na klinickú výživu a intenzívnu metabolickú starostlivosť.

Takže neuznávate ani vegetariánstvo?

Nemôžem povedať, že vegetariáni nedostávajú infarkty, Crohnovu chorobu, že by nemali vysoký krvný tlak. Nemôžem povedať, že by ich bolo menej. Keďže neprijímajú živočíšne bielkoviny, nech aspoň jedia vajcia a ryby. Ale je to už obmedzovanie – niekam prídete a už riešite, čo tam majú a čo z toho nemôžete zjesť. A keď to zjete, máte výčitky. Stravovanie by nám malo prinášať dobré pocity. Spánok, pitie, jedlo, sex – to všetko by malo prinášať pôžitok a mali by sme to robiť akosi automaticky. Ale miesto toho sa tým veľmi zaoberáme. Nepočítame, koľkokrát sme sa nadýchli, ale počítame, koľko kalórií sme zjedli. Prečo?

Prečo to podľa vás robia?

Ja to beriem tak, že je to pre nich filozofický smer. A nikomu to neberiem. Ak je človek zdravý, chce sa zaoberať tým, čo jedol, a venovať tomu čas namiesto toho, aby si išiel napríklad zabehať, tak nech to rozoberá. Ale nemal by tým zaťažovať dospievajúce deti, lebo to môže spôsobiť vážne dôsledky. Preto rodičov varujem, dieťa by malo počas dospievania a rastu jesť všetko a pestro. Nech to dospelí skúšajú sami na sebe, ak majú na to čas, ale upozorňujem, že sa z toho môže stať posadnutosť.

Počas „maškrtného štvrtka“ sa v maďarských reštauráciách najete lacno a chutne. Foto N – Tomáš Benedikovič
Niekedy si treba aj dopriať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Do 15 rokov by človek nemal byť ani vegetarián?

Nie. Ja by som limit na skúšanie najrôznejších diét predĺžila až do veku 20 až 22 rokov. Nech sa potom človek rozhodne sám. A rodičia by deťom mali dopriať pestrú stravu. Inak sa môže poškodiť rast, deti môžu ostať s trvalým infantilným vzhľadom, nemusia sa vyvinúť sekundárne pohlavné orgány, môžu sa odvápniť kosti a vypadať vlasy. A potom má človek veľmi nízke sebavedomie a ako kompenzáciu si hľadá opäť experimentovanie so stravou a jej prepočítavanie, stáva sa z toho posadnutosť.

Niektorí ľudia prestávajú jesť pečivo a kravské mlieko nahrádzajú ryžovým či kokosovým. Je to dobré?

Ak ste alergický na lepok alebo kravské mlieko, tak to nejedzte. Ak ste zdravý, tak keď prestanete jesť pečivo či kravské mlieko, začnete si ničiť aj to, čo by malo štiepiť lepok alebo laktózu. Nemali by ste to robiť, je to zbytočné, nemá to význam.

Povedali ste, že takéto zmeny v stravovaní sú typické pre vyššie sociálno-ekonomické vrstvy. Prečo?

Chcú byť in, a teda aj chudšie, lebo to sa teraz nosí. A tak mama podporuje dcéru, najmä v období dospievania, aby chudla a jedla podľa pravidiel nejakej „zdravej výživy“. To je strašné, vôbec by sa to nemalo robiť. V období dospievania treba veľa bielkovín, vápnika, fosforu, esenciálnych aminokyselín. Tiež je dôležité, aby prijímali dosť živín pre vývin sekundárnych pohlavných orgánov, ako prevencia rednutia kostí. Ak neprijímajú potravu, začnú im padať vlasy a začnú sa na tento nezdravý stav adaptovať. Teda čím sú na tom horšie, tým sa, paradoxne, cítia psychicky lepšie. Cítia sa dokonale, dokážu niečo, čo iný nedokáže. „Zdravá výživa“ vás celého pohltí a to limituje aj psychické a fyzické sily. Miesto toho, aby ste si život užili, stále počítate, čo ste zjedli, a máte výčitky, že ste niečo navyše zjedli, a nakoniec upadáte do depresívnych stavov a hľadáte únik a uspokojenie.

Ako ho dosahujú?

Snažia si výčitky a depresie vykompenzovať veľmi sladkým, mastným alebo tučným jedlom. To robia aj ľudia v pracovnom strese.

Čokoláda. Ilustračné foto - Tasr / ap
Foto – TASR/AP

Prečo práve tieto chute?

Soľ je opiátový agonista – akoby si dali drogu. Pri strese sa vyplavuje sodík, a tak si podvedome hľadajú jeho zdroj. A vezmú si čipsy alebo praclíky. Zobkajú si to popri práci a myslia si, že sa to nepočíta. Keď sa ich pýtam, čo jedli, vymenujú len raňajky, obed, večeru, a keď zistím, že mali aj takéto niečo, povedia, že sa to nepočíta. Pri zobkaní máte emocionálny hlad a hľadáte hedonickú odmenu. Ak ste vo veľkom, chronickom a dlhodobom strese, potrebujete si ho kompenzovať. Rovnaký je cukor, ten vyplavuje dopamín a endorfíny, teda hormóny dobrej nálady. Skúsite to, zistíte, že to funguje, a tak to opakujete. Ale to je len únik z depresie, nie riešenie. Riešením má byť pestrá strava, a ak má niekto veľkú chuť na sladké či veľmi slané, nech sa skúsi veľmi napiť.

Ako by mal vyzerať zdravý jedálny lístok?

Človek by mal najviac jesť ráno. Pokojne vstať o polhodinu skôr a dať si výdatné raňajky. Mali by sme sa najesť do 30 minút od prebudenia. Neznamená to, že pre raňajky máme teraz skoro vstávať, môžeme si ich dať pokojne aj o jedenástej. To nás naštartuje a rešpektuje takzvaný chronotyp, to znamená, že človek sa orientuje podľa svetla. Vtedy by sme mali byť aktívni a večer, keď je tma, by sme mali spať a nemali by sme už jesť.

Čo by sme mali raňajkovať?

Napríklad ovocie, jogurt, tvaroh.

Takže vajíčka so šunkou alebo anglické raňajky so slaninou nie?

Ak je človek zdravý, tak prečo nie. Ak má problémy s krvným tlakom, mal infarkt alebo cukrovku, tak nie. Ale ak je zdravý, môže si dať ráno čokoľvek, jeho telo je pripravené na trávenie.

Večeru by sme mali vynechať?

Nie, určite by sme mali aj večerať, ale to nie je také dôležité ako raňajky a obed. Z hľadiska hladiny krvného cukru je potrebné jesť aj večer, lebo keď nejete, klesá hladina cukru a vzniká hypoglykémia, a teda aj pocit hladu. Potom sa stane, že o polnoci zjeme polku chladničky. A to by sme nemali.

Dokedy by sa malo jesť?

Do siedmej večer. Človek by sa mal orientovať podľa svetla, a tak keď sa zotmie, nemali by sme veľmi jesť. To neplatí v zimných mesiacoch, keď sa stmieva veľmi skoro a ráno je dlho tma.

Stúpa počet ľudí, ktorí sa až nezdravo zaoberajú stravou a jej zložením za posledných 20 rokov?

Z mojej praxe ich je viac, aj keď je možné, že ich je len viac diagnostikovaných. Teraz sa už o tom možno neboja toľko hovoriť. Možno ich bolo takto veľa aj predtým, ale báli sa o tom hovoriť. A je viac ľudí, ktorí ku mne prídu pre poruchy prijímania potravy. Rodičia si to viac všímajú a potom až dostrkajú svoje, najmä dcéry do ambulancie. Keď sa týchto dievčat opýtam, prečo prišli, povedia, že im nič nie je a nič ich nebolí. A keď sa spýtam, prečo sú v ambulancii, povedia, že nevedia a že to chceli rodičia.

Na základe čoho si to rodičia všimnú?

Najčastejšie preto, lebo ich dcéry stratia menštruáciu. Ale väčšinou sa stane, že najskôr idú ku gynekológovi, a ten im dá hormonálnu antikoncepciu a ony menštruáciu opäť dostanú. Ale to je veľká chyba, lebo to nie je ich vlastná menštruácia, tú stratili pre zlú stravu alebo hladovanie.

Ako zistím, že zle jem? Ako sa to prejaví?

Napríklad veľa ľudí má problémy so spánkom. Ale aj v sexe, nemajú chuť, alebo nedôjde k vyvrcholeniu, u mužov tomu hovoríme erektilná dysfunkcia. Ale miesto toho, aby sa pozreli na to, čo jedia, užívajú veľa tabletiek a doplnkov. A potom zistia, že tie tabletky obsahujú to, čo vajce, len v piatich tabletkách a stojí vás to 30 eur.

Mal by človek, ktorý je zdravý a má pestrú stravu, jesť vitamíny navyše?

Nemusí. Je to skôr placebo efekt. Vitamíny by mali užívať napríklad ženy v tehotenstve, alebo také, ktoré dojčia, prípadne ľudia, ktorí majú veľkú záťaž. Napríklad ste vrcholový športovec, alebo vás čaká niečo dôležité. Mala som pacientku, nebola obézna, bola v poriadku, ale mala poruchu metabolizmu lipidov. Mala vysoký cholesterol a nevedela som prečo. Všetko dodržiavala a nezlepšovalo sa to. A potom som zistila, že užíva takzvané doplnky výživy, vrátane mastných kyselín. Redukovala v strave, ale kupovala si to v tabletkách.

Foto - Tasr / František Iván
Jogurty sa hodia na raňajky. Foto – TASR/AP

S akými najnebezpečnejšími diétami ste sa stretli?

Najhoršia je hladovka. Pri nej vždy schudnete. Ale keď rýchlo schudnete, chudnete zo svalov. Tie sú ťažšie ako tuk. Ale naším cieľom má byť, aby sme zhodili tuk, nie svaly. A keďže sú svaly ťažšie ako tuk, pri hladovke chudnete rýchlejšie. Naraz sa do všetkého zmestíte. Ale keď začnete jesť, hneď to naberiete späť. Ale keď nezačnete jesť, tak zomriete. Veľmi zlé je, keď obmedzujete bielkoviny. Nesmiete ich obmedzovať. Každá bielkovina má v tele svoju funkciu. Dôležité je aj udržiavať hladinu cukrov, takže neodporúčam obmedzovať cukry. Teraz sa veľmi hovorí o cukroch, ale z metabolického hľadiska nie je dobré ich obmedzovať. Nehovorím, aby sme sa nimi prejedali, ale pri normálnom stravovaní sa nemôžete cukrami prejesť.

Koľko je už veľa cukru?

Museli by ste zjesť kilogram cukru denne, aby ste si to uložili do 100 gramov tukového tkaniva. Ak trpíte nadváhou alebo obezitou, mali by ste obmedzovať tuky, lebo pri ich nadbytku všetko, čo zjete nad zhruba 70 až 80 gramov, sa ukladá do tela. A tak sa vytvárajú tuky. Najhorší tuk je ten, ktorý sa ukladá v oblasti brucha, ten nepriaznivo ovplyvňuje orgány a pri rozširovaní obvodu pásu dochádza k metabolickým zmenám – rozvoju vysokého krvného tlaku, k vysokej úrovni cholesterolu, cukrovke –, naše tkanivo sa stáva voči vlastnému inzulínu postupne odolné, tiež k vyššiemu výskytu mozgových príhod a iným kardiovaskulárnym ochoreniam.

Takže si nemáme zakazovať sladkosti?

Nie, môžeme ich pokojne jesť.

Koľko je optimálna denná dávka?

320 gramov za deň. (Doplnenie 24.2. Ide o dennú dávku sacharidov) 

Môžem si dať cez deň bez výčitiek čokoládu?

Tá je viazaná na tuky. Jedna kocka má približne štyri gramy tuku. Napríklad dobrá sladkosť sú gumové medvedíky, sú dobré aj na kĺby.

Na prednáške ste hovorili o diéte na základe krvných skupín.

Ja tomu hovorím stravovací terorizmus. Musíte sa sústrediť na to, čo jete, aká ste skupina.

A je to zdravé?

Nie. Myslím si, že žiadna z moderných diét, ktoré propagujú napríklad celebrity, nepomáha. Ak ste zdravý, je to zbytočné, je to nanič. Teraz sa s tým roztrhlo vrece. Zaoberajú sa tým všetci, všetci vám radia, ako máte jesť. Napríklad moja sestra neje mäso. Potom mám priateľov, ktorí majú paleo stravu, teda že jedia ako v dávnych dobách, len mäso. Ale v tom období ľudia nemali poľnohospodárstvo, a tak jedli len mäso. Nerozhodli sa tak, nemali sa ako inak stravovať. A keby tu bol zástupca paleo stravy a vegetarián alebo vegán, tak sa pobijú. Ak by to fungovalo, tak tu je jeden smer, ale tu každá skupina tvrdí, že ich smer je najlepší, a nechce uznať výhody iného smeru. Je to ako náboženstvo.

Keď niekto takto extrémne rieši stravu, koľko času mu to zaberie?

Veľmi veľa. A pritom ľudia stále viac hovoria, že nemajú na nič čas. Ale oni si robia tabuľky, grafy o tom, čo a koľko zjedli. A volajú to zdravou výživou. Keď počujem spojenie zdravá výživa, tak už spozorniem.

Je ťažké vysvetliť im, že to nie je v poriadku a jedlo by mali brať ako niečo prirodzené?

Pri takýchto prípadoch už ide až o posadnutosť zdravou výživou. Často ľudia prepadnú „zdravej výžive“, lebo sa snažia nájsť únik z reality. Je to veľmi ťažké, lebo si sadnú za internet a nájdu si, čo by mali robiť a aké je to úžasné, a uveria tomu. Na jednej stránke som našla, že zástancovia zdravej výživy odporúčali vyplachovať si črevá. Ale vy si úplne narušíte činnosť čriev klystírom. Ešte viac prehlbujete nerovnováhu v tele. A potom povedia, že na internete to čítali. Ale načo potom chodia za mnou do fakultnej nemocnice? Ak ide o dospelých ľudí, nech si to na deň skúsia, ale je to zbytočné. Ale nech to neučia svoje deti v období vývoja a dospievania.

A ak chce niekto schudnúť, čo má robiť?

Potrebuje schudnúť tuk, nie svaly. Za týždeň ste schopný schudnúť približne 200 gramov tuku. Ak chudnete rýchlejšie, je to na úkor svalov. Ale treba sa vážiť v jednom čase – lebo ak ste najedený, s plným mechúrom a pred stolicou, môžete vážiť aj o kilo viac. Najlepšie je sa vážiť ráno po prebudení. Ale nevážte sa každý deň, je to zbytočné. Lepšie je to raz za mesiac, to už by ste boli schopný schudnúť takmer kilo. Ale nesnažte sa schudnúť rýchlo.

Na snímke úèastníci firemného behu U.S. Steel - Family Run tesne po štarte, s è. 1 prezident U.S. Steel George F. Babcoke v rámci 91. roèníka Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach 5. októbra 2014. FOTO TASR – Milan Kapusta
Pohyb je dôležitý. Foto – TASR/AP

Jedia dnes ľudia nekvalitnejšie ako pred 20 rokmi?

Nie. Kvalita môže byť iná, ale nemyslím si, že stravovacie návyky sa zhoršili. Ale mení sa forma stravovania. Chýba spoločné stravovanie. A to je problém, dnes každý v rodine je inokedy a nejedia spolu. Spoločná večera už dnes nie je a je to škoda.

Ľudia jedia častejšie v reštauráciách – je to menej zdravé ako jesť jedlo varené doma?

Nemusí to byť horšie, ak jete pestro. Ak teda nejete každý deň rezance s makom alebo rezeň.

Ako je to pri školských desiatach pre deti? Je lepšie, ak ju urobíme doma, alebo stačí bageta z bufetu?

Myslím, že sa to veľmi preceňuje. Bageta má väčšie množstvo tuku, ale ak je dieťa zdravé, prečo nie. Netreba zabúdať, že viac detí má sklon k obezite, ale je to aj preto, že sú menej pohyblivé a viac sedia pri internete. Takže to treba vyvážiť pohybom. Nechápem napríklad, prečo sa vyraďujú sladké nápoje zo školských automatov. Sladké vám udržuje hladinu cukru.

Nepodporujú práve sladké nápoje obezitu u detí?

Nie, to by ste museli vypiť kilogram cukru, aby sa to uložilo ako tuk. A to nedáte. Nehovorím, že majú celý deň piť len sladké nápoje, ale zakazovať sladké je extrém. A je to zbytočné. Stačí potom len vypláchnuť si ústnu dutinu vodou alebo si vziať žuvačku bez cukru.

Takže by ste deťom ani nezakazovali sladkosti?

Nie.

Niekedy však deti chcú sladké a potom nejedia plnohodnotne – obed alebo varené jedlo.

Tak to nie. Treba mať klasickú pestrú stravu a možno potom nejaké sladké.

Deti často odmietajú zeleninu – ako ich presvedčiť?

Nech si dajú pizzu. Tam je veľa stopových prvkov. Deti jedia pizzu, kde je zelenina, ale inak by ju nezjedli.

 

Ako si budovať hlboké vzťahy bez osamelosti? Kúpte si knihu Umenie blízkosti – rozhovory Moniky Kompaníkovej s psychológom Jánom Hrustičom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie