Denník N

Srbský reportér z galantského Samsungu: Zmluvy na 2,20 za hodinu sme podpísali v autobuse

Robotníci v Samsungu v Galante. Foto – TASR
Robotníci v Samsungu v Galante. Foto – TASR

Novinár srbského magazínu Nedeljnik Dragan Krsnik pracoval tri mesiace v galantskej fabrike. V rozhovore pre Denník N hovorí, že v Srbsku je stále veľa chudobných a jeho krajania sem idú doslova po chlieb.

Novinár Dragan Krsnik pracoval od vlaňajšieho novembra tri mesiace ako robotník na Slovensku. Do fabrík na západe Slovenska prišlo robiť za posledný rok tisíce Srbov. V rozhovore, ktorý vznikol cez e-mail, vysvetľuje:

  • ako vyzerá práca v galantskom Samsungu,
  • ako sa k robotníkom správajú šéfovia na páse,
  • či zažil nejaký konflikt so Slovákmi,
  • koľko z jeho krajanov je problémových,
  • ale aj to, ako môžeme byť radi, že sme nezažili vojnu.

Prečo ste sa rozhodli napísať reportáž o srbských robotníkoch na Slovensku? Je to v Srbsku aktuálna téma?

Pretože aj ja som robotník. Dlhé roky som robil tvrdú manuálnu prácu, ale tiež som novinár, okrem toho som bol manažérom v jednej medzinárodnej firme. Mrzí ma, ak ľudia trpia prácou pod tlakom bez akejkoľvek záruky. Áno, táto téma sa stala veľmi dôležitou a je to aj vďaka tomu, že existujú novinári, ktorí sa o nej neboja písať.

Kedy ste prišli na Slovensko? A aké boli prvé dojmy?

Prišiel som začiatkom novembra. Prvý dojem bol, že tu fúka silný vietor. A druhý, ten dôležitejší, bol, že na Slovensku je už veľa robotníkov zo Srbska.

S akou agentúrou ste podpísali zmluvu? Bola to agentúra Largo, ktorá patrí k najväčším? Čo vám ponúkli?

Áno, bolo to Largo. Podpísali sme akúsi nejasnú zmluvu priamo v autobuse, vlastne to ani nebola pracovná zmluva. To je veľmi dôležité. Je to iba zmluva o právach a povinnostiach medzi pracovníkom a agentúrou. Podmienky boli veľmi všeobecné, zmluvu som celú zverejnil v Nedeljniku. Pracovný čas podľa tejto zmluvy trvá osem, desať alebo dvanásť hodín. To znamená, že človek nevie, koľko a kedy sa presne pracuje. Ponúkali mi plat 2,20 eura na hodinu. Kde budete ubytovaný, sa nehovorí, to závisí od agentúry na Slovensku. Takže okrem tých 2,20 eura nič nemôžete očakávať s istotou.

Prečo na to ľudia zo Srbska kývnu? Sú to pre nich dobré podmienky?

Je to rôzne. Pre niektorých je ubytovanie, jedlo a práca to najlepšie, čo v živote zažili. Pre niektorých však nič nebolo dobré. Ja som bol nakoniec spokojný s ubytovaním aj s robotou – v tom zmysle, že pre mňa to nebola ťažká práca.

Kedy ste sa dozvedeli, že budete pracovať v galantskom Samsungu? A mohli ste si vybrať fabriku, kde budete pracovať?

To som sa dozvedel, keď som nastúpil do autobusu na Slovensko. Vždy môžete odmietnuť alebo to po čase vzdať, ale ľudia to nerobia, lebo sa im to neoplatí. Sú za to sankcie. Agentúra vám môže nevyplatiť, čo ste zarobili za dni, ktoré ste odpracovali. Pracujete na pozícii, ktorú určia vo fabrike, nemáte na výber. Len ak máte špeciálne zručnosti, ktoré vo fabrike potrebujú, napríklad ovládate vysokozdvižný vozík, tak potom vám ponúknu takúto prácu.

Pamätáte si svoj prvý deň v Samsungu? Ako vyzerala vaša denná rutina?

Pamätám. Prvé dni sme dostávali náradie, počúvali prednášky o bezpečnostnom protokole, učili sa pracovať na páse s vákuovým skrutkovačom a podobne. Pre mňa to nebolo ťažké, bol som zvyknutý aj na oveľa ťažšiu robotu. Deň vo fabrike je jednoduchý: v mojom prípade sa to začínalo budíčkom o štvrtej ráno. Pripravil som si raňajky, dal si kávu, počkal na autobus. Na páse celý deň montujete, opravujete, identifikujete nedostatky. Po práci si sadnete do autobusu a idete na ubytovňu.

Čo ste robili po práci?

Väčšina ľudí chodila skoro spať. Niektorí si zašli do mesta na drink, väčšina si však kúpila alkohol na ubytovňu a v spoločných priestoroch či vo fajčiarňach posedávali a debatovali. A takto to išlo každý deň. Ja som si nedeľu zariadil tak, aby som išiel na túry po okolí, pozrel si prírodu a pamiatky. To, čo robím bežne v Srbsku.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa k robotníkom správalo vedenie fabriky a manažéri?

S manažérmi som nemal žiadny kontakt. Prítomní boli iba šéfovia úsekov pri páse, ktorí boli často veľmi nepríjemní. Kričali na ľudí, robili dusno. Samozrejme, nie všetci sa správali takto. Vzhľadom na to, že pás sa nesmie zastaviť, nie je možné robiť si, čo chcete. Ak chcete ísť na toaletu, musíte si pýtať povolenie. To vo fabrike nie je nič čudné. Nie je to dobré, ale ani čudné. Pozitívna komunikácia so zamestnancami by priniesla lepšiu atmosféru aj výsledky ako neustály tlak, aby sa pracovalo rýchlejšie a rýchlejšie. Šéfovia na mojom páse boli mladí chalani, Slováci, a boli v pohode. Veľa Srbov ich zavolalo na návštevu do Srbska, na festival.

Je rozdiel medzi agentúrnym zamestnancom zo Srbska a pracovníkom zo Slovenska?

Pokiaľ ide o vzťahy so šéfmi na páse, veľký rozdiel nebol. Neviem, ako to bolo s pracovnými zmluvami a výplatami. Keď šéf povie, čo sa má robiť, pracovník zo Srbska tomu často nerozumel. Vtedy mu často slovenský kolega pomohol, aspoň v mojom prípade to takto bolo. Ale musím povedať, že priamo pri páse už robí len málo ľudí zo Slovenska.

Kde ste bývali? Ako to vyzeralo na ubytovni?

Býval som na ubytovni v Šali. V podstate je to tam ako všade: varí sa, perie bielizeň, počúva sa hudba, občas príde na sex, jasné, že tam je aj alkohol. Tak ako doma. Moje ubytovanie bolo veľmi slušné. V porovnaní s kolegami, ktorí sa mi sťažovali, že sú ubytovaní bez kúrenia a teplej vody, som mal šťastie.

Dochádzalo na ubytovni medzi srbskými robotníkmi ku konfliktom?

Musím povedať, že 99 percent ľudí bolo poctivých, slušných a pracovitých. Boli tam aj ľudia, ktorí prežili utrpenie vo vlastnej krajine a išli hľadať chlieb do cudziny. Keď hovorím o chlebe, nemyslím to metaforicky. Pre mnohých z tých, čo prišli na Slovensko, je to to najlepšie, čo sa im v živote stalo. Žiaľ, v Srbsku je stále veľa chudobných ľudí. Len malé percento z robotníkov robilo problémy: bili sa, kradli v obchodoch, brali drogy. Našťastie, len čo to vyšlo najavo, z ubytovne ich vyhodili.

Ako sa k vám správali Slováci v Šali či Galante? Cítili ste napätie?

Ani raz som nezažil na ulici niečo nepríjemné. Veľakrát som zašiel na kávu do miestnej kaviarne a hostia aj zamestnanci sa ku mne správali úplne normálne. Neviem, či niekto mal nejaký problém. Podľa mňa sú si Slováci aj Srbi veľmi podobní. Vy máte šťastie, že ste nezažili vojnu a vaša ekonomika napreduje, ale myslím si, že naše kultúry sú si podobné.

Čo si myslíte o pracovných agentúrach, ktoré sprostredkovávajú robotu na Slovensku?

Je úplne normálne, že existujú agentúry, ktoré ľuďom pomáhajú pri hľadaní zamestnania. Je to tak všade na svete. Dôležité však je, aby fungovali v súlade so všetkými zákonmi bez ohľadu na to, v ktorom štáte pôsobia a ktorých pracovníkov zamestnávajú. Ich podmienky musia byť v súlade so zákonom, podrobné a včas prezentované potenciálnym zamestnancom.

Čo je najväčší problém, s ktorým sa srbskí robotníci stretávajú?

Najdôležitejšie je chrániť práva zamestnancov. Základné ľudské práva ľudí. Samozrejme, že každý chce na začiatku vedieť, aký dostane plat. Je však dôležité, aby sa pri práci necítili ponížení, zneužívaní, aby vedeli, že majú právo ozvať sa, ak s niečím nesúhlasia, alebo že majú právo obrátiť sa so žiadosťou o pomoc. Dúfam, že Slovensko pomôže našim robotníkom pokojne pracovať, dá im pocítiť, že sú vítaní, a zaručí im právnu istotu. Lebo čo keby sa, Boh ochraňuj, stala nejaká nehoda? Kto by bol zodpovedný, keď títo zamestnanci nemajú riadne pracovné zmluvy?

Očakávate, že vaši krajania si budú naďalej hľadať robotu na Slovensku?

Áno, lebo v Srbsku nie je nič. Pracovník na stavbe zarobí denne 1500 až 2000 dinárov, čo je 12 až 18 eur. A to hovoríme o najtvrdšej práci. Robotníci vo fabrikách pracujú v Srbsku za minimálnu mzdu – vo výške okolo 220 eur. Pre väčšinu nezamestnaných v Srbsku sú slovenské platy celkom dobré. Preto aj prichádzajú. U nás je naozaj šťastný ten, kto dostane dvesto eur. Keby existovali možnosti, aby zostali na Slovensku legálne, určite by veľa ľudí zo Srbska chcelo zostať na Slovensku a stať sa plnohodnotnými občanmi Slovenska.

Podľa dnes nastavených pravidiel tu môže väčšina srbských robotníkov zostať maximálne tri mesiace. Čo robia po ich uplynutí? Odchádzajú alebo zostávajú pracovať na Slovensku nelegálne?

To je otázka pre právnikov, politikov a vlády oboch štátov. Myslím, že je jasné, že ak nemajú trvalý pobyt, pracovnú zmluvu a pracovné povolenie, tak pracujú nelegálne.

Ako by sa teda mala slovenská vláda k srbským pracovníkom zachovať?

Zástupcovia slovenskej a srbskej vlády sa musia stretnúť a dohodnúť na základných požiadavkách. Potrebuje Slovensko robotníkov? Nie je problém, Srbsko ich má habadej. Sú pracovití, usilovní a čestní. Sú pripravení pracovať – za tie peniaze, ktoré sa ponúkajú. Ale v prvom rade im musí byť zaručená právna istota.

Stanovisko Samsungu

„Samsung Electronics plne rešpektuje a dodržiava vo všetkých krajinách, kde pôsobí, lokálne aj globálne právne normy, ako aj štandardy v oblasti pracovného práva a vzťahov so zamestnancami. Situáciu týkajúcu sa možného pochybenia pri zamestnávaní srbských zamestnancov preverujeme. Ak sa potvrdí pochybenie a porušenie zákona, urobíme všetky kroky pre vyriešenie tejto vzniknutej situácie.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie