Merkelovej koniec sa môže volať Martin Schulz

Autor pracuje na FPV a MV, UMB

Voľby v Nemecku sa blížia. Po katastrofálnych výsledkoch sociálnych demokratov ich preferencie od nástupu nového lídra neustále rastú. Merkelová musí prispôsobiť svoju stratégiu novému politickému fenoménu, ktorý sa volá Martin Schulz.

Koncom januára 2017 oznámil líder nemeckých sociálnych demokratov Sigmar Gabriel dôležité rozhodnutie nekandidovať na post nemeckého spolkového kancelára. Rozhodnutie, ktoré sa v zásade dalo očakávať. Prípadná Gabrielova kandidatúra by bezpochyby znamenala pochovanie akýchkoľvek nádejí sociálnych demokratov, prehru v očakávaných parlamentných voľbách, jeho osobný koniec v nemeckej vrcholovej politike, ďalší úpadok SPD a s najväčšou pravdepodobnosťou štvrtý mandát pre Angelu Merkelovú.

Povedzme si to na rovinu: Gabriel je politik, ktorému chýba akákoľvek politická charizma, a jeho schopnosť mobilizovať voličov sociálnych demokratov či osloviť priaznivcov iných nemeckých parlamentných i neparlamentných strán je blízka nule. Oceniť sa v jeho prípade dá jedine to, že aspoň dokázal túto politickú realitu vyhodnotiť.

Za kandidáta na tento post bol navrhnutý skúsený matador európskej politiky a bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz. A práve Schulz je dnes, najmä vďaka babráckemu líderstvu Gabriela v posledných rokoch, kandidátom, ktorý môže dokázať vyviesť sociálnych demokratov z takej otrasnej pozície a krízy vlastnej identity. Zdá sa, že pre túto stranu tak dnes neexistuje silnejší a lepší kandidát ako práve on.

Kto je vlastne Martin Schulz?

Martin Schulz je v prvom rade všetkým iným, len nie tradičným politikom. Začínal ako predavač kníh, nemá vysokoškolské vzdelanie a taktiež žiadne skúsenosti v domácej nemeckej vrcholovej politike.

Pochádza z malého mestečka Eschweiler v blízkosti belgických a holandských hraníc. Členom Sociálnodemokratickej strany Nemecka sa stal už vo svojich 19 rokoch, ale svoju reálnu politickú kariéru začal ako starosta nemeckého mesta Würselen v roku 1987. Ako 31-ročný sa vtedy stal najmladším starostom v celej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. V komunálnej politike na tejto pozícii zotrval dvanásť rokov.

Vstup na európsku politickú scénu sa Schulzovi podaril už počas jeho starostovania v roku 1994. V Európskom parlamente tak v tomto volebnom období započal matuzalem európskej politickej scény už svoju tretiu a veľmi úspešnú dekádu. V európskych socialistických štruktúrach začínal Schulz najprv ako vedúci nemeckej delegácie sociálnych demokratov, z ktorého sa v roku 2004 stal predseda celej frakcie Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov (S&D).

Ani tu sa však Schulzov európsky príbeh nekončí a svoj vrchol na európskej politickej scéne zažíva v roku 2012, keď bol zvolený do funkcie predsedu Európskeho parlamentu a zostal ním až do januára tohto roku. Treba uznať, že je to vcelku pôsobivá kariéra Merkelovej vyzývateľa.

Turbulencie na nemeckej politickej scéne

Vo futbalovej terminológii by sa dalo povedať, že nemecká politická scéna zaznamenala cez zimné prestupové obdobie niekoľko zaujímavých transferov. Tým najzaujímavejším je určite už spomínaný príchod Martina Schulza na nemeckú politickú scénu. Ďalším nepochybne zaujímavým prestupom je zhoda veľkej koalície na nominácii súčasného ministra zahraničných vecí Franka W. Steinmeiera na post spolkového prezidenta, ktorého odobrilo spolkové zhromaždenie túto nedeľu. Odhliadnuc od faktu, že v tomto prípade ide o dlhoročného a momentálne veľmi obľúbeného vrcholového diplomata a politika z radov sociálnych demokratov, jeho nominácia sa dá interpretovať dvojako.

Jednak ako Merkelovej porážka, lebo na tento post nedokázala presadiť svojho vlastného kandidáta, ale aj ako dobrý politický manéver, ktorým dokázala upratať možného konkurenta v boji o kancelársky post. Jej záujem na Steinmeierovej prezidentúre je naozaj ťažké odhadnúť.

V každom prípade, na uvoľnený post ministra zahraničných vecí si hneď robil nárok šéf sociálnych demokratov Gabriel. O najzaujímavejšie pohyby na nemeckej politickej scéne sa tak zaslúžila formácia Schulz – Gabriel – Steinmeier.

Navyše živo bolo aj u koaličného partnera, kresťanských demokratov. Tí mali pre zmenu čo robiť, aby udržali na uzde svoju sesterskú bavorskú stranu CSU, presnejšie jej lídra Seehofera. Napäté vzťahy medzi Merkelovou a ním panujú aj po tom, čo si tieto dve strany vzájomne odignorovali výročné konferencie. Stále ich totiž rozdeľuje iný pohľad na riešenie utečeneckej krízy.

Schulzov dobre premyslený ťah

Pri načrtávaní akýchkoľvek scenárov ohľadom výsledku nemeckých volieb musíme vychádzať z jednej základnej premisy – nikde nie je napísané, že Angela Merkelová musí byť kancelárkou aj po štvrtýkrát. Jej prípadné víťazstvo vo voľbách ešte nemusí znamenať aj schopnosť zostaviť funkčnú koalíciu.

V tomto prípade môžu voľby v Nemecku dopadnúť podobne ako na Slovensku – veľa politických strán v parlamente, fragmentovaná politická scéna a rôznorodá vládnuca koalícia, ktorú môžu tvoriť až tri strany. To by v modernej ére Nemecka znamenalo historický okamih.

V rovine predvolebnej stratégie dvoch najväčších politických strán je jasné, že sociálni demokrati našli v osobe Martina Schulza veľmi silného kandidáta. Od odchodu Gerharda Schrödera nemali vo svojich radoch takú výraznú osobnosť. Či už išlo o Peera Steinbrücka v minulých voľbách, alebo o Franka Waltera Steinmeiera v tých predchádzajúcich, žiadny z nich nemal reálne predpoklady na to, aby dokázal Merkelovú poraziť. Schulz je však iný prípad a iný kaliber. Nie je to typ tradičného politika, má zanietený prejav a bezpochyby disponuje výraznou politickou charizmou.

Politik, ktorý začínal ako kníhkupec, je dnes v Nemecku rešpektovanou politickou autoritou naprieč celým politickým spektrom. V Schulzovej osobe tak má Merkelová najvážnejšieho kandidáta za posledné roky, ktorý môže odlákať aj časť jej voličov.

Čo hovoria aktuálne prieskumy?

Posledné predvolebné prieskumy jednoznačne ukazujú, že stredoľavá SPD naberá na preferenčnej sile predovšetkým od momentu, keď sa jej volebným lídrom stal práve Martin Schulz. Nárast je priam šokujúci a zdá sa, že SPD na čele s Martinom Schulzom rastie na úkor všetkých ostatných relevantných strán. Práve v tomto bode sa ukazuje integrita osobnosti samotného Schulza, ktorý dokáže oslovovať časť voličov nielen ľavicových strán, ale aj voličov Merkelovej kresťanských demokratov a populistov z radov Alternatívy pre Nemecko. Aby sme však nehovorili abstraktne, pozrime sa na reálne čísla.

Vo všetkých februárových prieskumoch verejnej mienky sociálni demokrati atakujú hranicu 30 percent voličskej podpory. V poslednom prieskume agentúry INSA dokonca predbehli kresťanských demokratov Angely Merkelovej o 1 %. Dostali sa tak na úroveň 31 percent.

Je to neuveriteľný výsledok predovšetkým vzhľadom na to, že tá istá agentúra namerala SPD 23. januára len úbohých 21 percent. V priebehu troch týždňov tak sociálni demokrati zaznamenali politické zmŕtvychvstanie o celých 10 %. Navyše Merkelovej CDU vo všetkých relevantných prieskumoch klesá a podpora strane osciluje na úrovni 33 až 30 % hlasov. Ostatné strany klesajú tiež a dôvod je jednoznačný – neschopnosť reagovať na nový fenomén nemeckej politickej scény, ktorým Schulz je.

Kým v minulosti boli nemecké parlamentné voľby jednoznačnou až nudnou záležitosťou Angely Merkelovej, o týchto septembrových to vďaka nemu určite platiť nebude. Merkelovej víťazstvo nie je vôbec isté a zdá sa, že v októbri môže mať táto krajina po dlhých dvanástich rokoch opäť raz spolkového kancelára. Martina Schulza.