Denník N

Máte menej ako 30 rokov? Ostaňte v 2. pilieri (rady špecialistu)

Michal Nalevanko
Michal Nalevanko

Odborník na dôchodky radí, ako rozmýšľať o možnosti vstúpiť alebo vystúpiť z druhého piliera.

O tom, komu je dobrý pilier vhodný a komu nie, hovorí Michal Nalevanko, riaditeľ poradenskej spoločnosti The Benchmark Research & Consultancy a odborný garant portálu Finančný kompas.

Predstavme si sporiteľa, ktorý má 40 rokov a sporí si na dôchodok v garantovanom fonde. Mal by z druhého piliera vystúpiť?

Vek sporiteľa je dôležitý faktor pri rozhodovaní, no sám o sebe veľa nepovie. Dôležitý je aj príjem, ale aj odhad toho, či v budúcnosti bude nepretržite pracovať alebo sa stane nezamestnaným. Už z tohto by malo byť vidno, že akékoľvek odporúčanie je v podstate pokus odhadnúť budúcnosť, čo sa darí len zriedka.

Predpokladajme, že o prácu nepríde, no zarába menej ako je priemerná mzda, čiže má príjem v hrubom 700 až 800 eur.  

Ak je možnosť, že takýto človek bude v budúcnosti nepretržite pracovať, odporučil by som zotrvať v druhom pilieri, no určite by mal zmeniť fond z garantovaného na negarantovaný. A ak tak dosiaľ neurobil, mal by myslieť na spôsoby, ako sa na dôchodok lepšie pripraviť. Mám tým na mysli najmä tretí, dobrovoľný pilier.

Od akého veku alebo príjmu sa už druhý pilier sporiteľovi neoplatí a mal by radšej z neho vystúpiť?

Čím je sporiteľ mladší, tým horšie sa na ňu odpovedá. Podľa prepočtov, ktoré sme robili, je napríklad pre 50-ročného človeka takouto kritickou úrovňou príjmu 400 eur. U 55-ročného je to okolo 600 eur. Ak sa teda budú rozhodovať sporitelia v takomto veku a ich príjem je nižší, odporúčal by som návrat do Sociálnej poisťovne. Predpokladám pritom, že ich príjem bol v minulosti voči priemernej mzde na porovnateľnej úrovni.

Ak má niekto 30 rokov a menej, znamená to automaticky, že by mal v druhom pilieri zostať?

Myslím si, že áno. V takomto veku človek v podstate len štartuje na trhu práce, má pred sebou dostatočne dlhé obdobie na to, aby si v druhom pilieri vytvoril relatívne vysoké úspory a neriskoval pritom neistotu toho, ako bude vyzerať výpočet dôchodku z priebežného systému o 35 rokov, keď pôjde do penzie. V ideálnom prípade by sa mal na tento moment začať pripravovať čo najskôr, aj keď len symbolickými úsporami.

Kto by si mal určite sporiť na dôchodok vo fonde, ktorý investuje aj do akcií?

Pri takýchto odporúčaniach si treba dávať pozor na slovo “určite”. Každá rada vychádza z modelov, ktoré pracujú s viacerými predpokladmi, odhadmi budúceho vývoja. Stačí jeden odhad, ktorý sa o pár rokov ukáže ako nepresný, a pôvodné odporúčanie už neplatí. Absolútne nepriestrelnú odpoveď preto nemám. Aby som ale odpovedal na otázku – v negarantovaných fondoch, teda v tých, ktoré investujú aj na akciových trhoch, by vo všeobecnosti mali mať viac ako polovicu dôchodkových úspor ľudia mladší ako 45 rokov. Čím mladší, tým väčší by tento podiel mal byť.

Donedávna boli indexové fondy, ktoré len kopírujú vývoj akciových indexov, s náskokom najlepšie zarábajúce fondy. V poslednom čase ich dobiehajú akciové dôchodkové fondy. Pre ktorý typ fondov by sa mal teda sporiteľ rozhodnúť?

Z dlhodobého hľadiska, hovorím teraz o ďalších 15 až 20 rokov, je pravdepodobné, že indexové fondy budú najvýnosnejšie. Štatistiky presvedčivo dokazujú, že len málo aktívne riadených fondov dokáže dlhodobo porážať výkonnosť akciových indexov. Investovanie v indexových fondoch má ale aj odvrátenú stránku, o ktorej sa zatiaľ nehovorí. Áno, akciové indexy môžu rýchlo vystúpať nahor, no ešte rýchlejšie sa dokážu prepadať. Zatiaľ mali sporitelia v druhom pilieri šťastie, vychytili priaznivé obdobie na trhoch, ceny akcií poznajú prakticky jediný smer – nahor. Všetci sú šťastní. Otázka, čo príde, keď sa vývoj otočí. Nevýhodou indexových fondov je, že fungujú bez riadenia. Ich prepady môžu byť výrazné, v aktívne riadených akciových fondoch môžu manažéri na takúto situáciu reagovať a straty obmedziť.

Jedna vec je výber fondu, ale sú už viditeľné rozdiely v schopnosti spravovať dôchodkové úspory a zhodnocovať ich aj medzi jednotlivým dôchodkovými správcovskými spoločnosťami?

Rozdiely vo výkonnosti jednotlivých fondoch sú síce viditeľné, no je to málo na to, aby bolo možné hodnotiť schopnosti jednotlivých manažérov. Po prvé, desať rokov je prikrátke obdobie na to, aby sme mohli robiť takéto hodnotenie pri rozumnej miere významnosti. Navyše, za posledné roky došlo k viacerým vážnym zásahom do podmienok investovania dôchodkových fondov, čo znamenalo zmenu všetkých investičných stratégií a poznamenalo to aj výkonnosť jednotlivých fondov.

Predstavme si, že sporiteľ pôjde do dôchodku o 20 alebo 30 rokov. Môže byť zásadný rozdiel vo výške jeho dôchodku, ak si celý čas sporil iba v dlhopisovom garantovanom fonde v porovnaní s tým, ak bol v akciovom fonde?

V takomto horizonte by rozdiel medzi nasporenou sumou bol skutočne zásadný. Úspory, ktoré by si sporiteľ dokázal vytvoriť v negarantovanom fonde, by boli vyššie o desiatky percent. A to dokonca aj pri veľmi konzervatívnych odhadoch.

Dá sa dnes povedať, kto môže mať o 20 alebo 30 rokov vyšší kombinovaný dôchodok, ako keby mu penziu vyplácala iba Sociálna poisťovňa?

Hovoríte o období, ktoré je dostatočne dlhé na to, aby dôchodok z dvojpilierového systému bol vyšší ako ten zo Sociálnej poisťovne. S jedinou podmienkou – väčšia časť úspor bude v negarantovaných fondoch. Je to ale skôr hypotetická úvaha, pretože takéto porovnanie implicitne predpokladá, že výpočet dôchodku z priebežného systému bude aj o 30 rokov rovnaký ako dnes a nedôjde k žiadnym zmenám, o ktorých nevieme.

Dôchodkom zo Sociálnej poisťovne sa prognózuje, že budú menej štedré ako dnes pre demografický vývoj. Čo si máme pod tým predstaviť? Budú rásť pomalšie, alebo tam bude väčší princíp solidarity? Čo si myslíte?

V priebežnom systéme je už niekoľko rokov badateľný trend posilňovania solidarity tých, ktorí lepšie zarábajú s nižšími príjmovými skupinami. Vidno to napríklad na spôsobe valorizácie, zvyšovanie dôchodkov o pevnú sumu je výhodnejšie pre ľudí s nižšou penziou. Ak sa dnes hovorí o tom, že priebežný systém bude menej štedrý, má sa skôr na mysli dôsledok viacerých faktorov – neskorší odchod do dôchodku, ktorý skracuje obdobie jeho poberania či pomalšia valorizácia, podľa dôchodcovskej inflácie. Nie je to žiadne slovenské špecifikum, takéto trendy sú badateľné aj v ďalších krajinách.

Vaša kalkulačka na výpočet dôchodkov umožňuje porovnanie dôchodkov pri odchode do penzie o 10, 20 alebo trebárs 40 rokov. Z ktorých parametrov ste vychádzali?

Kalkulačka Finančného kompasu počíta s viacerými predpokladmi. Myslím, že je jediná, ktorá vôbec zohľadňuje plánované zavedenie minimálneho dôchodku. Pri individuálnych projekciách napríklad počíta s priemerným rastom miezd o 1,5 % ročne a pri odhadoch výnosovosti sporenia v druhom pilieri sú použité čísla skôr konzervatívne. Úplný zoznam použitých predpokladov je dostupný každému používateľovi dôchodkovej kalkulačky.

Vláda vyriešila otázku nižších ako očakávaných dôchodkov z druhého piliera tak, že ho na tri mesiace otvorí. Mala by okrem toho, alebo namiesto toho aj obmedziť trebárs marže životných poisťovní, alebo umožniť peniaze z druhého piliera použiť väčšine sporiteľov aj inak, ako len na kúpu doživotnej renty?

Priznám sa, že nie celkom dobre rozumiem diskusiám o maržiach poisťovní. U týchto subjektov tento pojem neexistuje, je prevzatý zo sveta obchodu a nie celkom šťastne sa s ním narába. Neviem si preto predstaviť, ako možno marže v poisťovníctve obmedziť. Som však za to, aby politici začali uvažovať aj nad iným spôsobom využitia dôchodkových úspor, ako je ich anuitizácia. Nevidím nič zlé na tom, ak by seniori v budúcnosti používali tieto úspory napríklad pri doplatkoch v lekárňach alebo za starostlivosť v domovoch sociálnej starostlivosti. Sú to výdavky, ktoré by tak či tak hradili, len z iného vrecka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie