Denník Sama Marca: Tretia svetová predsa dávno vypukla

Záver noci sa rozplynul v hmle a ráno nebolo o nič lepšie. Jozef – môže sa volať Jozef – naprázdno prehltol a obzrel sa okolo seba. Možno som sa len zbláznil, pomyslel si.

Vynárali sa prvé jasné obrazy a s nimi prichádzal nevyhnutný pocit zdesenia: neóny prerušovane blikali, ich starožlté svetlo mu z posledných síl vypaľovalo oči. Prižmúril ich. Výpadky elektriny, pomyslel si.

Zasklené vitríny v pasáži boli povybíjané, ostali len dávno neplatné telefónne čísla. Rabovanie, usúdil.

Všetci sa kamsi ponáhľali, jediná žena sa ako ostrov pokoja opierala o zábradlie. Usmiala sa naňho. Plný nádeje sa k nej vydal, ale ešte skôr, ako sa jej stihol prihovoriť, odkiaľsi sa náhle vynoril muž v teplákoch a lacnej koženke. Tridsať na hodinu, zahlásil. Kolaps peňažného systému, pomyslel si Jozef.

Pocítil záchvev úzkosti: z tejto nočnej mory musí existovať cesta von. Zahliadol východ a rozbehol sa k nemu, schody však nefungovali. Cez diery v streche sa na ne znášal súvislý prúd vody, miešal sa so špinou a tvoril nepreniknuteľnú vrstvu blata. Verejné služby odišli ako prvé. Začínal tomu rozumieť.

Strhol sa na hluk. Po schodoch sa k nemu rútil vystrašený dav: ľudia strkali jeden druhého a nadávali si, len čím skôr byť v kryte, čím skôr sa dostať do bezpečia. Jadrový útok, svitlo mu. Tretia svetová.

Nebol čas, dav ho pohltil a mlel. Hádzal ho o špinavé steny s plagátmi, ktoré už nemal kto strhnúť. Čerstvé bagety! Koláčiky! Ponad všeobecný zmätok sa nieslo volanie posledného kapitalistu v dejinách ľudstva.

Spadol na zem, v duchu sa už videl mŕtvy, ušliapaný a nepovšimnutý. Táto možnosť sa mu dokonca zdala čoraz lákavejšia, odkiaľsi sa však vynorila pomocná ruka.
Ste v poriadku? Stará pani sa naňho usmiala a niečo v jej hlase ho upokojovalo. Mladý muž, prihovorila sa mu matersky, nechcete sa porozprávať?

Akúkoľvek hmlu by Jozef vymenil za túto neznesiteľnú realitu. Pasáci a panika, kolaps a rozpad. Ostávajú len poslovia viery, posledná nádej ľudstva v jeho posledných momentoch. Všetko to bola pravda. Postapokalyptický svet sa stal skutočnosťou.

Muž v stánku sa pozrel na Jozefa a znechutene sa oprel o pult. Za dve hodiny nepredal jedinú bagetu. Ďalší nudný deň v podchode na Trnavskom mýte.