Denník N

Dobrá či zlá deflácia? Ekonomika rastie, ceny padajú

Ak je za poklesom cien najmä ropa, mohli by sme sa tešiť z „dobrej deflácie“. Jej opak zažívajú v Japonsku, treba sa mu vyhnúť.

Začiatok roka bol v znamení celosvetového poklesu cien. V eurozóne činila ročná výška inflácie -0,6 percenta v januári a -0,3 percenta vo februári. Aj v USA sa rast cien dostal do červených čísel a v januári dosiahol -0,1 percenta.

Ekonómov však šokovali najmä dáta o inflácii v Číne. Ceny v Číne síce rástli, ale v januári spadla miera inflácie na púhych 0,8 percenta. A to v krajine, kde hrubý domáci produkt rastie tempom 7,5 percenta a ktorá ašpiruje na post najväčšej ekonomiky sveta.

Naposledy sa spotrebiteľské ceny dostali do mínusu v roku 2009, keď sa najväčšie svetové ekonomiky dostali do ekonomickej priepasti. Dnes je situácia iná. Ekonomika USA utešene rastie a zviecha sa aj tá európska.

Kombinácia deflácie alebo veľmi nízkej inflácie a hospodárskeho rastu je veľmi nezvyčajná. Prečo sa to deje a čo to znamená?

Výhra v lotérii a pot na čele

Bežní spotrebitelia vidia defláciu ako nečakanú výhru v lotérii. Ceny v obchodoch klesajú a ich peňaženky zrazu vyzerajú o niečo hrubšie. Ekonómom však pri slove deflácia vyráža na čele studený pot.

Ekonómovia majú dva pohľady na nepriaznivé dôsledky deflácie na ekonomiku, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Jeden pohľad ju hodnotí z hľadiska správania spotrebiteľov. Pri klesajúcich cenách spotrebitelia odkladajú svoje nákupy, lebo čakajú, že ceny spadnú ešte nižšie. Odkladanie nákupov však brzdí ekonomiku, lebo tovary sa výrobcom hromadia v sklade.

Druhý pohľad sa zameriava na výrobcov. Ak napríklad výrobcom áut klesnú ceny, klesnú im aj tržby. Je menej peňazí na výplatu zamestnancov a treba prepúšťať. Prepustení zamestnanci musia obmedziť svoju spotrebu. Kupujú menej tovarov a služieb, čo zas znižuje tržby iným producentom. Po čase musia aj títo prepúšťať svojich ľudí a celý proces sa opakuje vyššou rýchlosťou. Spúšťa sa deflačná špirála.

Dôležité je, ako dlho bude šok trvať

Prečo je vývoj ekonomického rastu a rastu cien taký rozdielny? Príjemne znejúce vysvetlenie hovorí o páde cien ropy. Podstatná časť vyťaženej ropy skončí v motoroch áut, traktorov a lokomotív. Preto sa pád cien ropy neprejavuje len vo výrobkoch z plastov a umelých vlákien, ale takmer všade.

Iné vysvetlenie hovorí o raste produktivity práce, ktorý súvisí s nástupom nových technológií a foriem organizácie práce. A tak trochu omína.

Napríklad taká „platformová ekonomika“ (firmy typu Uber či Amazon) rázne skresáva náklady na výrobu a sprístupňuje spotrebiteľom čoraz väčší výber čoraz lacnejších produktov. Najmä vďaka tomu, že stále viac práce prechádza na automaty a softvéry, a potrebuje čoraz menej účasť ľudí.

Zatiaľ nie je jasné, či je pokles spotrebiteľských cien dočasný jav (spôsobený najmä pádom cien ropy), alebo znakom prechodu k novému typu hospodárskeho rastu. Všetko závisí od toho, ako dlho bude deflačný šok trvať. Ak sa ako hlavná príčina preukáže pokles cien ropy, potom máme vo svetovej ekonomike takzvanú „dobrú defláciu“.

Pokles cien bude len dočasný, no bude mať pozitívne účinky. Lacná ropa postupne zníži účty za potraviny, dopravu a služby spojené s bývaním. Spotrebitelia pocítia pozitívny šok podobný zvýšeniu platu či zníženiu daní. Ak bude toto obdobie trvať len rok, výrobcovia pokles cien nejako vydržia a nebudú musieť začať prepúšťať. Ak by však bol pokles cien dlhodobým javom, výrobcovia, ale aj štáty by mali veľký problém.

Problém pre dlžníkov

Prečo štáty? Deflácia je veľmi nepríjemná pre dlžníkov, pretože zvyšuje reálny objem dlhu. Ak má napríklad štátny dlhopis hodnotu sto eur, úrokovú mieru dve percentá a inflácia je dvojpercentná, potom reálne zaplatený úrok má hodnotu nula percent. Ak však činí miera inflácie mínus jedno percento, potom reálne zaplatený úrok činí tri percentá a reálna hodnota dlhopisu je vyššia ako sto eur. Dlh vlády v pomere k HDP rastie aj bez toho, aby si vláda požičala čo len o euro viac.

Deflácia takisto znižuje výnos z výberu daní. Ak napríklad predajňa obuvi predáva topánky za základnú cenu sto eur, potom spotrebiteľ pri ich kúpe zaplatí DPH vo výške 20 percent, t.j. 20 eur. Ak však cena topánok klesne na 80 eur, spotrebiteľ zaplatí 20 percent DPH len vo výške 16 eur.

Môžeme síce uvažovať o tom, že pri nižšej cene sa predá viac topánok a teda vyberie aj viac daní, ale tento proces má svoje medze. Časť peňazí získaných zlacnením ľudia radšej ušetria, ako minú a štát preto o určitú časť DPH príde.

Čo sa stane na strane výdavkov? Podľa učebnicových teórií by štát pri klesajúcich príjmoch mal obmedziť aj výdavky. Napríklad by mohol dôchodky a/alebo platy lekárov či učiteľov namiesto zvyšovania znižovať s poukázaním na to, že ich reálna kúpna sila narástla. V skutočnom živote sa však nič také v žiadnej krajine nestalo. Platy a dôchodky sú smerom nadol veľmi rigidné.

Pri deflácii má teda štát menej príjmov, a zároveň mu rastie hodnota dlhu. S týmto problémom sa už 25 rokov borí Japonsko, ktorému v tomto období narástol najväčší vládny dlh na svete. Krajina síce mala krátke obdobia „dobrej deflácie“, tie sa však časom zvrtli na bolestivú a dlhotrvajúcu deflačnú špirálu. Či je súčasná deflácia „dobrá“, alebo zlá, to dnes nevie ešte nik povedať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie