Denník N

Vedci do mozgu myši implantovali nové spomienky

„Pozičné bunky“ v mozgu. Foto – Wikimedia
„Pozičné bunky“ v mozgu. Foto – Wikimedia

Priamou manipuláciou vedci po prvýkrát vytvorili nové spomienky v mozgu myši. Metóda je však invazívna a zatiaľ nie je vhodná pre ľudí.

Spomienky nie sú ako fotky, ktoré verne zachytávajú svoj obsah. Neustále sa menia, a to pod vplyvom iných spomienok, zážitkov či emócií, ktoré sú s nimi spojené. Po určitom čase sa preto spomienky dvoch ľudí na tú istú udalosť môžu značne líšiť, až do tej miery, že sa nezhodnú ani na základných charakteristikách danej udalosti – čas, počasie a podobne.

Falošné spomienky

Extrémnym prípadom tvorivosti našej mysle sú takzvané „falošné spomienky“. Ide o jav, keď máme spomienku na udalosť, ktorá sa nikdy nestala.

Zrejme najznámejším prípadom tohto druhu je priznanie Hillary Clintonovej, ktorá sa počas demokratických primárok v roku 2008, keď sa uchádzala o nomináciu na úrad amerického prezidenta, vyjadrila, že v roku 1996 sa po pristátí na letisku v Tuzle v Bosne a Hercegovine ocitla pod nepriateľskou paľbou ako vystrihnutou z akčného filmu.

V skutočnosti však k žiadnemu incidentu tohto druhu nedošlo. Naopak, americkú výpravu miestni predstavitelia vrelo privítali, spolu s osemročným dievčatkom, ktoré jej v angličtine zarecitovalo básničku.

Psychológovia sa však domnievajú, že Clintonová úmyselne neklamala. Ak by to tak naozaj bolo, vystavila by sa zbytočnej diskreditácii, čo by mohlo ohroziť jej kampaň. Skôr si myslia, že išlo o exemplárny prípad „falošnej spomienky“.

Návšteva Bosny bola sprevádzaná celým radom prísnych bezpečnostných opatrení vrátane inštrukcií, že prvá dáma má nepriateľské napadnutie reálne očakávať. Tieto okolnosti boli zrejme natoľko intenzívne, že do hlavy Clintonovej implantovali spomienku na útok, ktorý sa nikdy nestal.

Implantovanie nových spomienok zvonku

Nová, falošná spomienka v hlave Hillary Clintonovej bola plne v jej réžii. Vedcom sa však podarilo niečo do týchto čias nevídané – pomocou elektrickej stimulácie mozgu dokázali v mozgu myši vytvoriť novú spomienku.

Na rozdiel od Clintonovej prípadu tu išlo o zásah zvonku. O experimente tímu okolo Karima Benchenana z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum (CNRS) informoval vedecký časopis Nature Neuroscience.

Vedci najskôr identifikovali takzvané „pozičné bunky“ (Nobelova cena za fyziológiu a medicínu za rok 2014) v hipokampe (časť mozgu) myší, ktoré sú zodpovedné za spôsob, akým živočích vníma priestor okolo seba a orientuje sa v ňom. Sledovali aktivitu rôznych z nich, keď sa zviera nachádzalo na viacerých miestach v priestore. Inými slovami, bádatelia pozorovali, že odlišné pozičné bunky boli aktívne, keď bola myš na odlišných miestach.

Počas spánku následne myšiam elektródami stimulovali oblasť mozgu, ktorá je spoluzodpovedná za tvorbu pozitívnych odmien. Toto spojenie medzi aktivitou špecifických pozičných buniek a oblastí zodpovedných za odmeňovanie potom viedlo po prebudení myší k tomu, že strávili až päťnásobok času v miestach, ktoré boli s týmito pozičnými bunkami asociované.

Jednoducho povedané – vedcom sa pri myšiach podarilo vytvoriť spomienky, ktoré spojili pobyt v určitom mieste s odmenou. To, že išlo o reálny jav, vyplýva z toho, že keď sa zviera zobudilo, strávilo v danom mieste oveľa dlhší čas.

„U zvieraťa sa vyvinula stratégia zameraná na dané miesto, ako keby malo vedomú spomienku, že bolo spojené s nejakou odmenou,“ povedal Benchenane v The Scientist.

Terapeutický potenciál implantovania nových spomienok

Popísaná metóda bola vysoko invazívna a vyžadovala zavedenie elektród do mozgu, takže jej použitie na ľuďoch je vylúčené. O implantovaní falošných spomienok do ľudských myslí sa však už dlhšie a živo diskutuje.

Napríklad Elizabeth Loftusová zo Stanford University, svetová kapacita v oblasti pamäti, urobila množstvo experimentov, v ktorých pomocou jednoduchých manipulácií dokázala ľudí presvedčiť, aby si pamätali veci, ktoré sa nikdy nestali.

Viacerí však namietajú, že ide o nebezpečné hry. Lenže Loftusová a iní psychológovia v nich vidia obrovský potenciál, predovšetkým terapeutický – implantovanie falošnej spomienky by tak mohlo slúžiť na to, aby sa pacient začal zdravšie stravovať; môže mu pomôcť od závislosti od alkoholu alebo od desivých spomienok na stresovú situáciu.

TED prednáška (2013) Elizabeth Loftusovej o falošných spomienkach a ich možnom terapeutickom využití. Zdroj – Youtube

Dostupné z: doi:10.1038/nn.3970

Teraz najčítanejšie