Vďaka nej povolili v USA potraty, potom proti nim protestovala. Príbeh nešťastnej Jane Roe

Rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v prípade Roe verzus Wade z roku 1973, ktoré de facto znamenalo, že ženy vo všetkých amerických štátoch dostali právo na umelé ukončenie tehotenstva, je jedným z tých, čo zmenili Ameriku a výrazne ju rozdelili na zástancov pro-life (proti potratom) a pro-choice (za).

Hoci právne normy sa medzitým zmenili (prehodnotilo sa napríklad, odkedy je dieťa životaschopné mimo tela matky a teda kedy už nesmie dôjsť k zákroku) a v niektorých štátoch sprísnili, rozhodnutie z roku 1973 sa stále považuje za míľnik. Od jeho prijatia sa v USA urobilo 50 miliónov legálnych potratov.

V spore vtedy proti sebe stáli štát Texas zastupovaný štátnym zástupcom Henrym Wadom a mladá 22-ročná žena s problematickou minulosťou, ktorá čakala svoje tretie dieťa. V procese vystupovala pod menom Jane Roe, ktoré jej malo zaručiť anonymitu. Jej skutočné meno bolo Norma McCorveyová. V sobotu zomrela v zariadení pre seniorov v Texase. Mala 69 rokov, liečila sa na chorobu srdca.

Nikdy nemala potrat

Hoci sa stala symbolom toho, že v Amerike sa uľahčil prístup žien k potratom vykonávaným v na to určených zariadeniach pod dohľadom zdravotníckeho personálu a nie niekde pokútne, sama nikdy túto možnosť nedostala. Kým sa skončili všetky súdne prekáračky, malo dieťa, o ktoré sa viedlo spor, už dva a pol roka. Podobne ako jeho dvaja súrodenci skončilo u adoptívnych rodičov.

„Nechcem od života až tak veľa. Ja som len nikdy nemala privilégium ísť na kliniku, kde robia potraty, ľahnúť si a nechať si to urobiť. Toto je jediná vec, ktorú som nikdy nemala,“ zverila sa Norma časopisu Time. V 70. rokoch sa potraty robili len v niektorých štátoch, čo nebol prípad jej domovského konzervatívneho Texasu. Ženy, ktoré si to mohli dovoliť, cestovali na zákroky do iných štátov alebo do zahraničia. Iné si vyberali menej bezpečnú možnosť – ilegálne „kliniky“.

O takej možnosti uvažovala aj Norma McCorveyová. „Kliniku“, ktorú jej poradili, však medzičasom zavreli. Potom prichádzalo do úvahy ešte to, že by vyhlásila, že je tehotná následkom znásilnenia. To spolu s prípadmi, keď bol život matky v ohrození, boli jediné dôvody na legálny potrat. Pokúsila sa aj o to. Hovorila, že bolo znásilnená, ale nevedela o tom predložiť policajný záznam.

Napokon sa dopočula o dvoch právničkách, ktoré hľadali ženu s nechceným tehotenstvom, aby v jej mene podali žalobu na štát Texas. Spojila sa s nimi, ale nikdy neočakávala, že sa spor dostane až na najvyšší súd a bude taký dlhý. Ona chcela len potrat. Neskôr vyhlásila, že jej právničky ju zneužili, nechceli jej pomôcť s potratom, lebo pre ich kauzu sa viac hodilo, keď bola tehotná a musela dieťa vynosiť.

Nešťastná povaha

Pocity trpkosti a nezáujmu ostatných o svoju osobu mala celý život. Narodila sa do nefunkčnej rodiny. Otec ušiel, matka bola alkoholička. Norma sa ešte ako tínedžerka dostala do problémov. Kradla v obchode, a tak ju poslali do katolíckej internátnej školy pre problematické dievčatá. Tam ju nachytali, ako sa bozkáva so spolužiačkou. Neskôr o sebe vyhlásila, že je lesbička, a viac ako dvadsať rokov mala aj stabilnú partnerku.

Predtým sa však stihla ako 16-ročná vydať a rozviesť. Prvú dcéru adoptovala jej matka, druhého dieťaťa sa vzdala. Norma bola alkoholička, brala drogy, nemala prácu, peniaze, domov. V tejto situácii otehotnela po tretí raz.

O rozhodnutí najvyššieho súdu sa dozvedela z novín. Do roku 1995 žila so svojou partnerkou Connie, prebíjala sa životom, ako sa dalo, žila z ruky do úst a stále vášnivo podporovala potraty. Trpela však pocitom, že hoci ona „vybojovala“ tento boj, ženské organizácie ju ignorujú a málo oceňujú. Ona bola len nevzdelaná žena zo sociálnej aj kultúrnej periférie, kým feministické hnutie často zastupovali kultivované intelektuálky či úspešné ženy. Túžba zviditeľniť sa spôsobila, že Norma vyšla z anonymity, dávala rozhovory, napísali o nej knihu.

Prerod

Keď v roku 1995 pracovala na potratovej klinike, zhromažďovali sa v jej blízkosti sympatizanti pastora Flipa Benhama, ktorý bol známy odporca potratov, a žiadali jej zatvorenie či sa pokúšali ženy na poslednú chvíľu presvedčiť, aby zmenili názor. Norma sa s pastorom dostávala do ostrých sporov, potom však náhle otočila a stala sa jeho podporovateľkou.

Dala sa pokrstiť, zúčastňovala sa pro-life podujatí. S pastorom sa však rýchlo rozkmotrila; v roku 1998 sa stala katolíčkou, povedala, že už nie je lesbou, lebo je to hriech. Podporovala prezidentskú kandidatúru Rona Paula v roku 2008, v roku 2009 ju zatkli počas protestov pri vypočutí neskoršej sudkyne najvyššieho súdu Sonie Sotomayorovej, ktorá sa považuje za predstaviteľku liberálneho krídla súdu.

Účinkovala v dokumentárnom filme, ktorý mal podporiť pro-life hnutie.

Ľudia, čo ju stretli alebo poznali, celkom nevedia, kto vlastne bola Norma McCorveyová. Obeť, hrdinka alebo manipulátorka? Žena, ktorá chcela za každú cenu pozornosť? Zmätená duša, ktorá sa nedokázala zaradiť a ktorú nechcel nikto prijať?

To už nikto nezistí. Pre väčšinu ľudí aj tak bola hlavne ženou, čo nechcela porodiť svoje dieťa a obrátila sa na súd. Ten vydal rozhodnutie, ktoré jedni považujú za potvrdenie toho, že ženy majú právo rozhodovať o svojom tele, a iní za legalizáciu vrážd nenarodených detí.