Denník N

Ruské noviny Izvestija urobili zo Sulíka prívrženca vystúpenia z EÚ

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

SaS sa veľmi tvrdo ohradila proti článku ruských novín, pridala aj poznámku o pošliapavaní práv počas existencie východného bloku pod vedením ZSSR.

Krátka exkurzia do práce jedného z najväčších prokremeľských denníkov. Ruské Izvestija sa zhovárali s podpredsedom krajne pravicovej Kotlebovej Ľudovej strany Naše Slovensko, Milanom Uhríkom. Na základe rozhovoru potom napísali text o prudko rastúcej podpore síl, ktoré na Slovensku presadzujú vystúpenie z EÚ.

K nim okrem ĽSNS bez overenia zaradili aj Slobodu a Solidaritu a hnutie Sme rodina Borisa Kollára. SaS sa v nedeľu dopoludnia proti článku v ruských novinách veľmi ostro ohradila. „Strana Sloboda a Solidarita nikdy nebola a nie je za vystúpenie Slovenska z Európskej únie a predseda Richard Sulík sa osobne niekoľkokrát vyjadril proti takémuto kroku,“ píše sa v stanovisku, ktoré podpísali lídri strany na čele so Sulíkom.

„Európska únia je pre občanov životný priestor na národnú emancipáciu, ekonomický rozmach a ochranu ľudských práv, ktoré boli počas existencie východného bloku pod vedením Sovietskeho zväzu brutálne pošliapavané.“

Titulka ruských novín s článkom o Slovensku. Reprofoto - N
Titulná stránka ruských novín s článkom o Slovensku. Reprofoto – N

SaS vo svojej reakcii ďalej píše, že jej kritika nadmernej byrokracie, regulácie a centralizácie v Únii nemá nič spoločné so slovenskými extrémistickými silami, volajúcimi po vystúpení Slovenska z EÚ.

„Tieto snahy hodnotíme ako nebezpečné populistické avantúry, ktorých dôsledkom by bolo zásadné poškodenie záujmov občanov Slovenskej republiky, ako aj slovenskej štátnosti, vyvíjajúcej sa v demokratickom rámci.“

Čo napísali Izvestija

Ruské noviny postavili svoj text na petícii o vystúpení z EÚ, ktorú iniciovali kotlebovci. Strana začala zbierať podpisy už vlani v lete, potrebných 350-tisícov podpisov stále nemá.

Uhrík novinám povedal, že vystúpenie z EÚ neočakáva skôr ako v roku 2020. Izvestija v texte citujú len Uhríka, ktorý ruským čitateľom hovorí o tom, ako sa „krajina musela prispôsobiť cudziemu právu, čo poškodzuje jej národné záujmy“.

V texte dostávajú priestor dvaja ruskí analytici. Politológ Alexander Domrin napríklad vysvetľuje, že „EÚ síce bola v minulosti zameraná na obojstranne výhodnú hospodársku spoluprácu, ale teraz sa premenila na centralizovanú organizáciu, ktorá sankciami tlačí na svojich členov“.

Noviny bez konkrétnych čísel dedukujú, že i keď „myšlienka rozchodu s Európskou úniou prichádza od slovenských opozičných strán, má stále väčšiu a väčšiu podporu obyvateľstva“ a že strany podporujúce vystúpenie z EÚ zrejme získajú veľkú podporu voličov vo voľbách v roku 2020. Izvestija okrem kotlebovcov hovoria bez dôkazu o SaS a hnutí Sme rodina Borisa Kollára.

Bilbord ĽSNS pred parlamentnými voľbami 2016. Zdroj – Kotleba-ĽSNS
Bilbord ĽSNS pred parlamentnými voľbami 2016. Zdroj – Kotleba-ĽSNS

Ako by Slováci hlasovali v prípadnom referende o vystúpení z EÚ, zisťovala vlani v júni agentúra Focus. Až 62,1 percenta respondentov v prieskume odpovedalo, že by hlasovali za zotrvanie Slovenska v EÚ. Za vystúpenie by bolo 22,6 percenta účastníkov prieskumu, rozhodnúť sa nevedelo 15,3 percenta opýtaných.

Podľa decembrového Eurobarometra na Slovensku prevažuje stále skôr neutrálny postoj k EÚ (vníma ju tak 40 percent z nás). Pozitívne hodnotilo EÚ 34 percent Slovákov, negatívne 20 percent.

Boris Kollár: Interpretujú ma zle

Izvestija k trojici strán podporujúcich vystúpenie z EÚ zaradili aj hnutie Sme rodina. Noviny napísali: „Predseda strany Sme rodina Boris Kollár povedal, že ak Brusel bude pokračovať v centralizácii, jeho strana bude podporovať myšlienku vystúpenia z EÚ.“

Kollár pre Denník N hovorí, že takáto interpretácia je zlá. Nevylučuje, že raz v budúcnosti by mohol podporovať aj vystúpenie z Únie, ale dnes to tak nie je. „Nie som za deštrukciu Európskej únie, ale za jej rekonštrukciu,“ vraví líder hnutia. „Som absolútne presvedčený, že naša budúcnosť je v Európskej únii a my do nej patríme. Zatiaľ to má pre nás viac výhod ako nevýhod.“

Kollár však podobne ako Sulík tvrdí, že Brusel centralizuje svoju moc a to sa mu nepáči. „Ak nám budú salámovou metódou ukrajovať právomoci, som za to, aby sme tomu urobili prietrž. Chcem Úniu s voľným pohybom tovaru, služieb či osôb, pokojne nech je tam aj spoločná mena. Ale nechcem odovzdávanie ďalších právomocí do Bruselu.“

Izvestija vychádzajú už od roku 1917, dnes majú náklad vyše 200-tisíc výtlačkov denne. Noviny sú považované za prokremeľské, podporujúce politiku prezidenta Vladimíra Putina.

Teraz najčítanejšie