Aj Jerusalem spieval v Bratislave

Dalo sa to urobiť úplne klasicky. Zavolať zahraničného hosťa a nechať ho odohrať svoj program. Určite by tým nič nepokazili. Lenže oni chcú robiť niečo iné a ide im to veľmi dobre.

Začína to už úpravou priestoru. Vkusným nasvietením organových píšťal v Koncertnej sále Slovenského rozhlasu a decentným logom posadeným do pódia.

Ale festival Konvergencie má okrem jasnej vizuálnej identity aj zaujímavé dramaturgické nápady. Hoci sa oficiálne koná v septembri, už má viac-menej aj oficiálnu zimnú časť. Po vlaňajšom kompletnom uvedení sláčikových kvartet Dmitrija Šostakoviča teraz pripravil rovnaký cyklus s dielami Bélu Bartóka. Ten ich skomponoval len šesť a dajú sa odohrať za dva večery, ale program bratislavského festivalu dokopy tvorilo až päť večerov.

Viac diel, viac jazykov

Žiadny iný svetoznámy skladateľ nebol so Slovenskom tak spätý ako on. Jeho matka sa narodila v Turčianskom Sv. Martine, on začal študovať hudbu v Prešporku, kde sa spriatelil s rodinou Albrechtovcov a bol jej častým hosťom. Na začiatku 20. storočia strávil tisícky hodín zbieraním našich ľudových piesní, ktoré venoval Matici slovenskej a mnohé spracoval aj vo svojej tvorbe.

Toto všetko teraz pripomenuli Konvergencie, ktoré si dali podtitul Bartók sa vracia do Prešporku. V programe mali miesto komorné inštrumentálne i vokálne skladby, s melódiami z celého Slovenska. Predstavili ich naši interpreti zo strednej a z mladej generácie. Piesne v podaní zboru často na Konvergenciách neznejú, odspievali ich Danubius Singers pod vedením dirigenta Daniela Simandla. Diváci mohli v poslednom čísle večera spoznať gajdošskú melódiu z Poník, ktorú v inštrumentálnej verzii hráva Marián Varga.

Kvinteto sláčikárov si pekne rozdelilo Husľové duetá, ale výrazne na seba upozornil najmä Milan Paľa. Ak to meno ešte nepoznáte, treba to napraviť. Mladý hudobník virtuózne zahral Husľovú sonátu spolu s pianistom Ladislavom Fančovičom.

Témou debát znalcov sa stalo, prečo Dedinské scény spievala sopranistka Helga Varga Bach v maďarčine. Pragmatická odpoveď bola, že ako rodáčka z južného Slovenska sa v tomto jazyku cíti istejšie, ale zároveň sa tak odlíšila od nedávnej nahrávky Adriany Kučerovej a pripomenula, že starý Prešporok bol viacjazyčné mesto. Bartókove diela súvisiace s našou ľudovou hudbou vychádzali v notách s textami v maďarčine aj v slovenčine.

Bartók nie je posledný

Tá najväčšia sila bola v tom, že vôbec nemusíte byť odborníkom, aby ste cítili, že zažívate niečo výnimočné. Nebolo potrebné vedieť, aký prístup k partitúram zvolil Jerusalem Quartet, že tak virtuózne zahrať v pianissime, ako dokázali v sláčikovom kvartete č. 4, sa ani hocikde vo svete len tak nepočuje alebo že violončelista má špičkový nástroj značky Ruggieri. Stačilo sa len pozorne započúvať a muselo to byť jasné. Bravúrna súhra a vyrovnanosť všetkých muzikantov, krásny zvuk. Presne ten typ zážitku, pri ktorom sa dá prestať vnímať všetko okolo, namiesto jednotlivých nôt sa rozohrajú dialógy nástrojov a vznikajú príbehy aj bez slov.

Stalo sa presne to, čo sľubovali členovia izraelského kvarteta pred koncertom. Potvrdili, že Bartókove diela pre sláčikové kvarteto sú dosť náročné pre interpretov aj pre publikum, no v špičkovom prevedení sú silným zážitkom. Že správnym kľúčom je skombinovať expresívne pasáže s lyrikou. Jerusalem Quartet povedali, že na Slovensku už hrali vo svojich začiatkoch v 90. rokoch, kým vtedajšie vystúpenie si málokto pamätá, toto zostane v pamäti ešte veľmi dlho.

Riaditeľ festivalu Jozef Lupták mal spočiatku obavu, či Slovenský rozhlas nie je pre takýto projekt priveľký. Vôbec nebol. Sála sa zaplnila na oboch večeroch hlavných hviezd, ale aj na ostatných koncertoch. A to je skvelá správa nielen pre Konvergencie. Skvelou správou pre fanúšikov festivalu je, že po Šostakovičovi a Bartókovi sa môžu tešiť na nový špeciálny projekt. Ešte to nie je oficiálne dotiahnuté, ale všetko nasvedčuje tomu, že aj na budúci rok zaznejú ďalšie sláčikové kvartetá ďalšieho skladateľského velikána v podaní ďalšieho renomovaného súboru.