Denník N

Hlavné zlo na Balkáne? Soros vraj platí politikov, demonštrantov a má nemanželského syna expremiéra

George Soros. Foto -TASR/AP
George Soros. Foto -TASR/AP

Mimovládky financované americkým finančníkom a filantropom čelia útokom v Rumunsku, Srbsku aj Macedónsku.

Státisíce ľudí v Rumunsku vraj nevyšli do ulíc len tak. Niekto ich, alebo aspoň časť demonštrantov, platí. Ľudia z prostredia rumunskej vlády v tom vidia peniaze amerického finančníka Georgea Sorosa.

„George Soros kŕmil zlo v Rumunsku. Financoval viaceré akcie a žiadna z nich nepriniesla nič dobré pre krajinu,“ povedal podľa Balkaninsight predseda vládnej ľavicovej strany Liviu Dragnea.

Výrok za všetkým hľadaj Sorosa je horúci nielen v Maďarsku, kde sa hovorí, že by vláda mohla zatvoriť ním založenú Stredoeurópsku univerzitu, ale aj v mnohých balkánskych krajinách.

Platí chaos

Srbský minister práce Aleksandar Vulin koncom januára povedal, že opoziční kandidáti v nadchádzajúcich prezidentských voľbách sú na výplatnej listine Sorosa. Ešte minulý rok tam provládny bulvár priniesol päťstranový zoznam mimovládok, ktoré dostali granty od Sorosových inštitúcií.

„Soros zaplatil 3 milióny eur za chaos v Srbsku,“ znel titulok.

George Soros dlhodobo podporuje mimovládne organizácie najmä cez Nadáciu pre otvorenú spoločnosť (OSF). Tá má pobočky vo vyše 100 krajinách a celkový rozpočet 930 miliónov eur ročne.

Soros, ktorý sa narodil v Maďarsku, po druhej svetovej vojne emigroval do USA, ešte počas komunizmu podporoval disidentov vo východnej Európe. Po páde režimu zostal aktívny v tejto časti Európy, jeho mimovládky podľa ich stránky podporujú demokratizáciu spoločnosti, vládu zákona, ľudské práva či práva menšín.

„Útoky neliberálnych vlád na Sorosa sú snahami odvrátiť pozornosť od ich vlastných zlyhaní v otázke nezamestnanosti, korupcie a ekonomických vyhliadok,“ reagovala pre portál Balkaninsight Laura Silber z Nadácie pre otvorenú spoločnosť. Krajiny na Balkáne skutočne patria k najchudobnejším a najskorumpovanejším v Európe.

„Na Balkáne vidíme syndróm silných politikov, autokratov, ktorí vyciciavajú kyslík nezávislým inštitúciám, ako sú obmudsmani či médiá. Občianska spoločnosť je často posledné, čo zostáva,“ vysvetľuje expert na Balkán Milan Nič zo slovenského think tanku Globsec, prečo vlády útočia na mimovládky.

Podľa neho je Soros ľahký terč, pretože nie je obľúbený medzi ľuďmi. „Vôbec nie je najväčší zahraničný donor mimovládneho sektora na Balkáne. Viac peňazí ide od nórskej či švajčiarskej vlády či nemeckých nadácií,“ dodáva. Zaútočiť na západné vlády, ktoré do krajiny posielajú peniaze, však nie je také lákavé.

Rozdiel je aj v tom, že OSF podporuje hlavne neziskovky, ktoré dohliadajú na korupciu politikov, ako Transparency International či rôzne watchdogy.

„Navyše, je to starý príbeh. OSF dáva menej grantov na Balkán ako pred 10 rokmi,“ vraví Nič.

Sorosov nemanželský syn

V Rumunsku bol Soros veľkou témou pred decembrovými parlamentnými voľbami. Liberálny demokratický senátor spustil falošnú správu, že vtedajší premiér Dacian Ciolos je Sorosov nemanželský syn.

„Ciolosovi, ktorý pracoval pre Európsku komisiu, vyčítali aj nerumunské stredné meno Julien,“ hovorí analytička z think tanku Rumunská akademická spoločnosť Valentina Dimulescuová.

Protesty v Rumunsku. Foto - tasr/ap
Protesty v Rumunsku. Foto – tasr/ap

Viniť Sorosa z podkopávania demokracie v Rumunsku nie je podľa nej nič nové, ale v posledných mesiacoch to kulminovalo a pridávali sa aj hlavní politickí lídri v krajine.

Mimovládky či politických oponentov zo Sorosovho vplyvu vinil napríklad aj Victor Ponta, bývalý ľavicový premiér, ktorého vyšetrujú za korupciu.

„Vysokopostavení politici ako Liviu Dragnea (de facto najmocnejší politik v krajine, pozn. red.) obviňujú protestujúcich, z toho, že ich platia/manipulujú Sorosove mimovládky alebo sám Soros,“ dodáva analytička.

Hovorí, že OSF patrí medzi najvýznamnejších zahraničných donorov mimovládok, ktoré sa zameriavajú najmä na dobre spravovanú spoločnosť. Podporujú napríklad organizáciu Čisté Rumunsko, ktorá bojuje proti korupcii, napríklad zverejňuje zoznam poslancov podľa ich integrity. Ľudia z tejto organizácie sa zúčastnili aj protestov.

Hovorí, že OSF financovala niektoré kurzy aktivizmu či angažovanosti. Nikdy však nepočula, že by platili ľudí, aby išli protestovať.

SOS v Macedónsku

Ešte horšiemu tlaku čelia mimovládky, a najmä tie, ktoré podporuje OSF – v Macedónsku.

Tam už dva a pol roka trvá politická kríza. Pravicový premiér Nikola Gruevski čelí obvineniam z nelegálneho odpočúvania. „Gruevskému ide o krk, preto útočí na mimovládky,“ hovorí Nič.

Macedónsko spolu s Ukrajinou patria podľa Niča medzi dve krajiny, kde sa Sorosove nadácie angažovali najviac.

Krajina sa „erdoganizuje“ a mimovládky sú jedny z posledných nezávislých organizácií v krajine. Po decembrových voľbách oznámil Gruevski, že „bude bojovať za desorosizáciu krajiny“.

V januári vznikol v krajine výbor s názvom SOS – Stop Organisation Soros (Zastavte Sorosovu organizáciu). Tvoria ho okrem iných šéfredaktori provládnych médií, ktorých cieľom je zastaviť vplyv finančníka na krajinu.

„Asi 90 percent financií mimovládok pochádza z jedného zdroja. Pridajte k tomu fakt, že väčšia časť z nich je aktívna v politike pod značkou humanitárnych organizácií, a je jasné, že to suverénna krajina nemôže prijať,“ povedal nedávno macedónsky minister zahraničia Nikola Poposki pre taliansky La Verita.

Podľa Andreja Stojkovského, šéfa think tanku Centrum pre európske stratégie, to nie je pravda. Priznáva, že OSF patrí medzi dve najväčšie mimovládky, ale iba asi 6 percent (a nie 90) zdrojov pochádza od nej.

„Zvyšok je z EÚ, USAID, bilaterálnych zmlúv s inými krajinami či od samotnej vlády.“ Ako právnik si myslí, že iniciatíva SOS je protiústavná, pretože ohrozuje právo na slobodu združovania sa.

Podľa neho vládna pravicová strana, ktorá teraz na Sorosa útočí, k nemu v minulosti mala blízko. Napríklad súčasný prezident, ktorého navrhla vládna strana, bol vo výkonnej rade OSF.

Vláda však ťahá krajinu autoritárskym smerom, a preto ľudia z mimovládok protestovali po boku opozičných socialistov. Takisto však analytik nevie o tom, že by OSF platila demonštrantov.

Lajčák a Soros

Soros sa v súvislosti s Balkánom spomínal aj vlani po tom, čo v zozname mailov kampane Hillary Clintonovej, ktoré zverejnila WikiLeaks, bol aj mail od Sorosa.

Ten písal vtedajšej americkej ministerke zahraničia v súvislosti s politickou krízou v Albánsku. Vyzýval ju, aby tam poslala nejakého skúseného mediátora, medzi inými padlo aj meno Miroslava Lajčáka, súčasného ministra zahraničia.

Lajčák skutočne o pár dní do Albánska prišiel. Viacerí v tom videli príklad toho, aký má Soros vplyv na politiku.

Podľa hovorcu ministerstva zahraničia Petra Suska však Lajčák, ktorý vtedy pracoval ako výkonný riaditeľ pre Európu a Strednú Áziu v diplomacii EÚ, tam išiel na žiadosť svojej „šéfky“, neoficiálnej ministerky zahraničia EÚ, lady Catherine Ashtonovej.

„O informáciách z mailu sa dozvedel až po zverejnení WikiLeaks,“ odpísal Susko.

Aj podľa Niča, ktorý pre Lajčáka pracoval pred pár rokmi v Bosne, ide o zhodu okolností. „Soros rád píše listy politikom, snaží sa byť vplyvný. Lajčák by však do Albánska išiel aj bez jeho mailu,“ myslí si Nič.

Slovenská diplomacia, na rozdiel od niektorých balkánskych krajín, považuje tretí sektor „za súčasť demokratického prostredia v štáte“.

„V našich podmienkach rezort diplomacie spolupracuje s mimovládnymi neziskovými organizáciami predovšetkým v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, napríklad pri organizovaní úspešných projektov, ako je bezpečnostná konferencia Globsec či Tatra samit, ale aj v oblasti humanitárnej pomoci a v projektoch rozvojovej spolupráce,“ píše tlačové oddelenie ministerstva.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie