Denník N

Svet špeciálneho prokurátora Kováčika: Za osem rokov podal nula obžalôb

Dušan Kováčik v časoch, keď ešte viedol špeciálnu prokuratúru. Dnes už sedí vo väzení za korupciu a súdia ho ďalej. Foto N – Tomáš Benedikovič
Dušan Kováčik v časoch, keď ešte viedol špeciálnu prokuratúru. Dnes už sedí vo väzení za korupciu a súdia ho ďalej. Foto N – Tomáš Benedikovič

Za posledných osem rokov nepodal Dušan Kováčik ani jednu obžalobu v 61 prípadoch, ktoré osobne dozoroval. Generálny prokurátor hovorí, že je to primárne Kováčikova zodpovednosť. Odporúčal mu viac riadiť, ako si prideľovať spisy.

Vlani v septembri poslali neznámi ľudia vydávajúci sa za policajtov anonymné trestné oznámenie na špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika za to, ako postupoval v kauze Bašternák. Pýtali sa, ako je možné, že prokurátor nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že nechal potopiť vážne podozrenie z daňového podvodu Ladislava Bašternáka blízkeho Smeru. Kováčik podľa autorov zneužil svoju právomoc a dopustil sa aj trestného činu nadržovania.

Dokument upozornil aj na ďalšiu vec – hoci je Kováčik šéf najdôležitejšieho úradu, ktorý má bojovať s korupciou a vážnymi zločinmi, on sám obžaloby nepodáva. Neplatí to len pre prípad Bašternák, obžalobu podľa nich nepodal ani raz za posledných osem rokov. Oznamovatelia sa tiež pýtali, prečo si Kováčik kauzu Bašternák pridelil, keď nie je expert na daňové trestné činy.

Prikázali mu zverejniť údaj

„Mohli by byť pred touto kauzou aj stovky kontaktov jej aktérov, desiatky obchodov, množstvo ovplyvňovania, nikdy by neboli úspešné, pokiaľ by postup a rozhodnutie policajta riadne preskúmal prokurátor, pokiaľ by ho zrušil a prikázal konať – začať trestné stíhanie, vzniesť obvinenie, vykonať úkony,“ písalo sa v trestnom oznámení.

Trvalo štyri mesiace, kým Úrad špeciálnej prokuratúry Denníku N na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejnil údaje o Kováčikovi. Posledných osem rokov žije špeciálny prokurátor, ktorý dozoruje aj kauzu Gorila, vo svete, kde v prípadoch, ktoré sám dozoruje, nepodáva obžalobu. Na Úrade špeciálnej prokuratúry je jediný s takouto štatistikou.

Kováčik informáciu o počte podaných obžalôb Denníku N zverejnil až po zásahu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, ktorý mu v rozhodnutí napísal, že takúto informáciu nemôže utajovať, lebo tým porušuje zákon.

Komu je do smiechu

„Prosím vás, na toto nebudem odpovedať,“ smial sa Kováčik začiatkom septembra, keď sa ho novinári po rokovaní parlamentného výboru pýtali na trestné oznámenie, ktoré prišlo aj médiám, a na to, či je pravda, že naozaj od roku 2008 nepodal žiadnu obžalobu. „Hádam viete povedať, či ste podali obžalobu za osem rokov,“ naliehal redaktor Markízy. „Ách,“ povzdychol si Kováčik a odkráčal z parlamentu. 

Video: Podali ste nejakú obžalobu? (5. september 2016)

Denník N poslal 29. septembra špeciálnemu prokurátorovi v zmysle infozákona otázku, koľko podal za jednotlivé roky obžalôb. Nasledovalo doťahovanie sa o to, aby Kováčik odpovedal. V októbri prišla odpoveď, že „štatistické údaje o činnosti prokuratúry sú zverejnené na webovom sídle generálnej prokuratúry“. Tieto informácie tam však nie sú. Odpoveď neobsahovala ani základné dôvody, prečo špeciálna prokuratúra odmieta informácie zverejniť.

Denník N sa preto obrátil na generálneho prokurátora s otázkou, či súhlasí s takýmto postupom Kováčika.

Čižnár dal záležitosť preveriť a 19. decembra dospel k rozhodnutiu, že Kováčik porušil zákon. Odvolal sa na ústavu, ktorá hovorí, že sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené a orgány verejnej moci majú povinnosť informovať o svojej činnosti.

„Organizačná zložka povinnej osoby žiadosť vybavila v úplne inom obsahu a rozsahu, ako žiadateľka požadovala, žiadateľke neboli ňou požadované informácie vôbec poskytnuté. Týmto postupom nastala takzvaná fikcia rozhodnutia,“ napísal Čižnár. Takéto rozhodnutie je podľa generálneho prokurátora nezákonné a vyhlásil, „že je povinnosťou povinnej osoby o žiadosti opätovne konať a rozhodnúť zákonným spôsobom“.

V januári Kováčik požadované informácie sprístupnil. Vyplýva z nich, že riešil za posledných osem rokov spolu 61 prípadov, ale ani v jednom nepodal obžalobu.

„Ako vedúci prokurátor predovšetkým riadi činnosť úradu a prideľuje spisy na vybavenie podriadeným prokurátorom, zároveň je podľa zákona orgánom činným v trestnom konaní, z čoho vyplývajú kompetencie prokurátora vykonávajúceho dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní,“ napísala ešte špeciálna prokuratúra. „Počet pridelených a vybavených spisov je ovplyvnený nápadom vecí a zaťaženosťou prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.“

Náhoda, v ktorú kolegovia neveria

Na Úrade špeciálnej prokuratúry nie je žiadny iný prokurátor,  ktorý by mal nulovú štatistiku podaných obžalôb. Pracuje ich tam 25. „Je to neštandardné, nedôveryhodné a podozrivé,“ povedali viacerí z nich Denníku N.

„Prideľuje desiatky trestných vecí, a to len preto, aby osobne zabezpečil, že v nich nebude podaná obžaloba,“ podozrievajú Kováčika tí, čo naňho podali trestné oznámenie.  

Na prokuratúre nefunguje elektronický systém prideľovania prípadov. O tom, kto čo dostane, rozhoduje Kováčik. Tak to bolo aj s Bašternákom. Kováčik je bývalý vojenský prokurátor. Ako špeciálny prokurátor musí ovládať aj problematiku daňovej trestnej činnosti, na prokuratúre sú však väčší odborníci na ekonomiku, ako je on. 

Jeho úrad je rozdelený na dva odbory – všeobecnej a ekonomickej kriminality. Samostatne funguje ešte oddelenie trestných činov verejných činiteľov. Bašternák je na prvý pohľad jasný prípad pre ekonómov, tí ho však nedostali. 

Aký je pracovný výkon iných prokurátorov? Prokurátor na všeobecnej kriminalite ukončí asi 40 prípadov za rok. Kedysi podal obžalobu asi v 80 percentách prípadov, teraz približne v 50 percentách. Prokurátor, ktorý sa zaoberá vážnejšími ekonomickými prípadmi, ich má do roka asi dvadsať a podá asi štyri až päť obžalôb.

Boli roky, keď obžaloby podával aj Kováčik. Podľa štatistiky, ktorú v máji 2014 zverejnil časopis .týždeň, podal od vzniku úradu a svojho nástupu do funkcie v roku 2004 do konca roku 2008 dvanásť obžalôb.

Čižnár odporučil viac riadiť, ako si prideľovať spisy

Ak je v kauze vznesené obvinenie konkrétnej osobe, stíhanie môže zastaviť len prokurátor. Ak je len začaté stíhanie vo veci, môže ho zastaviť už policajt, aj vtedy to však musí schváliť prokurátor.

Z informácií zverejnených prokuratúrou vyplynulo, že Kováčik osobne zastavil šesť zo svojich 61 prípadov. Zvyšných 26 prípadov zastavil policajt s jeho súhlasom. Ten je potrebný aj na prerušenie stíhania, čo sa udialo v šiestich prípadoch.

Čo sa stalo so zvyšnými 23 prípadmi? Sú stále živé? „Sprístupnená informácia vám bola poskytnutá generálnou prokuratúrou. Špeciálny prokurátor sa nebude vyjadrovať k poskytnutým štatistickým informáciám,“ napísala hovorkyňa Jana Tökölyová. Nepomohla ani ďalšia infožiadosť. „Poskytnutá informácia, na ktorú sa odvolávate, vám bola poskytnutá generálnou prokuratúrou,“ napísal Kováčik. Lehota na odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra, ešte beží.

Čo na Kováčikovu štatistiku hovorí generálny prokurátor Jaromír Čižnár? „Za svoje rozhodnutia nesie primárnu zodpovednosť špeciálny prokurátor. Väčšina trestných vecí do roku 2013 bola meritórne rozhodnutá dávno pred nástupom Jaromíra Čižnára do funkcie generálneho prokurátora,“ napísala hovorkyňa Andrea Predajňová.

Čižnár nastúpil do funkcie v júli 2013. „Po nástupe do funkcie uložil pokyn špeciálnemu prokurátorovi Dušanovi Kováčikovi, aby sa primárne venoval ako vedúci prokurátor predovšetkým riadiacej činnosti úradu a neprideľoval si konkrétne trestné veci,“ hovorí Predajňová.

Jaromír Čižnár tiež upozorňuje na to, že Kováčik má v zákone špeciálne postavenie. „Generálny prokurátor môže iba preskúmať právoplatne skončenú trestnú vec, prípadne rozhodnúť o opravnom prostriedku v trestných veciach, ktoré osobne vydal špeciálny prokurátor, čo sa v minulosti stalo vo viacerých prípadoch, naposledy Bašternák.“

Čižnár tiež hovorí, že to bol on, kto navrhol, aby „v rámci zlepšenia verejnej kontroly so správou o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry vystupoval pred poslancami špeciálny prokurátor samostatne“. Predtým bola správa súčasťou správy o činnosti celej prokuratúry a prednášal ju generálny prokurátor. V roku 2016 tak prvýkrát pred poslancami vystupoval Kováčik.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Oznámenie odmietli, Bašternák je stále nevinný

Prokuratúra tri dni pred Vianocami anonymné trestné oznámenie na Kováčika odmietla. Prokurátorka generálnej prokuratúry a vedúca organizačno-kontrolného oddelenia Ingrid Adamcová rozhodla, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Uznesenie o odmietnutí prokuratúra sprístupnila na základe infozákona.

Adamcová predvolala Kováčika na výsluch. Prečo si pridelil daňovú kauzu Bašternák, hoci má na úrade väčších odborníkov? „Odpovedal, že jeho záujmom je udržiavať si odbornosť vo všetkých smeroch aj pri praktickom výkone prokurátorskej činnosti, a preto si počas celého výkonu funkcie prideľuje aj veci, ktoré sa týkajú prokurátorského dozoru.“

Ďalej vysvetľoval, že veci si prideľoval aj pre prípad, ak by nebol znovuzvolený do funkcie, môže sa ako radový prokurátor plynule zaradiť do práce. V máji 2014 Kováčika zvolil parlament do funkcie už tretíkrát. V auguste 2014 definitívne odobril zastavenie Bašternáka.

Ladislav Bašternák - Foto N

Ladislav Bašternák – Foto N

Kováčik na výsluchu povedal, že kauzu Bašternák si pridelil „ako ktorúkoľvek inú“. Trestné oznámenie Kriminálneho úradu finančnej správy podľa neho preverovala vyšetrovateľka.

„Asi po 8 mesiacoch mu predložila spis s dôkazmi, ktorý obsahoval aj záznam z daňovej kontroly uskutočnenej okamžite po uplatnení vrátenia DPH podozrivým Bašternákom. Z celej daňovej kontroly jednoznačne vyplynulo, že odpočet DPH bol vypočítaný správne, a daňová kontrola odporučila peniaze vyplatiť,“ hovorí popis výsluchu. Spolu so spisom vyšetrovateľka predložila aj návrh na odmietnutie trestného oznámenia, a tak Kováčik „po preskúmaní predloženého uznesenia a k veci sa vzťahujúceho spisu nemal dôvod predmetné uznesenie zrušiť“.

Človek nemusí byť špeciálny prokurátor, aby si po prečítaní tohto uznesenia všimol viac podozrivých okolností, ktoré polícia poriadne nepreverila – napríklad platbu 12 miliónov eur v hotovosti, prevody na účtoch, ktoré sa nestali, skutočnú hodnotu bytov, ktoré menili majiteľov, podozrivo odobrené daňové kontroly, ktoré nenašli žiadny problém, hoci Kriminálny úrad finančnej správy upozorňoval, že tu problém je. Videli to tak kriminalisti z colného úradu, Kováčik ani policajtka Tatiana Ujváryová však nie. A hoci colníci spísali proti ich rozhodnutiu sťažnosť, ich šéf Jozef Luterán ju neodoslal.

Nové stíhanie začal Kováčik v marci 2016 až potom, čo krátko po parlamentných voľbách o prípade informovali Denník N a Trend.

Nastupuje Varga

Nové vyšetrovanie, v ktorom je už začaté stíhanie vo veci, dozoruje prokurátor Marián Varga z oddelenia trestných činov ústavných činiteľov. Aj naňho poukazoval anonym v trestnom oznámení. Kováčik totiž v minulosti dozoroval kauzu, v ktorej bol Vargov syn podozrivý z tunelovania eurofondov. Stíhanie bolo zastavené s tým, že išlo o priestupok, a tak má podľa oznamovateľa Varga dôvod byť Kováčikovi zaviazaný.

Varga napríklad dozoroval aj kauzu tunelovania vojenského obranného spravodajstva. Tá sa skončila tak, že sú stíhané osoby, čo na tunelovanie upozornili, a nie tí, ktorí boli podozriví.

Kováčik na výsluchu povedal, že prípad Vargovho syna dozoroval preto, lebo všetci ostatní prokurátori na úrade sa cítili zaujatí, „keďže JUDr. Varga je ich kolegom a majú priateľské vzťahy“. Kováčik zaujatosť nepociťoval. Tvrdí, že vždy postupoval v súlade so zákonom, väčšinu jeho prípadov preskúmal aj generálny prokurátor a nenašiel žiadne pochybenie.

Trestné oznámenie považuje Kováčik za súčasť svojej diskreditácie, ktorá sa podľa neho stupňuje „najmä po voľbách v roku 2016“.

Prokurátorka Adamcová napísala, že Kováčik ako špeciálny prokurátor má právo prideľovať si prípady, aj dávať podriadeným pokyny. „To, že rozhodnutie JUDr. Kováčika nebolo v súlade so zákonom, môže vysloviť len súd, prípadne generálny prokurátor,“ píše prokurátorka a dodáva, že ani vydanie nezákonného rozhodnutia neznamená, že sa Kováčik dopustil trestného činu.

Jaromír Čižnár o Bašternákovom prípade ešte v lete minulý rok povedal, že ho Kováčik zamietol predčasne. Prikázal znovu konať, dôvod na jeho disciplinárne potrestanie nevidel.

Video: Čižnár: Buďte takí dobrí a prípad Bašternák nespájajte s generálnou prokuratúrou

V prípade doteraz policajti vykonali dve razie s dôvodom zaistiť dokumenty, ale obvinený zatiaľ nie je nikto.

Problém sú policajti

Podľa správy o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry za rok 2015 (za rok 2016 ešte nie je zverejnená) bolo cieľom vytvorenia úradu „sústrediť boj proti najzávažnejším formám kriminality na jeden centrálny orgán, na ktorom by pracovali vybratí prokurátori a ktorý by bol imúnny voči miestnym vplyvom“. Prokuratúra je spokojná s tým, že „tento cieľ bol za takmer dvanásť rokov existencie úradu dosiahnutý“.

Prokuratúra si uvedomuje, že v boji proti korupcii zaostáva, ale nemyslí si, že je to jej vinou. Problém vidí u policajtov. „Polícia nevyvíja dostatočnú aktivitu, a to najmä v operatívnych zložkách. Odhaľovaniu korupčnej trestnej činnosti neprospieva ani nízka dôvera občanov vo vzťahu k justícii, prokuratúre a polícii,“ píše sa v správe.

Kritizuje aj málo odhalených daňových káuz. Ani tu nevidí vinníkov vo svojich radoch. „Napriek tomu, že v prípadoch finančnej kriminality ide o jednu z najzávažnejších foriem trestnej činnosti, je zaznamenaná pomerne nízka zainteresovanosť daňových úradov a orgánov finančnej správy na ich oznámení.“

Toto napísal Kováčik do správy potom, čo mu finančná správa predložila dôkladne zdokumentované trestné oznámenie s vážnymi podozreniami o Bašternákovi a on ich v roku 2014 hodil do koša ako neopodstatnené. 

Rozhodnutie podobné Kováčikovi

Bašternák nie je prvá citlivá kauza, pri ktorej Kováčik nevidel dôvod vyšetrovať ju. Vyhodnotil tak aj nahrávku hlasu podobného premiérovi Robertovi Ficovi alebo čierne sponzorské peniaze a zmluvy s oligarchami pre stranu Smer. Kováčik v prípadoch ani len formálne nezačal stíhanie, ktoré by umožnilo dať napríklad vypracovať znalecké posudky, či ide o hlas premiéra Roberta Fica, alebo či ide o podpisy podnikateľov uvedených na sponzorských zmluvách so Smerom.

„Z úkonov, ktoré boli vykonané, nevyplýval trestný čin,“ vysvetľoval Kováčik v roku 2012 v rozhovore pre SME, prečo nezačal trestné stíhanie. Na výzvu, aby to zdôvodnil podrobnejšie, povedal: „Ďalšia otázka.“

Na Kováčika sa v januári sťažoval aj bývalý šéf tímu Gorila Marek Gajdoš, ktorý odišiel do civilu. Prokurátor podľa neho v prípade robil viaceré obštrukcie. Nepáčilo sa mu napríklad, že chcú vyšetrovatelia skúmať majetkové pomery zainteresovaných, a neschválil ani všetky úkony, ktoré chceli urobiť.

Kováčik Gajdošove výroky odbil tým, že do skončenia prípadu sa nemá k čomu vyjadrovať.

Vo funkcii bude do roku 2021

„Je predsa nemysliteľné z prokurátorského a policajného hľadiska, aby v takomto jasne spáchanom daňovom trestnom čine nebolo začaté stíhanie, aby riadne neboli vypočutí svedkovia, aby sa nevypracovali dožiadania do cudziny, aby nebolo zaistené účtovníctvo, aby sa nevykonalo znalecké dokazovanie k hodnote bytov. Takéto základné postupy neovláda špeciálny prokurátor?“ pýtali sa v trestnom oznámení na Kováčika kvôli Bašternákovi jeho autori.

„Keďže som v postupe Dušana Kováčika nezistila žiadne pochybenie, porušenie zákona, ani argumenty uvedené v trestnom konaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť konania Dušana Kováčika, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,“ odpovedá oznamovateľom prokurátorka Adamcová.

Kováčika v máji 2014 zvolilo v tajnej voľbe do funkcie 92 zo 118 prítomných poslancov Národnej rady, v ktorej mal Smer nadpolovičnú väčšinu. Tretie funkčné obdobie sa mu skončí 1. septembra 2021.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Kauza Gorila

Robert Kaliňák

Slovensko

Teraz najčítanejšie