Ad: Piliere našej demokratickej štátnosti

Autor je historik

Vážim si oboch autorov a súhlasím takmer so všetkým, čoho sa ich príspevok týka – až na jednu vec. Zamrzel ma názor, že „ na domácom piesočku sa spoločenskí vedci utápajú v simuláciách vlastnej dôležitosti v prázdnych memorandách“. Ide o narážku na pred časom zverejnené Memorandum spoločenských a humanitných vedcov, ktoré upozorňuje na nezastupiteľnosť týchto vied (aj) v súčasnom politickom svete.

Bohužiaľ, toto memorandum nenašlo žiadaný ohlas ani v radoch spoločenských vedcov, čo je, domnievam sa, symptomatické. Intelektuál už svojou podstatou chce byť za každú cenu individualista a prejaviť na všetko svoj názor, podľa možnosti proti niečomu. Autori, na moju veľkú ľútosť, sa zaradili tiež do tejto línie. Sú však situácie, keď je žiaduce sa dohodnúť, postaviť sa za niečo a zjednotiť sa. Napríklad prírodovedci s tým nemajú žiaden problém a rozhorčene odmietli spomínané memorandum.

Okrem toho si naši autori aj protirečia: volajú po demokracii, ľudskej dôstojnosti a slobode, ale kto tieto princípy má vysvetľovať spoločnosti, a najmä mládeži, než spoločenskí a humanitní vedci, resp. sprostredkovane novinári a učitelia využívajúci poznatky týchto vied. Cieľom memoranda bolo práve poukázať na dôležitosť uvedených vied pri kultivácii celej našej spoločnosti. Kto iný má poukazovať na nárast populizmu, kto vysvetlí mládeži podstatu fašizmu či demokracie? Kto im objasní našu minulosť bez ideologických okuliarov?

Prečítajte si

Piliere našej demokratickej štátnosti

To žiadna prírodná veda za nás neurobí. Tu nie sú namieste žabomyšie rozbroje o tom, či memorandum bolo dosť úderné a pod. Aby som bol dobre pochopený, tento komentár nie je zameraný proti prírodným vedám, v danej spoločensko-politickej situácii je však dôležité upozorniť na dôležitosť spoločenských a humanitných vied.

Memorandum chcelo upozorniť najmä politikov na krízovú situáciu a hľadať u nich pochopenie a podporu – aspoň tak som to vnímal ja (na tvorbe textu memoranda som sa nezúčastnil). Mrzí ma, že nenašlo pochopenie ani u vlastných…