Denník N

Vedci skúmajú pôvod morálky: zisťujú, kedy predškoláci klamú a ako veľmi ich teší pomoc druhým

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

Jednoduché experimenty ukazujú, kedy sa deti správajú ako čierni pasažieri, ktorí chcú vyťažiť z podvodov, a aké emócie prežívajú, keď môžu pomôcť iným ľuďom.

Už malé deti vo veku niekoľko rokov vykonávajú zložité správanie vrátane podvádzania. Vedia si spočítať, že ak zaklamú a pri podvode ich nikto nepristihne, oplatí sa im to.

prvej časti novej osemdielnej relácie Tajomstvá tela, ktorú vysiela Česká televízia, spravili tento experiment. Malé deti vo veku troch a štyroch rokov usadili do kresla a povedali im, že im dajú zlatú čokoládovú medailu, ak sa nepozrú za seba, keď budú v miestnosti samy.

Predtým než moderátor štúdio opustil, pustil za predškolákom model stanice s vláčikmi. Diváci pozorovali, čo chlapci a dievčatá spravia. Modely vydávali zvuky, takže ich železnica mimoriadne lákala.

Ukázalo sa, že až 90 percent z nich sa pozrelo a o svojom správaní zaklamalo. Vďaka tomu sa deti dostali k sladkej odmene, lebo si mysleli, že o lži nikto nevie.

Hádzali na zipsový terč

Podobný experiment spravil pred niekoľkými rokmi Jared Piazza z univerzity v Kente a jeho tím. Deti, ktoré sa experimentu zúčastnili, mali 5 až 9 rokov.

Autori ich postavili pred neľahkú úlohu: chrbtom k stene mali hádzať loptičku na zipsový terč.

Víťaz mal dostať zvláštnu odmenu. Inštrukcia motivovala deti podvádzať: k odmene si mohli pomôcť väčšou či menšou lžou, čím by predbehli poctivcov, s ktorými súťažili.

Deti rozdelili podľa toho, či loptičku hádzali pod dozorom dospelej osoby, boli v miestnosti samy alebo im nahovorili, že v izbe je okrem nich aj neviditeľná princezná Alica.

Ukázalo sa, že skoro polovica detí, ktoré boli počas plnenia úlohy bez dozoru, podvádzali: k terču sa napríklad priblížili, hádzali tvárou k nemu alebo loptičku jednoducho priložili na zips.

Tak ako deti z relácie Českej televízie si uvedomili, že lož môže predstavovať zisk, ak neexistuje možnosť, že by ju iní odhalili.

Priebeh experimentu s princeznou Alicou. Zdroj – Youtube

Odbočka k neviditeľnej princeznej

Na okraj dodajme, že ak deti verili, že princezná Alica je skutočná, podvádzali rovnako málo ako tie, čo úlohu plnili pod dozorom dospelej osoby.

Výskum má vysvetľovať vznik dohliadajúcich bohov: ak si myslíme, že naše aktivity niekto neustále sleduje, podvádzame menej. Takej spoločnosti, ktorá je plná poctivcov, čo sa neuchyľujú k podvodom, sa darí viac ako tej, kde je veľa klamárov.

Výskum o pomoci

Na druhej strane, deti sa zďaleka nesprávajú len ako čierni pasažieri pripravení vyťažiť zo situácie najviac pre seba bez ohľadu na ostatných.

Výskum, ktorý vyšiel minulý mesiac v časopise Developmental Psychology, ukazuje, že deti považujú pomoc sebe a druhým za rovnako prospešnú.

Deti nie sú iba sebci, egoisti či podvodní čierni pasažieri, ale aj altruisti ochotní pomôcť druhému človeku a radovať sa z toho. Ide o ďalšiu ukážku toho, že pomoc a spolupráca sú pre nás, sociálne žijúce tvory, mimoriadne dôležité a že sú súčasťou našej mysle už od raného veku.

Na výskume sa podieľal aj Michael Tomasello z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v nemeckom Lipsku. Americký vedec patrí k najznámejším autorom v oblasti evolúcie morálky.

Pomoc rovnako hodnotná

Do experimentu zaradili batoľatá, ktoré mali v priemere okolo dvoch rokov. Do hračky vkladali drevenú guľôčku, ktorá sa po nej skotúľala dole. Keď im guľôčky došli, zobral vedec, ktorý medzitým vešal bielizeň, škatuľu z parapetu a chcel ju otvoriť. Keď sa mu to nedarilo (zinscenovaná scénka), požiadal batoľa o pomoc.

Dieťa v krabici našlo buď kus plastu, ktorý mu bol nanič, drevenú guľôčku, ktorá sa mu hodila na hru, alebo štipec. Ten sa hodil vedcovi, lebo skladal bielizeň.

Keď šlo dieťa dospelákovi ukázať, čo v škatuli našlo, nahrali si ho na kameru. Jeho pohyb následne analyzovali. Autori zistili, že postavenie tela detí bolo podobné v prípadoch, keď objavili predmet užitočný pre seba aj cudzieho dospeláka.

Batoľa malo napríklad zdvihnutú bradu: ide o neverbálny prejav, ktorým obyčajne naznačujeme hrdosť. Aj pozitívne emócie prejavovali deti podobné, ak našli guľôčku alebo štipec.

Pozitívne emócie

„Výsledky naznačujú,“ píšu autori v štúdii, „že pre malé deti je práca pre seba a pomoc druhým rovnako hodnotná.“ Tomasello a jeho tím dodávajú, že „je pravdepodobné, že pozitívne emócie slúžia ako odmeny, ktoré upevňujú prosociálne správanie k tým, ktorí sú závislí od našej pomoci.“

Ocitáme sa tu v akomsi začarovanom kruhu pomoci: nápomocné správanie dieťaťa v ňom vyvolá pozitívne emócie, ktoré vedú k ďalšej spolupráci, čo vedie k ďalším pozitívnym emóciám radosti, šťastia a iných. Pletivo sociálnych vzťahov sa tak upevňuje.

Na záver dodajme, že autori priamo neskúmali pomoc dieťaťa, ale iba predmety, ktoré boli druhým nápomocné. Bude potrebný ďalší výskum, aby sme videli, či pozitívne emócie deti prejavia aj vtedy, keď budú pomáhať druhým alebo sa budú venovať výhradne svojim záujmom.

Dostupné z: http://dx.doi.org/10.1037/dev0000173doi: 10.1016/j.jecp.2011.02.003

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Človek

Veda

Teraz najčítanejšie