Denník N

Dielo týždňa: Fašizmus kritizoval cez ukričaného Hitlera

Štefan Bednár: Hitler reční pred Sovietskym zväzom, Franciou, Anglickom a Talianskom. Tuš na papieri, 1935. SNG
Štefan Bednár: Hitler reční pred Sovietskym zväzom, Franciou, Anglickom a Talianskom. Tuš na papieri, 1935. SNG

Slovenský umelec Štefán Bednár od strednej školy kreslil karikatúry. Využíval ich na kritiku politických režimov a situácie v Európe pred druhou svetovou vojnou.

Ústa naplno otvorené, päste silno zaťaté, pohľad zastrený. Adolf Hitler sa opiera o pult s hákovým krížom a kričí na skupinu prizerajúcich. Každý z nich predstavuje jeden štát – zavalitý chlapík s nahnevaným pohľadom je Taliansko, postarší muž s bradou a britskou vlajkou na klobúku je Anglicko.

Medzi chlapmi smutne stojí aj jedna žena – Francúzsko s rukami rezignovane spustenými pri tele. Skupinu ešte dopĺňa zafúľaný robotník zo Sovietskeho zväzu, ktorý sa rovnako ako ostatní nakláňa k vrieskajúcemu Hitlerovi.

Ríšsky kancelár na zhromaždených kričí: „Nemecko nemá zapotreby podpisovať akúkoľvek zmluvu, pretože slovo národa pred verejnosťou platí viac ako akýkoľvek podpis na zmluvách.“ Z publika sa ozýva reakcia: „A porušenie zmluvy o neutralite Belgicka platí pred verejnosťou viac ako akékoľvek slovo!“ Sú to vety dopísané perom na karikatúre s názvom Hitler reční pred Sovietskym zväzom, Franciou, Anglickom a Talianskom.

Jej autorom je Štefan Bednár, ktorý satiricky znázornil situáciu v roku 1935. Bolo to tri roky pred podpísaním Mníchovskej dohody, ktorej predchádzal anšlus Rakúska k Nemecku aj nástup Adolfa Hitlera a vznik Tretej ríše. Nemecký diktátor sa dostal k moci vďaka víťazstvu jeho strany NSDAP vo voľbách. Nacistická strana vznikla presne pred 97 rokmi.

Bednárova karikatúra o silnejúcej moci Hitlera na úkor ostatných je súčasťou prebiehajúcej výstavy Slovenskej národnej galérie s názvom Sen x skutočnosť. V časti s názvom Na polceste k slovenskému štátu dopĺňa diela odkazujúce na obdobie, v ktorom sa Hitler rozhodol zlikvidovať Československo, čo urobil pomocou územných nárokov a diplomatického nátlaku.

Bednár vo vybranej karikatúre odkázal na nečinnosť ostatných štátov, ktoré ho v tom nezastavili. Nebola to jeho jediná politická karikatúra s Hitlerom v hlavnej úlohe. Nakreslil ho rozvaleného nad stolom, ako sa napcháva okolitými krajinami, a kresbu pomenoval – S jedlom rastie chuť. Kritický nebol len k agresívnemu fašizmu, ale aj k Taliansku a Mussolinimu.

Ako prvý kreslil šport

Bednár v tom mal jasno už na strednej škole. Keď ako 15-ročný prišiel do Prahy na umeleckopriemyselnú školu, začal sa politicky angažovať. Keď mal 18 rokov, vstúpil do komunistickej mládeže. Vo veku, keď iní prichádzali na akadémiu, z neho už bol výtvarník a komunista. Okrem toho bol hlavne karikaturistom a fejtonistom, ktorý kreslil a písal pre české noviny.

V tom pokračoval aj po odchode do Paríža, kde sa však prvýkrát stretol s nenávisťou voči cudzincom. Taká bola doba krátko pred druhou svetovou vojnou. V Paríži mu však pomáhali českí umelci (František Kupka, Bohuslav Martinů), ktorí boli s mestom na Seine zžití viac ako mladý umelec.

Bednár nakoniec vo francúzskej metropole vydržal a v kresbe sa zdokonaľoval. Najskôr kreslil za poplatok vo voľných maliarskych akadémiách. Zaujímala ho hlavne ľudská postava, krása tela v pohybe, harmónia medzi odevom a človekom.

Ako športový reportér sa neskôr dostal na tréningy i zápasy v parížskych telocvičniach aj halách, ktorých sa zúčastňoval so skicárom v ruke.

„Ako výtvarníka ma viac zaujímala tvárna stránka športových podujatí. Moderný pohľad, jeho vzruch a dráma i novodobá krása,“ uviedol. „Kreslil som alebo zachytával do pamäti postavy a výjavy na zápasišti i v hľadisku. Línie a oblúky závodísk i konštrukcie tribún a ambitov.“

Jeho kresbové záznamy sú tak prvými výtvarnými dielami v slovenskom umení, ktoré sa zaoberajú športovou tematikou. Bednár to robil bez sentimentality, s triezvym pozorovateľským talentom.

V prípade politickej karikatúry sa týchto pravidiel nedržal. Používal ostrú satiru, aby pohotovo reagoval na problémy a udalosti, ktoré v tej chvíli vznikali – ohrozenie európskeho mieru fašizmom, veľmocenské záujmy Hitlera a Mussoliniho, domáce politické dianie a spoločenské problémy.

Od svojich postáv si udržiaval odstup a zároveň citlivo podal to, čo novinové články nedokázali. Pri zobrazení však nezveličoval, bližšia mu bola realita. Aj preto v karikatúrach nepreháňal a Hitlera nemaľoval s veľkým nosom, ako sa tradične zobrazovali klamári. Svojim postavám ponechal normálnu podobu a radšej sa vyhral s ich svalmi. Ľudské telo mal naštudované zo športových zápasov, čo dokazujú zaťaté päste v skupine krajín či Hitlerov vystretý ukazovák.

Bednár sa nezameriaval na detaily, skôr sa držal obrysovej línie a kombinoval ju s čiernymi plochami tieňov v pozadí. Vďaka tomu vidno javisko, na ktorom Hitler kričí na zhromaždenú skupinu.

Za účasť v povstaní skončil v koncentračnom tábore

Keď Bednár túto karikatúru nakreslil, Hitler bol už pri moci a fašizmus sa rozmáhal v Európe. Bolo to v čase, keď sa slovenskému umelcovi začalo konečne vo Francúzsku dariť. Bednár však pocítil, že viac ako v tejto krajine bude užitočný doma.

Vrátil sa preto do Prahy, kde kreslil pre Rudé právo či Slovenský hlas, písal články, navrhoval knižné obálky. Na začiatku druhej svetovej vojny sa presťahoval do Bratislavy. Ďalej veľa maľoval, ale aj písal o problémoch výtvarného života.

Pred koncom vojny sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Fašisti ho však chytili, uväznili a neskôr poslali do koncentračného tábora. Zážitky odtiaľ nakreslil, napísal aj namaľoval.

Najdesivejším je obraz s názvom Príchod do koncentráku. Dav obklopený žandármi so zbraňami kráča so sklonenými hlavami do oploteného tábora. Ak si pri pohľade na maľbu niekto položí otázku – akú cenu má ľudský život, tak v zobrazenom výjave nájde jednoduchú odpoveď fašizmu.

Bednár prežil druhú svetovú vojnu a vrátil sa do umeleckého života v Bratislave. Jeho tvorba však bola ovplyvnená skúsenosťami s totalitným režimom – jeho maľby boli pochmúrne a karikatúry ostrejšie. Ďalej pokračoval v písaní článkov pre Pravdu, vytvoril aj celý rad knižných obálok aj plagátov. Celý život si zachoval vieru v komunizmus, pri ktorom ako mladý umelec začínal.

„Som rád, že som mohol žiť v tejto dobre a prežiť všetko, čo so sebou priniesla,“ povedal v roku 1969. „Nič neľutujem, ani sa za nič nehanbím. Keby som sa mohol vrátiť späť, chcel by som život prežiť tak, ako som ho prežíval doteraz.“

Štefan Bednár (15. máj 1909, Myjava – 15. január 1976, Bratislava)

Študoval na umeleckopriemyselnej škole v Prahe, kde začal kresliť satirické kresby a karikatúry pre českú tlač. V roku 1926 vstúpil do Komunistickej študentskej frakcie a zúčastnil sa založenia KSČ na Slovensku.

Štefan Bednár – Autoportrét. Zdroj –www.webumenia.sk
Štefan Bednár – Autoportrét. Zdroj –www.webumenia.sk

V rokoch 1934 až 1936 žil v Paríži, kde študoval a neskôr pracoval pre francúzske noviny ako kreslič a športový redaktor. Pred druhou svetovou vojnou sa vrátil do Československa, po jeho rozpade sa usadil v Bratislave.

Počas Slovenského národného povstania bol redaktorom týždenníka pre politiku Nové slovo v Banskej Bystrici, bol tiež publicistom a výtvarníkom povstaleckej tlače. V Banskej Bystrici vytvoril množstvo politických karikatúr, plagátov aj letákov. Svoje pôsobenie v SNP opísal v diele Dvojník Šimon ide do povstania a svoju následnú ilegalitu, väznenie a pobyt v nacistickom koncentračnom tábore v diele Ďaleko sú fronty, ďaleko je máj.

Bol vyznamenaný Radom SNP 1. stupňa, Radom práce a v roku 1968 mu udelili titul „zaslúžilý umelec“.

Hlavné zdroje: 

Andrej Švec: Štefan Bednár: 1909 – 1976, súborné dielo (1981)
Andrej Švec: Štefan Bednár: Politická karikatúra (1979)
Ľudmila Peterajová: Štefan Bednár (1976)
Karol Vaculík, Ľudmila Peterajová: Generácia 1909: Svedomie doby (1995)

Teraz najčítanejšie