Denník N

Boh? Milosrdenstvo? Prozreteľnosť? Všetko je lož!

Sándor Márai
Sándor Márai

Sándor Márai, rodený Košičan, maďarský spisovateľ žijúci v emigrácii, zomrel 21. februára 1989.

„Je mi zima. Leto, čo nebolo letom, je preč. Je preč život, čo napokon nepriniesol nič okrem grotesky staroby a absurdity smrti.“

Je to jeden z posledných denníkových záznamov Sándora Máraia.

Keď jeho manželka Lola umiera, Márai zrazu stráca oporu, pevný bod. „Nevedel som, že je tak veľmi so mnou. Žili sme spolu šesťdesiatdva rokov, bola v nich láska i hnev, všetko, čo zo spoločného života nepretržite plynie, no doposiaľ som netušil, že som k nej tak pevne pripútaný.“

Lola už nevidí, a takmer nič nepočuje. Odvezú ju do nemocnice, posadia na invalidný vozík, priviažu o operadlo. Márai sa modlí, aby umreli spolu. Spomína si na košické letá, na smreky Bankova, na vôňu šišiek a malín. Občas manželke čosi prečíta. No väčšinou len vedľa seba mlčky sedia, celé hodiny. Držia sa za ruky.

„Čistá nezmyselnosť života. Vzišli sme z ničoty a v ničote sa pominieme, všetko ostatné sú len detinské preludy. Čo bolo medzi tým, bolo chvíľami úžasné, no zakaždým nezmyselné a bezcieľne.“

Jeho zápis v denníku zo 4. januára 1986: „Lola umrela.“

Márai sa odvráti od sveta. „Nečítať svoje meno, nepočuť o sebe, zmiznúť.“

Lolino kreslo necháva prázdne. Občas jej niečo nahlas povie, číta si jej listy. Po prebudení natiahne ruku – „ako po celých 62 rokov“ – a v polosne hľadá Lolinu. Lola tam však nie je, a keď o rok neskôr umrie aj ich adoptovaný syn, János, Márai ostáva úplne sám, celé mesiace ho nenavštívi nik, len jeho stará upratovačka Elizabeth. Nik iný. Z času na čas – zriedka – spraví zopár krokov pred domom, no ide mu to čoraz ťažšie, potáca sa.

„Slová. Boh, milosrdenstvo, prozreteľnosť. Všetko, čo nám kedy nahovorili kňazi a mudrci. Všetko je lož. Nejestvuje žiaden cieľ, žiaden zmysel. Jestvujú len fakty. Kruté.“

Smrti sa nebál („zatiaľ si ňou každý prešiel a nikto sa spätne nesťažoval“), no nenechal sa napospas osudu: o spôsobe a čase svojho odchodu chcel rozhodnúť sám. Po smrti svojej manželky si zadovážil revolver, chodil na kurz streľby, učil sa mieriť roztrasenou rukou – aby ten jediný výstrel, až nadíde jeho čas, nepokazil.

„Je mi to trápne, ale ďalej už nevládzem. Ak by to malo takto pokračovať, budem odkázaný na starostlivosť v nemocnici. Tomu by som sa rád vyhol. Vďaka za priateľstvo. Opatrujte sa,“ napísal vo svojom poslednom liste svojmu priateľovi a vydavateľovi do Toronta.

Sándor Márai, rodený Košičan, maďarský spisovateľ žijúci v emigrácii, ktorého diela boli neskôr preložené do viac než štyridsiatich jazykov, zomrel osamelý a zabudnutý 21. februára 1989 v San Diegu v Kalifornii: zastrelil sa.

Teraz najčítanejšie