Denník N

Americký olympijský zázrak režírovali aj sovietski papaláši

K striedaniu brankára Tretiaka, ktoré zrejme rozhodlo o prehre Sovietov na olympiáde v Lake Placide v roku 1980, dotlačili trénera Tichonova politické špičky.

Hokej bol pre Sovietsky zväz veľkou pýchou – v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia zažil zlatú éru. Sovieti v tomto období vyhrali dvanásťkrát majstrovstvá sveta a štyri razy za sebou olympijské hry. Hrali skvelo a moskovská propaganda to rada a často využívala.

Piaty triumf mali pridať na olympiáde v americkom Lake Placide v roku 1980. Aj keď bol nezastaviteľný tím najväčším favoritom turnaja, nečakane zakopol.

Sen o ďalšom úspechu zmarilo domáce mužstvo podceňovaných mladíkov, z ktorých sa v priebehu pár hodín stali národní hrdinovia. Zápas sa odohral 22. februára 1980 a vstúpil do histórie ako Zázrak na ľade.

Súboj mal viac než len športový charakter – mnoho ľudí ho vnímalo ako súčasť studenej vojny. V roku 1979 vstúpili sovietske vojská do Afganistanu a americký prezident Jimmy Carter neskôr vyzval na bojkot letnej olympiády v Moskve 1980. Krajiny východného bloku zas bojkotovali olympijské hry v Los Angeles o štyri roky neskôr.

Hokejová prehra bolela Sovietov o to viac, že práve cez šport chceli svetu dokázať, že ich socialistický režim je lepší ako západný demokratický.

Veril študentom

Američania boli pred turnajom outsidermi – a to najmä preto, že tím zostavili len z univerzitných hráčov, z ktorých najstarší mal 25 rokov. Profesionáli z NHL sa prvýkrát objavili až na hrách v Nagane v roku 1998.

Kouč Herb Brooks, ktorý v roku 1960 vypadol ako posledný z nominácie na olympiádu v Squaw Valley, na ktorej Američania vyhrali, však vedel, čo robí.

Univerzitný tréner skladal olympijské mužstvo niekoľko mesiacov. Do letného kempu pozval približne sedemdesiat hráčov, z ktorých za pár dní musel vybrať 26 (do konečnej nominácie sa dostalo 20).

Pri selektovaní hráčov vychádzal aj z výsledkov psychologického testu. Navrhol ho tak, aby zistil, ako reagujú pod tlakom.

Tréner poznal limity hráčov, od každého vyžadoval na tréningoch maximálne úsilie. Slabinou mužstva bola hokejová zručnosť. Brooks tak všetko stavil na tri atribúty. Disciplínu, kondíciu, rýchlosť.

Prekvapujúci postup

O tom, že Američania mali skutočne náročnú prípravu, svedčí aj fakt, že v priebehu piatich mesiacov odohrali 61 duelov.

Brooks preferoval európsky štýl hokeja, s dôrazom na korčuľovanie a osobné súboje. Iba to bola cesta, ako sa postaviť sovietskemu tímu.

Keď však Američania v poslednom prípravnom zápase s favorizovaným súperom prehrali 3:10, boli na smiech.„Ukázali sme našu silu, zápas sme brali ako tréningový,“ vravel novinárom sovietsky tréner Viktor Tichonov.

V úvode olympijského turnaja sa Američanom sebavedomie vrátilo. Najskôr remizovali so Švédmi 2:2, keď vyrovnali pol minúty pred koncom, potom nečakane zdolali v tom čase veľmi dobré Československo 7:3.

Po ďalších víťazstvách nad Nórmi, Rumunmi a Nemcami sa so Švédmi prekvapujúco dostali do štvorčlennej finálovej skupiny.

A Sovieti? Tichonov sa spoliehal na najväčšie hviezdy – brankára Vladislava Tretiaka, skúsených útočníkov Borisa Michailova, Valerija Charlamova, Vladimira Petrova. Do nominácie sa dostali už aj mladíci Viačeslav Fetisov, Alexej Kasatonov či Sergej Makarov – ich slávne zápasy však prišli až v nasledujúcich rokoch.

Hviezdny tím vyhral v skupine všetkých päť stretnutí so skóre 51:11 a pohodlne postúpil.

Hokejisti amerického olympijského tímu, zľava Michael Eruzione, Phil Verchota, John Harrington a Bob Suter hrajú stolný futbal v olympijskej dedine v americkom Lake Placide. Foto - ap
Hokejisti amerického olympijského tímu, zľava Michael Eruzione, Phil Verchota, John Harrington a Bob Suter, hrajú stolný futbal v olympijskej dedine v americkom Lake Placide. Foto – AP

Tretiak striedal

Opäť na seba narazili v prvom zápase finálovej skupiny. Sovieti boli favoriti, no draví Američania ukázali, že s nimi treba počítať. Domácich motivovala obrovská podpora krajanov a príhovor trénera Brooksa.

„Narodili ste sa ako hráči. Bolo určené, aby ste boli tu. Táto chvíľa je vaša,“ povedal pár minút pred začiatkom duelu.

Američania zaskočili súpera a hneď od začiatku ich aktívne napádali. Sovieti v prvej časti dvakrát viedli o gól, domáci vždy odpovedali.

Druhý presný zásah pridali sekundu pred koncom prvej tretiny. A kým rozhodcovia zisťovali, či gól padol pred sirénou, sovietski hokejisti odišli do kabíny.

Keď ho uznali, šiesti hráči sa vrátili späť na ľad. Všetkých zaskočilo, že v bránke už nestál legendárny Tretiak, ktorého nahradil Vladimir Myškin.

„Nemali ma vtedy vystriedať. Urobil som predtým občas chybu, ale veril som, že sa môj výkon zlepší. Myškin je skvelý brankár, ale nebol pripravený na taký tlak,“ spomínal Tretiak vo svojej autobiografii.

Tichonov označil toto rozhodnutie za najväčší omyl trénerskej kariéry a s odstupom času povedal, že ho k tomu donútili vysokí politickí funkcionári.

Veríte na zázraky?

V druhej tretine sa Sovieti opäť dostali do jednogólového vedenia, v tretej sa prejavila skvelá kondícia amerických mladíkov.

S favoritom držali krok, často boli aj lepší. V presilovej hre najskôr vyrovnali na 3:3 a desať minút pred koncom ich dostal do vedenia kapitán Mike Eruzione.

Sovieti zrazu nevedeli, čo majú robiť. V závere sa ani nepokúsili o hru bez brankára, pretože Tichonov takejto možnosti na zvrat neveril.

„Do konca zápasu ostáva päť sekúnd. Veríte na zázraky? Áno!“ zakričal komentátor Al Michaels v momente, keď sa americkí hokejisti rozbehli zo striedačky a naskákali na brankára Jima Craiga, jedného z hrdinov stretnutia.

„Jimmy bol neuveriteľný, čo sme však očakávali. Vďaka nemu sme sa dostali až sem,“ vravel periodiku Daily News kapitán Eruzione.

Zázrak sa stal skutočnosťou, no na jeho dokončenie museli Američania vyhrať ešte duel s Fínmi. Ak by prehrali, zlaté medaily by znova získali Sovieti, ktorí v ďalšom súboji zdolali Švédov 9:2.

Američania, podporovaní miliónmi nových fanúšikov, odohrali s Fínmi vyrovnaný zápas. Po dvoch tretinách prehrávali 1:2. Príhovor Brooksa ich prebral a po trojgólovej tretej tretine ovládli olympijský turnaj.

Kapitán Eruzione sa pri slávnostnom ceremoniáli vyznamenal a na pódium zavolal všetkých spoluhráčov.

Sovieti nakoniec získali striebro, čo pre nich nič neznamenalo. Podľa knihy Chlapci zimy (The Boys of Winter) po nich v ubytovni zostalo 121 prázdnych fliaš od vodky.

Zaujímavosti

  • Kapitán Mike Eruzione ukončil hneď po turnaji kariéru.
  • Trinásť amerických hráčov sa neskôr dostalo do NHL, traja z nich odohrali viac než 1000 zápasov a dvaja získali Stanley Cup (Ken Morrow dokonca štyri).
  • Tréner Herb Brooks trénoval USA aj v roku 2002 na OH v Salt Lake City. Američania získali striebro. V semifinále zdolali Rusko 3:2 (trénerom bol Fetisov).
  • Brooks zahynul v roku 2003 pri autonehode.
  • IIHF označila v roku 2008 Zázrak na ľade za najväčšiu hokejovú udalosť svojej storočnej existencie.
  • Americký športový magazín Sports Illustrated vyhlásil Zázrak na ľade za najväčšiu americkú športovú udalosť 20. storočia.
  • O udalosti sa natočili dva filmy – Zázrak na ľade (1981) a Hokejový zázrak (2004).
  • Po Zázraku na ľade výrazne narástla hokejová základňa v USA.

Teraz najčítanejšie