Denník N

Vo vizuálnej pasci majstra ilúzie sú vedľa seba pocta i polemika

Výstava v bratislavskej Galérii 19 potrvá do 5. marca.
Foto - Peter Piovarcsy
Výstava v bratislavskej Galérii 19 potrvá do 5. marca. Foto – Peter Piovarcsy

Výstava Milana Bočkaya Ľahko-vážne obrazy nadväzuje na vlaňajšiu expozíciu Fila kreslí Paštéku. Opäť vedie dialóg s kolegami-umelcami, čo je jeho obľúbená autorská stratégia.

Ak sa u vás prebudí chuť hrať sa, potom je to ideálny stav na návštevu výstavy Milana Bočkaya. Podľa Johana Huizingu hra nesie v sebe „pocit napätia a radosti a zároveň vedomie odlišnosti od všedného života“. To sú charakteristiky, ktoré vystihujú intelektuálne vizuálne hry s divákom na Bočkayovej výstave Ľahko-vážne obrazy, ktorá v bratislavskej Galérii 19 trvá do 5. marca. Ide však o hru s otvoreným koncom, v ktorej autor ponúka isté pravidlá.

bockaym_08012016_70Prvým z nich, (ktoré sám využíva), je možnosť ich tvorivého porušovania. Prejavujú sa v spochybňovaní, či to, čo vidíme, je naozaj to, čo vidíme, alebo je to „iba“ ilúzia, ktorej je Milan Bočkay majstrom. Otázku pravdy si v rôznych životných súvislostiach, nielen vo vzťahu k umeniu, kladie každý z nás. V smerovaní k odpovedi najčastejšie narážame na ďalšie otázky a pri aktuálnych obrazoch Milana Bočkaya si ich položíme pri jednom obraze aj viackrát. A to aj vtedy, keď už jeho autorskú techniku vytvárania očných klamov dávno poznáme a myslíme si, že sa mu už nepodarí „nachytať nás“.

Pri väčšine umelcov je kľúčovou informáciou údaj o ich pedagógovi, väčšinou o tom vysokoškolskom. O jednej generácii výtvarníkov, vstupujúcich na – v tom čase – neoficiálnu výtvarnú scénu, okolo polovice 70. rokov minulého storočia, to však neplatí. Je všeobecne známe, že ich výrazne ovplyvnil najmä pedagóg strednej Školy úžitkového výtvarníctva Rudolf Fila, ku ktorému sa „filovci“ nielen hrdo hlásia, ale s jeho tvorbou vedú nekončiaci dialóg.

Aj na poli kritiky umenia

bockaym_08012016_66Aktuálna výstava nadväzuje na Bočkayovu výstavu Fila kreslí Paštéku v Galérii Čin Čin (nominovaná na Cenu Nadácie Tatrabanky 2016). Obe poukazujú, že viesť dialóg s kolegami-umelcami je Bočkayova dlhodobá autorská stratégia. Pracuje s ňou nielen v rovine obrazu, ale aj v rovine slova. Jeho legendárne príhovory v Galérii Palisády na Škole úžitkového výtvarníctva a príležitostne publikované či prednesené texty vyšli knižne pod názvom Medzi ľahkosťou a vážnosťou (Pictonica, 2016). Autorským textom uviedol aj vernisáž výstavy v Galérii 19, ktorej kurátorom je filozof Egon Gál.

Bočkay vstupuje aj na pole kritiky umenia s charakteristicko-ironizujúcim, ale stále láskavým humorom. Dá sa z neho vyčítať istá nedôvera k historikom umenia a uprednostňovanie pohľadov osobností z iných spriaznených profesií (čo charakterizuje viaceré výstavy v Galérii 19, ktoré koncepčne aj kurátorsky pripravujú výtvarníci zo Skupiny A-R). V jeho textoch môžeme zaznamenať tiež skepsu voči automatickému prijímaniu nového vo svete umenia, pokiaľ sa spája čo i len s podozrením z povrchnosti, ktorú programovo odmieta.

Interpretácia ako kľúčová stratégia

V autorskej monografii Bočkay priznáva svoje vzory a publikuje niekoľko diel, ktoré ovplyvnili jeho smerovanie. Nájdeme medzi nimi napríklad Jana Zrzavého, Reného Magritta či Domenica Gnoliho. V interpretácii – kľúčovej stratégii (nielen) Bočkayovej tvorby nachádza nevyčerpateľné možnosti. Na výstave vychádza najmä z denníka, či skôr skicára Rudolfa Filu, do ktorého si tento jeho pedagóg a kolega pri cestách po galériách a pri štúdiu monografií zaznamenával vizuálne inšpirácie.

Foto - Peter Anderovský (3)
Foto – Peter Anderovský (3)

Bočkay Filove kresby ďalej prekresľuje (či premaľúva?), no neodpustí si ani ďalšie interpretačné vrstvy v podobe vlastných komentárov, posunov, dopovedaní či znejasnení. Jeho vizuálne hry sa viažu k tvorbe mnohých kolegov výtvarníkov, ako je Milan Paštéka, Alojz Klimo, Josef Váchal, Stanislav Kolíbal, Oskar Kokoschka, Piet Mondrian a mnohí ďalší. Môžeme ich vnímať ako vzdávanie pocty, ale aj ako otvorenú polemiku, v ktorej má Bočkay ako autor posledné, aj keď určite nie konečné slovo.

Neodmysliteľnou súčasťou Bočkayovho profesionálneho života je dlhoročné pedagogické pôsobenie na Škole úžitkového výtvarníctva v Bratislave (1981 – 2008). A práve pedagogické prístupy autorov jeho generácie na základných a stredných umeleckých školách sú veľkou témou. Aj Bočkay, známy svojimi vysokými nárokmi na študentov, v nich zanechal stopu, podobne ako kedysi Rudolf Fila vo svojich žiakoch.

Medzi „bočkayovcami“ tak objavíme viacerých výtvarníkov, aktívnych na súčasnej scéne, medzi nimi napríklad Rasťa Podobu, Katarínu Janečkovú či Ritu Koszorús. Ako ich ovplyvnil, a nakoľko sa k sebe pedagóg a žiaci navzájom hlásia, raz možno bude predmetom iných štúdií.

Teraz najčítanejšie