Denník N

Ako Orbán zrazu zistil, že nechce olympiádu

HUNGARY - CIRCA 1965: stamp printed by Hungary, shows runner, circa 1965
HUNGARY – CIRCA 1965: stamp printed by Hungary, shows runner, circa 1965

Maďarská vláda utratila a rozkradla milióny na prípravu olympiády a jej propagáciu. Zľakla sa však referenda.

V konečnej medailovej bilancii krajín na letných olympijských hrách v Riu de Janerio skončilo Maďarsko na 12. mieste, v Londýne o štyri roky skôr dokonca na deviatom. Nie je to nič výnimočné, najmä v prepočte na počet obyvateľov Maďarsko vždy patrilo medzi najúspešnejšie krajiny letných olympijských hier.

Napriek tomu sa u našich susedov letná olympiáda nikdy nekonala. Nečudo, že to mnohých Maďarov dlhodobo škrie, lebo majú pocit, že ich krajina má na usporiadanie hier morálny nárok. Spočiatku to teda vyzeralo, že by snaha Viktora Orbána získať pre Budapešť právo usporiadať letné olympijské hry v roku 2024 mohla mať podporu väčšiny spoločnosti.

Nejde navyše o prvú maďarskú prihlášku. V roku 2008 napríklad budapeštianska samospráva jednohlasne prijala uznesenie, že maďarské hlavné mesto sa bude uchádzať o hry v roku 2020.

Štvrť milióna podpisov za mesiac

Dnes je však situácia veľmi odlišná. Maďarsko je v otázke olympiády silne rozdelené (ostatne ako skoro vo všetkom) a proti sú najmä obyvatelia Budapešti. Odporcom prekáža, že by vláda olympiádu využila na propagáciu orbánovského režimu a najmä to, že práve pre charakter režimu neexistuje ani teoretická šanca, aby Maďarsko na olympiáde ekonomicky neprerobilo, a to veľmi. Už dnes je totiž jasné, že by bola najmä obrovským tunelom na verejné peniaze.

Vlani ešte úplne neznáme občianske hnutie Momentum tak dokázalo v priebehu necelého mesiaca v Budapešti zozbierať 266-tisíc podpisov pod iniciatívu, aby sa v hlavnom meste konalo lokálne referendum o usporiadaní olympiády. Je to skoro dvojnásobok počtu, ktorý stačí, aby bolo vypísanie referenda povinné.

Lokálne referendum sa má konať preto, lebo vláda spadla do vlastnej pasce. Aby v minulosti zabránila referendu o olympiáde, „Národný volebný výbor a Kúria (obdoba nášho Najvyššieho súdu, pozn. autora) neuveriteľne kreatívne dokázali, že o olympijskej kandidatúre nemožno usporiadať celoštátne, ale len miestne referendum,“ píše na serveri parameter.sk publicista János Széky.

Práve obmedzenie referenda na Budapešť však hnutiu Momentum umožnilo, aby s podporou opozičných strán stihlo zozbierať potrebný počet podpisov v predpísanom termíne. Na zber podpisov po celej krajine by asi nemalo dosť ľudí ani peňazí. A vidiek tiež nie je voči vláde a olympiáde tak kriticky naladený ako hlavné mesto.

Vlastizradcovia

Zber podpisov sa podaril napriek tomu, že vláda proti odporcom olympiády okamžite vrhla celý svoj propagandistický arzenál. Vládne médiá sa pokúšali hnutie Momentum zdiskreditovať, viacerí vládni politici tých, čo by iniciatívu za referendum podpísali, rovno nazvali vlastizradcami. Aj v Budapešti došlo k niekoľkým incidentom, keď Orbánovi prívrženci fyzicky napadli aktivistov a opozičných politikov zbierajúcich podpisy.

Orbán teraz čelí ťažkej dileme. Svoje kontroverzné kroky tradične obhajuje tým, že väčšina národa stojí za ním a že on vždy robí len to, čo si národ žiada. Preto si nemôže dovoliť prehrané referendum, ktoré by ukázalo opak.

Podobnú situáciu zažil v minulom roku, keď sa opozícii napriek rôznym obštrukciám úradov nakoniec podarilo presadiť referendum o vládnom zákone, podľa ktorého museli mať obchody v nedeľu zatvorené. Aby vláda zabránila hlasovaniu, ktoré by pre ňu pravdepodobne nedopadlo dobre, vlastný zákon nechala parlamentom okamžite zrušiť.

Orbánovci teraz pravdepodobne hľadajú spôsob, ako referendu opäť zabrániť. Ak to nepôjde inak, asi radšej kandidatúru na usporiadanie hier odvolajú, aby sa hlasovanie stalo bezpredmetným. Musia však vymyslieť i to, ako z kandidatúry vycúvať bez straty prestíže a priznania vlastnej chyby.

Podľa týždenníka HVG Orbán minulý týždeň v piatok, v deň, keď hnutie Momentum odovzdalo dostatočný počet podpisov, poslancom strany na uzatvorenom zasadaní vysvetlil, ako treba celú vec komunikovať. Ak Budapešť olympiádu nezíska, musia hovoriť, že krajinu o túto možnosť pripravila opozícia a že aktivisti zbierajúci podpisy v prospech referenda sú agenti Paríža a Los Angeles. Tieto mestá na olympiádu kandidujú spolu s Budapešťou.

Vláda nič, to Budapešť

Ako ďalšiu komunikačnú fintu chcel Orbán využiť to, že na olympiádu oficiálne kandiduje mesto, nie krajina. Vláda preto začala tvrdiť, že sama vlastne s kandidatúrou od začiatku nemala nič spoločné a ide výhradne len o iniciatívu hlavného mesta. „Olympiáda je vec Budapešti, olympiády usporiadavajú mestá, nie vlády, nie parlamenty,“ vyhlásil v sobotu šéf parlamentného klubu vládnej strany Fideszu Lajos Kósa.

Ukázalo sa však, že vedenie mesta túto hru nechce hrať. „My sme si nevymysleli, že by bolo treba usporiadať olympiádu,“ reagoval v nedeľu v televízii Hír TV nahnevane primátor Budapešti István Tarlós, ktorý sa pritom primátorom stal s podporou Fideszu.

„Je to priamo drzosť, že vo veci usporiadania olympiády chce Lajos Kósa hodiť zodpovednosť na Budapešť a na samosprávu hlavného mesta,“ doplnil svoje slová v pondelok denníku Magyar Nemzet. „Ak by zodpovednosť ležala na Budapešti, prečo na to museli míňať štátne peniaze, prečo mala olympiáda vládneho zmocnenca a prečo o nej hlasoval parlament,“ opýtal sa primátor.

Poprel však chýry, že mu Orbán sľúbil podporu v ďalších voľbách primátora v roku 2019, ak na seba teraz vezme zodpovednosť za zbabranú olympiádu.

Na druhej strane sa zdá, že až na blamáž, ktorú utrpela jej propaganda, vládu neúspech kandidatúry až tak veľmi nebolí. Otázkou totiž je i to, či Orbán a spol. vôbec olympijské hry v Budapešti chceli. Pravdepodobne od začiatku vedeli, že šanca získať právo na ich usporiadanie je veľmi malá.

Celý humbug mal iný účel. Jednak bol ďalším nástrojom permanentnej mobilizácie vlastných sympatizantov, vytvárania dojmu, že národ stojí za svojím vodcom, a tiež slúžil na udržanie nacionálneho zápalu spoločnosti.

Tomu by ostatne dobre poslúžilo i to, ak by maďarská prihláška nakoniec neuspela – v súlade s vládnou ideológiou by sa tvrdilo, že je to ďalšia nespravodlivosť spáchaná na Maďaroch nepriateľským svetom. Isto by sa objavili konšpiračné teórie, kto a ako Maďarom olympiádu ukradol. Spoluzodpovednosť za neúspech by sa pripočítal aj vnútornému nepriateľovi, domácej opozícii. To sa ostatne deje už teraz.

Druhý dôvod je jednoduchší. Aj samotná príprava kandidatúry na olympiádu umožnila utratiť milióny z verejného rozpočtu. Podľa výpočtov spravodajského servera 444.hu sa do minulého týždňa len na prípravu hier už minulo 35,5 miliardy forintov (viac ako 110 miliónov eur), ktoré tradične získali organizácie a podnikatelia blízki vláde.

Netransparentné mrhanie peniazmi na prípravu olympiády bolo jedným z najlepších argumentov odporcov referenda. Jasne totiž ukázalo, ako by vyzeralo celé financovanie podniku.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie