Fyziku spojiť s chémiou, dejepis s geografiou a náboženstvo zrušiť, hovorí pedagóg Mistrík

Výlety do Osvienčimu a viac hodín dejepisu nepomôžu v boji proti extrémizmu, myslí si Erich Mistrík z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského. O reforme školstva má jasnú predstavu: treba zmeniť spôsob výučby a vyškrtať veľkú časť učiva. Ministrovi v reforme neverí.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Erich Mistrík (1954) sa narodil v Bratislave. Vyštudoval estetiku a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval študijné pobyty v Indii, USA, Anglicku, Holandsku, Škótsku, Fínsku, Francúzsku, Česku a v bývalom Sovietskom zväze. Bol prodekanom Pedagogickej fakulty UK, dnes je na nej riaditeľom Ústavu humanitných štúdií. V roku 2002 bol vymenovaný za profesora v odbore systematická filozofia, prednášal na univerzitách a iných inštitúciách vo Fínsku, v USA, Česku, Rakúsku, Švédsku, Nemecku a Holandsku. Napísal množstvo odborných prác a učebníc. Je ženatý, má dvoch synov, žije v Bratislave.

Napísali ste blog Naše školstvo prehráva súboj s extrémizmom. Naozaj ho prehráva?

Ešte ani nezačalo poriadne bojovať. Ak už hovoríme o nejakom zápase, škola ťahá za kratší koniec a vždy bude, lebo má proti sebe veľmi ťažkých súperov – atmosféru v spoločnosti, médiá, rodinu, priateľov. Ak si myslím, že prehráva ten zápas, chcem povedať, že robí omnoho menej, ako by mohla. Ak už tu extrémizmus raz je, škola nad ním nevyhrá. Môže robiť prevenciu. Škola je prevencia pred tým, aby sa mládež dostala do „pazúrov extrémizmu“.

Prečo toľko mladých volilo alebo chce voliť fašistickú stranu Mariána Kotlebu?

Prieskumy sú hrôzostrašné a nezačalo sa to príchodom Kotlebu. Prieskumy o rasistickom zmýšľaní detí na základných školách tu boli ešte predtým. Kotleba a jeho strana je pre mňa len metafora. Je to jedna z mnohých podôb extrémizmu. Ten tu bol oveľa skôr, je to súčasť príklonu západoeurópskej civilizácie ku konzervativizmu. K vyhľadávaniu istých, konzervatívnych, tradičných a jednoduchých hodnôt.

Prečo sa k tomu prikláňa mládež?

Nikdy tam nie je len jedna príčina. Mladí sa často prikláňajú k jednoduchým riešeniam – je to normálne a pochopiteľné. Okrem toho tam pôsobia médiá a sociálne siete. Ale najvážnejšia je podľa mňa atmosféra v spoločnosti. Mnohí mladí a aj iní ľudia majú pocit, že sa im spoločnosť odcudzila. Nevedia to ovládať. Potom hľadajú jednoduchšie a lacnejšie riešenia. To je jedna z hlavných príčin, prečo sa mládež prikláňa k extrémistom. Klasická ukážka extrémizmu je vzťah k Rómom. To pretrváva desaťročia. Prečo ľudia hovoria o sterilizácii, prečo sa stavajú múry? Lebo je to rýchle a jednoduché. Téma ako celok je veľmi komplikovaná a nevieme sa s ňou vyrovnať, tak hľadáme jednoduché riešenia.

Takže ich Kotleba láka, lebo ponúka ľahké riešenia?

Myslím si, že áno. Ale Kotleba nie je jediná podoba extrémizmu. Napríklad klasická ukážka extrémizmu je Pochod za život. To je podľa mňa extrémizmus ako hrom, respektíve dogmatizmus. Ide o to, aby sme sa rešpektovali.

Mnohí iní politici si osvojujú Kotlebovú rétoriku, útočia na utečencov aj Rómov, premiér Robert Fico o nich hovorí ako o cigánoch, predseda SaS zas útočí na migrantov. Čo to môže spôsobiť?

Veľké zhoršenie atmosféry na Slovensku. Pocit, že to je dovolené. Ak sa niekto v politickej funkcii (stačí, ak je starosta) vyjadrí o Rómoch, Maďaroch, islame hanlivým spôsobom, do ktorého zahrnie celú skupinu ľudí, nie jednotlivcov na základe ich konania, tak ľudia pochopia, že to smú robiť a je to legitímne.

Ako si vysvetľujete takéto vyjadrenia, keď opozícia aj koalícia hovoria, že treba s extrémizmom bojovať?

Pre bežného politika sú najdôležitejšie voličské hlasy, a keď vidí, že voliči sa prikláňajú k radikálnym riešeniam a rétorike, tak to nasledujú. Je to veľmi jednoduché riešenie, ktoré situáciu iba zhorší. Z pozície ktoréhokoľvek politika, nemyslím len premiéra, ale aj jedného z najsilnejších politikov v opozícii aj iných. Je to klasická podoba naháňania politických hlasov.

Nie je to nezodpovedné?

Áno. Je im úplne jedno, v akom stave krajinu nechajú. Preto stále hovorím o školstve, lebo môže mať dlhodobé účinky. Ale ak v školstve niečo zanedbáme, zanedbáme dlhodobé efekty.

Dokáže dnes škola formovať postoje a názory študentov?

Škola je strašne slabá. Najsilnejšia je podľa mňa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |