Denník N

Slovák v NASA: Chcel som sa vrátiť, ale naši úradníci radšej podporujú amatérov

Astronóm Peter Vereš vystúpil proti politikom a úradníkom ministerstva školstva. Kritizuje ich, že nedodržali sľub o grante na nové vedecké pracovisko. Namiesto toho podporujú občianske združenie SOSA, ktoré vytvorilo o sebe dojem, že robí serióznu vedu.

Keď má astronóm Peter Vereš povedať, v čom je výnimočné jeho súčasné pracovisko, na chvíľku sa zamyslí. „Je to asi jedno z mála miest na svete, odkiaľ už vedci nemajú kam odísť za lepším,“ povie napokon.

Tridsaťštyriročný Slovák pôsobí v Kalifornii v Laboratóriu prúdového pohonu, inak známom ako Jet Propulsion Laboratory. Ide o vedecký komplex pri meste Pasadena, v ktorom pracuje okolo päťtisíc špecialistov. Patrí medzi desať hlavných pracovísk vesmírnej agentúry NASA.

„Pre človeka, ktorý sa venuje vesmíru, je to ako splnený sen. Ste medzi najlepšími vedcami sveta. Vidíte, ako tu vznikajú prístroje, ktoré poletia stovky miliónov kilometrov ďaleko,“ opisuje Vereš.

Projekty, ktoré zastrešilo toto pracovisko, pozná z bežných správ aj laik: sonda Juno vlani doletela k Jupiteru, známe je aj „marťanské“ vozidlo Curiosity, či sondy Voyager a Cassini.

Vereš pracuje v tíme, ktorý skúma blízkozemské asteroidy. „NASA má vlastnú databázu dráh komét a asteroidov, ktorú sa snažíme ďalej vylepšovať,“ vysvetľuje.

Peter Vereš pracuje v Jet
Peter Vereš pracuje v Jet Propulsion Laboratory dva roky, predtým sledoval asteroidy na Havajských ostrovoch. Foto – archív P. Vereša

Verešov pobyt v Kalifornii sa v marci skončí, jeho ďalším pôsobiskom bude observatórium Harvardovej univerzity v Bostone.

„Dostal som ponuku na stále miesto v Harvard-Smithsonian Center. Mám nastúpiť na pracovisko, ktoré celosvetovo eviduje dráhy asteroidov a komét, vrátane ich pomenovania. Ponuku som sa rozhodol prijať,“ hovorí Vereš.

Domov za 860 eur hrubého

Do poslednej chvíle zvažoval návrat domov. Na Slovensku prebieha niekoľko špičkových astronomických projektov, Vereš mal ponuku vrátiť sa na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, kde študoval a niekoľko rokov pôsobil.

„Na Slovensku by som mal čo robiť. Kolega astronóm Juraj Tóth napríklad vytvoril veľmi oceňovaný systém na určovanie dráh meteorov, ktorý využívajú aj na staniciach v Čile alebo na Kanárskych ostrovoch. To je príklad projektu, kde by som mohol byť prospešný,“ hovorí.

Odradil ho však plat a predovšetkým skúsenosti so slovenským ministerstvom školstva. „Za kozmický výskum tam zodpovedajú ľudia, ktorí o ňom nič netušia. Za jedného ministra nám niečo sľúbia, za druhého to už neplatí,“ rozpráva.

Na Slovensku by na univerzite mal tabuľkový plat 860 eur v hrubom. Tabuľky totiž nerozlišujú podľa kvality zamestnanca, každý dostane rovnako.

„Na životné náklady je to v Bratislave málo, mám 34 rokov a niečím som si prešiel. Nemôžem sa vrátiť a bývať znovu na internáte,“ hovorí.

Slovenskí vedci pred dvoma rokmi inštalovali na Kanárskych ostrovoch svoj systém AMOS, ktorý je určený na sledovanie dráh meteorov. Zľava Pavol Zigo, Jaroslav Šimon a Juraj Tóth. Foto: FMFI UK
Slovenskí vedci pred dvoma rokmi inštalovali na Kanárskych ostrovoch svoj systém AMOS, ktorý je určený na sledovanie dráh meteorov. Vereš tvrdí, že ide o typ projektu, ku ktorému by sa mohol pripojiť. Zľava Pavol Zigo, Jaroslav Šimon a Juraj Tóth. Foto – FMFI UK

Vereš má zahraničné skúsenosti ako máloktorý slovenský vedec: absolvoval študijné pobyty v Japonsku a Taliansku, pred príchodom do NASA pracoval tri roky na Havajských ostrovoch, kde z vrcholu vyhasnutej sopky pozoroval dráhy asteroidov.

Paradoxne však nespĺňa ani podmienky pre program vlády, ktorý má lákať slovenských odborníkov späť domov. Ministerstvo školstva v ňom ponúka niekoľkotisícové štipendiá Slovákom, ktorí buď vyštudovali v zahraničí, alebo tam pracovali aspoň desať rokov.

„Mám diplom z Univerzity Komenského, v zahraničí som menej ako desať rokov, ani jednu z podmienok teda nespĺňam. Mrzí ma to, pretože počas posledných rokov som písal veľa projektov a vyvinul veľkú snahu, aby som sa mohol dôstojne vrátiť,“ hovorí.

Cudzie mozgy pre Slovensko

Pred časom ešte všetko vyzeralo nádejne. Na Verešovej fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) vznikol ambiciózny projekt, ktorý mohol kozmický výskum na Slovensku posunúť na vyššiu úroveň.

V rámci fakulty malo vzniknúť Slovenské vesmírne centrum, kde by pracovali slovenskí vedci spolu so zahraničnými odborníkmi.

„Myšlienka bola jednoduchá: priviesť na Slovensko zahraničné kapacity, ktoré by u nás učili, vychovávali mladých vedcov a zároveň by nám pomáhali pri získavaní medzinárodných grantov,“ hovorí Vereš.

Projekt vymysleli v čase, keď sa Slovensko chystalo vstúpiť do Európskej vesmírnej agentúry (ESA), k čomu došlo vo februári 2015. Slovenskej vede mal tento krok priniesť nové možnosti.

ESA je medzivládnou organizáciou, nezávislou od Európskej únie, so sídlom v Paríži. Má vlastný kozmodróm vo Francúzskej Guayane, robí mnohomiliónové kozmické projekty, ako je napríklad navigačný systém Galileo.

Európska vesmírna agentúra (ESA) vznikla v roku 1975, jej ročný rozpočet dosahuje tri miliardy eur. Kontrolné stredisko svojich letov do vesmíru má v nemeckom Darmstadte. Foto – Wikipedia
Európska vesmírna agentúra (ESA) vznikla v roku 1975, jej ročný rozpočet dosahuje tri miliardy eur. Kontrolné stredisko svojich letov do vesmíru má v nemeckom Darmstadte. Foto – Wikipedia

ESA členským štátom ponúka, že sa ich vedecké tímy a hi-tech firmy môžu zapájať do jej aktivít. Na Univerzite Komenského preto vedci chceli vytvoriť medzinárodné pracovisko, ktoré malo zvýšiť pripravenosť Slovenska získavať kozmické granty.

„Chceli sme sem dostať niekoľko zahraničných odborníkov, ktorým by sme poskytli podmienky porovnateľné so Západom. Celý tím by bol vedený človekom medzinárodného rangu, ktorý by prešiel výberovým konaním,“ hovorí Vereš.

Keď minister sľubuje

Náklady boli odhadované na 2,5 milióna eur na päť rokov. Vereš spolu s kolegami zo Slovenska sa ich pokúšal najprv získať z Bruselu v rámci programu, ktorý podporuje budovanie vedeckých centrier vo východnej Európe.

V konkurencii projektov z iných krajín neuspeli. Keďže sa však v hodnotení dostali vysoko a splnili vstupné kritériá, bývalý minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru) im sľúbil, že peniaze zoženie z iných zdrojov.

Slovenským vedcom poslal aj oficiálny list, v ktorom im potvrdil záväzok „financovať investičné náklady a výskum vesmírneho centra“. Malo ísť o presmerovanie peňazí z eurofondov určených na vedu a výskum, ktoré Slovensko dlhodobo nevie riadne čerpať.

„Pri takýchto kvalitných projektoch sme plánovali poskytnúť peniaze z iných európskych fondov. Možnosť takéhoto čerpania sa však posunula a za môjho pôsobenia už k tomu nemohlo dôjsť,“ hovorí k tomu dnes Draxler.

Slovensko sa na kozmických projektoch začalo podieľať už za komunizmu v rámci programu Interkosmos, neskôr sa vedci preorientovali na spoluprácu so západom. Začiatkom tisícročia sa podieľali na konštrukcii sondy Rosetta, ktorá v roku 2014 dorazila ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko.
Slovensko sa na kozmických projektoch podieľalo už za komunizmu v rámci programu Interkosmos, neskôr sa vedci preorientovali na spoluprácu so Západom. Začiatkom tisícročia sa napríklad podieľali na konštrukcii sondy Rosetta, ktorá v roku 2014 dorazila ku kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko. Foto – ESA

Po posledných parlamentných voľbách ministerstvo prevzal Peter Plavčan (nominant SNS), celý projekt sa fakticky zastavil. Dnes už sa na ministerstve nikto k Draxlerovým garanciám nehlási.

Plavčanov tlačový odbor napísal len toľko, že slovenskí vedci sa pri najbližšej príležitosti budú môcť znovu uchádzať o peniaze z Bruselu.

„Po odchode ministra Draxlera išiel celý projekt do zásuvky. Úradníci o ňom donedávna nič netušili. Keď sme sa im potom pripomenuli, dostali sme len neurčité sľuby,“ hovorí k tomu Vereš.

Peniaze pre „amatérov“

V tejto súvislosti Vereš kritizuje ministerstvo, že pri podpore iných projektov vie byť oveľa akčnejšie. Spolu s niektorými inými vedcami mu prekáža pozícia, ktorú si na ministerstve vydobyla Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA).

Napriek jej dôležito znejúcemu názvu ide o občianske združenie, ktoré vzniklo ako spolok nadšencov. Od štátu však už za posledné roky dostali viac než 400-tisíc eur, o ktoré väčšinou ani nemuseli súťažiť s nikým iným.

Vereš členov SOSA považuje za nadšených amatérov. „Môže byť sympatické, že tu máme nadšencov, ktorí sa venujú vesmírnemu výskumu. Prečo by ich však mal platiť štát stovkami tisíc eur, ktoré pochádzajú z toho mála, ktoré sú určené na vedu?“ pýta sa Vereš.

Združenie však má veľmi dobre zvládnuté PR, svojimi projektmi sa dokáže dostať do televíznych správ. Novinári ich niekedy prezentujú, akoby to bola slovenská NASA.

„Na Slovensku, bohužiaľ, mnoho novinárov vede nerozumie. V USA sú redaktori, ktorí sa profesionálne venujú popularizácii vedy, chodia na tlačovky NASA, kladú relevantné otázky. U nás sa novinári často nechajú opiť rožkom a vychvaľujú projekty, ktoré nemajú takmer žiadnu vedeckú hodnotu,“ dodáva Vereš.

Predseda občianskeho združenia SOSA predvádza šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu družicu skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič
SOSA dokázala ministerstvo aj politikov uchvátiť svojím projektom „prvej slovenskej družice“. Predseda občianskeho združenia Jakub Kapuš ju pred rokom predviedol aj vtedajšiemu šéfovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. Foto N – Tomáš Benedikovič

Stredoškolská družica

Občianske združenie SOSA má za sebou zatiaľ len pár vedecky nevýznamných experimentov, ako je napríklad vypúšťanie balóna do stratosféry. Podarilo sa mu však získať priazeň niektorých politikov, ako je napríklad bývalý minister školstva a súčasný podpredseda vlády Peter Pellegrini (Smer), ktorý sa zúčastňoval aj ich tlačových konferencií.

SOSA dokázala presvedčiť aj úradníkov na ministerstve školstva, aby podporili jej projekt „prvej slovenskej družice“. Štát už naň vyčlenil viac než 300-tisíc eur, tretinu poskytol priamo predseda vlády Robert Fico zo svojej rezervy.

Význam družice pritom spochybnili aj niektorí renomovaní vedci. Napríklad dekan matematicko-fyzikálnej fakulty Jozef Masarik vlani označil družicu za „projekt, ktorý v iných krajinách robia stredoškoláci“.

„Mňa nefascinuje, že niečo vyletí na obežnú dráhu. Ale zaujíma ma, keď získané dáta pomôžu k nejakým novým zisteniam,“ poznamenal Masarik.

Ešte vyhranenejší názor má riaditeľ Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici Aleš Kučera. Členov SOSA verejne označuje za „diletantov, ktorí sa vyjadrujú ku všetkému“.

Uznáva však, že SOSA dokáže nadchnúť pre kozmický výskum napríklad študentov na stredných školách, čo má tiež značný význam. „V popularizácii sú skutočne dobrí, to sú veci, ktorým by sa mali primárne venovať,“ hovorí Kučera.

Spoluprácu Slovenska s Európskou vesmírnou agentúrou podpísal minister školstva Juraj Draxler vo februári 2015. Foto – TASR
Spoluprácu Slovenska s Európskou vesmírnou agentúrou podpísal minister školstva Juraj Draxler vo februári 2015. Foto – TASR

Organizáciu SOSA niekoľko rokov viedol informatik Jakub Kapuš, na ktorého sa časť akademikov pozerala s dešpektom – nemá vysokú školu a nikdy sa odborne nevenoval vede.

Nedávno prenechal miesto na čele združenia mladej vedkyni Michaele Musilovej, ktorá študovala v USA i vo Veľkej Británii, má za sebou viacero zahraničných stáží, vrátane niekoľkomesačnej stáže v NASA.

Musilová sa v posledných týždňoch dostala do médií vďaka projektu simulovaného pristátia na Marse. Stala sa „veliteľkou“ medzinárodného tímu, ktorý v americkej púšti skúmal, ako by sa dali v podmienkach marťanskej stanice pestovať potravinové doplnky.

Projekt však nemal nijakú spojitosť so skutočnými letmi do vesmíru. Organizovala ho nezisková organizácia Mars society, ktorá sa venuje hlavne propagácii výskumu Marsu.

Michaela Musilová velí posádke na „marťanskej misii“. Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station
Michaela Musilová nedávno velila posádke v rámci simulovanej „marťanskej misie“, ktorá prebiehala v americkej púšti. Foto – Michaela Musilová/Mars Desert Research Station

Medzinárodná hanba?

Vereš viac než SOSA kritizuje ministerstvo školstva za to, že si občianske združenie pustilo príliš k sebe na úkor ľudí z univerzít alebo akadémie vied.

Vysoká úradníčka Jana Rovňanová, ktorá má na ministerstve na starosti vesmírne aktivity, dokonca vysielala členov SOSA do Paríža, aby zastupovali Slovensko na rokovaniach s Európskou kozmickou agentúrou.

„To je skutočne unikát, aby bol štát zastupovaný občianskym združením na fórach, kde sa často rieši bezpečnostná politika alebo peniaze pre slovenskú vedu a slovenské firmy,“ hovorí Vereš.

Ministerstvo nedávno do ESA poslalo aj dokument, v ktorom vymenováva najvýznamnejšie vesmírne projekty na Slovensku. Denník N ho má k dispozícii, na prvých miestach v ňom úradníci vyzdvihujú aktivity SOSA, ako je ich pripravovaná družica.

Simulovaný výlet na Mars predsedníčky Musilovej, ktorý sa odohrával v americkej púšti, dokonca prirovnali ku skutočným letom Vladimíra Remeka a Ivana Bellu do vesmíru.

„To je ukážka absolútnej nekompetentnosti. Úradníci radšej vyzdvihujú stredoškolské a popularizačné projekty občianskeho združenia, než aby sa pochválili aktivitami vlastných vedcov, ktoré často majú medzinárodný ohlas,“ hovorí Vereš.

Prvá slovenská družica skCUBE. Foto N – Tomáš Benedikovič
Prvá slovenská družica skCUBE, na ktorú štát doteraz vyčlenil viac než 300-tisíc eur. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ministerstvo k tomu uviedlo, že ich správa mapovala primárne aktivity za rok 2015 a čiastočne rok 2016. „Príspevok sa zameriava hlavne na tie aktivity a subjekty, ktoré boli pre dané obdobie charakteristické. V materiáli sú však uvedené všetky relevantné akademické inštitúcie na Slovensku s odkazom na ich webové stránky,“ napísal tlačový odbor.

Predsedníčka SOSA Musilová k tomu poznamenala, že si cení takéto ohodnotenie od ministerstva. Pripustila však, že prirovnávanie jej simulovanej misie ku skutočným letom do kozmu je prehnané.

„Súhlasím, že simulované misie sú podstatne rozdielne od letu do kozmu Ivana Bellu, avšak na druhej strane to bolo prvýkrát, čo sa Slovensko zúčastnilo na takejto medzinárodnej simulovanej misii. To bol asi dôvod, prečo túto informáciu v dokumente uviedli,“ hovorí Musilová.

SOSA: Nerobíme stredoškolské projekty

Voči kritike časti vedcov sa SOSA ohradzuje. Odmieta napríklad prirovnanie svojej družice k stredoškolskému projektu.

„Popri vývoji družice skCUBE bolo vyvinutých niekoľko unikátnych technológií, po ktorých je dopyt od zahraničných firiem a ktoré sa budú v blízkej budúcnosti komerčne predávať,“ uvádza SOSA.

Združenie spolupracuje s viacerými univerzitami na Slovensku, okrem toho podľa Musilovej chystá spoločné aktivity aj s univerzitami vo Švajčiarsku a Izraeli.

Dôvod, prečo je občianskeho združenia v médiách plno, vysvetľuje okrem iného aj tým, že iní vedci nemajú na novinárov vždy čas.

„Keď sa na nás obrátia novinári, tak im odporúčame aj odborníkov mimo nášho združenia. Žiaľ, veľakrát, keď sa obrátia na vedecké pracoviská, tak sa nenájde veľa vedcov, ktorí chcú alebo majú čas odpovedať na otázky,“ poznamenáva Musilová. (Reakciu SOSA nájdete tu.)

Peter Vereš sa v roku 2009 na konferencii stretol s bývalým americkým kozmonautom Russelom Schweickartom, ktorý bol v roku 1969 pilotom lunárneho modulu Apollo 9. Foto - Archív P. Vereša
Peter Vereš sa v roku 2009 na konferencii stretol s bývalým kozmonautom Russelom Schweickartom, ktorý bol v roku 1969 pilotom lunárneho modulu Apollo 9. Foto – archív P. Vereša

Čakanie na zmenu

Skutočnosť, že sa Vereš rozhodol zostať v USA, berú na jeho fakulte ako stratu. „Patrí medzi uznávaných odborníkov vo svojej oblasti. Jeho pozitívom je aj to, že dokáže svoju prácu popularizovať. Keby sa vrátil, mohli sme z jeho výskumov viac ťažiť,“ hovorí dekan Masarik.

Vereša v súčasnosti čaká sťahovanie na opačné pobrežie USA. Pobyt na Harvarde berie ako ďalší míľnik v kariére. „Harvard je najbohatšia univerzita na svete, jeho astronomický ústav je najväčší v USA. Vedcom poskytujú vynikajúcu podporu, je tam napríklad nepredstaviteľné, aby už schválený grant neprišiel a ostal v zásuvke,“ hovorí Vereš.

Návrat na Slovensko v budúcnosti nevylučuje, podľa neho by sa však muselo mnoho vecí zmeniť. „Tým najnutnejším minimom by malo byť, že o vede začnú rozhodovať ľudia, ktorí jej rozumejú a ktorí dohliadnu na to, že granty sa budú rozdeľovať férovo a ich použitie bude prechádzať riadnym auditom,“ hovorí.

Prvé pristátie na Mesiaci

Teraz najčítanejšie