Denník N

Sú dni, keď sa mi chce pre nešťastné deti kričať

Hnevám sa na systém. Systém, ktorý má do prípravy profesionálnych rodičov investovať viac než len 60 hodín.

Profesionálne rodičovstvo. Podľa odborníkov jedno z najťažších, no dôležitých zamestnaní. Náročné na naplnenie očakávaní. Náročné na zvládnutie emócií. Náročné na vieru. Pretože zachraňuje tam, kde iní predtým zlyhali…

Tí, čo zachraňujú a veria

Sledujem výpoveď zo života profesionálnych rodičov a usmievam sa. Ona si svoju prácu vybrala. On pri nej stojí, pri každom dieťati, ktoré k nim príde. Desiatku detských duší opisujú s láskou. Takou normálnou, žiadna precitlivenosť či zbytočná ľútosť nad ich osudom. Žiadne známky hnevu na rodičov, ktorí zlyhali. Naopak, s humorom a s nadhľadom opisujú situácie, v ktorých by iní skĺzli do sebaľútosti. Ich slová dostali každého, kto tam bol a videl tie deti: „Každé dieťa nás niečo naučí. Dá nám to, čo vie. A je jedno, akých malo rodičov. Ide len o to, vidieť to v ňom. “

Tie, čo by chceli zachrániť, no neveria

Telefonát. Kdesi na východe Slovenska žiak na prvom stupni šikanuje menšie deti a učiteľka potrebuje poradiť. Cíti, že za šikanou je niečo viac, a nechce niečo pokašľať. Kladiem jej pár otázok a vytváram si obraz rómskeho chlapca, ktorý žije v profesionálnej rodine spolu s ďalšími dvomi chlapcami. Pre mňa niečo, čo som riešila už niekoľkokrát. A viem, že bez citlivého prístupu, a času, to nejde. Chlapec je nešťastný a nahnevaný. Na seba, na život, ktorý si nevybral, na rodinu, do ktorej ho poslali, na absenciu pocitu, že je pre niekoho dôležitým. Učiteľke vysvetľujem možnosti, upozorňujem na úskalia. Napriek všetkému, čo počuje, vyzerá byť pripravená. A ja verím, že to zvládne. Lenže…

Nemala možnosť. Vedenie postupovalo rýchlejšie. Už na druhý deň ktosi vyhodnotil, že ide o zlého chlapca. Takého, čo treba šupnúť do „reedukačky“. Prostredia, kde jeho hnev narastá a frustrácia nemizne počas celého dňa. A pritom stačilo tak málo. Zistiť, prečo sa tak hnevá. Možno chcel iba zažiť úspech. Hocijaký. Len nech u niekoho naokolo cíti, že môže byť rešpektovaný. A v takej detskej hlávke sa ľahko zamení rešpekt so strachom a úspech s mocou…

Chce sa mi kričať. Áno, som nahnevaná, ale nie na tých rodičov. Hnevám sa na systém. Systém, ktorý má do prípravy profesionálnych rodičov investovať viac než len (v lepšom prípade) 60 hodín. Systém, ktorý vie, že profesionálny rodič nemá byť záplatou na nezamestnanosť. Systém, ktorý by mal využívať všetky nástroje a predchádzať unáhleným záverom nad sotva jedenásťročným dieťaťom.

Pretože v tomto prípade porekadlo „Zíde z očí, zíde z mysle“ možno upokojí rodičov a školu, no stále tam niekde zostáva to dieťa.

Opäť opustené. Opäť v inom prostredí. Opäť bez lásky.

No tentoraz s nálepkou navyše, ktorá mu zostáva na celý život.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie