Denník N

Slovenskú Saganovú zabrzdila okupácia

Jaroslava Blažková. Významná slovenská spisovateľka sa narodila 15. 11. 1933, zomrela 20. 2. 2017. Knižne debutovala v roku 1961 zbierkou próz Nylonový mesiac. Po okupácii Československa v roku 1968 emigrovala do Kanady. Je laureátkou viacerých literárnych cien. Foto – Peter Procházka
Jaroslava Blažková. Významná slovenská spisovateľka sa narodila 15. 11. 1933, zomrela 20. 2. 2017. Knižne debutovala v roku 1961 zbierkou próz Nylonový mesiac. Po okupácii Československa v roku 1968 emigrovala do Kanady. Je laureátkou viacerých literárnych cien. Foto – Peter Procházka

V Kanade zomrela vo veku 83 rokov Jaroslava Blažková. V 60. rokoch bola najčítanejšou slovenskou spisovateľkou. V reakcii na jednu jej prózu sa rozpútala polemika o autorkinej mravnej bezúhonnosti.

V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa jej u nás hovorilo „slovenská Saganová“. Nadšené čitateľské publikum oceňovalo na literárnej tvorbe Jaroslavy Blažkovej nový pohľad na realitu, tematickú i štylistickú objavnosť a expresívny jazyk, využívajúci mestský a študentský slang. A keďže v tom čase vo Francúzsku (a aj u nás) už žiarila spisovateľka Françoise Saganová dielom Dobrý deň, smútok, slovenskí čitatelia v tomto symbole „západnej“ krehkej i veselej rebelky, žijúcej a píšucej o slobode z pohľadu modernej ženy, videli vďačnú paralelu s mladou domácou prozaičkou.

Nylonový mesiac sa stal literárnou udalosťou

Faktom je, že Blažkovej debut Nylonový mesiac, vydaný v roku 1961, sa stal u nás literárnou udalosťou. Súbor próz, predovšetkým titulná, podľa ktorej je pomenovaná celá zbierka a ktorá bola aj sfilmovaná Eduar­dom Grečnerom, doslova ohromil nekonvenčnosťou i na tie časy značnou erotickou „odvážnosťou“ a predznamenal nástup feministických tém do domácej literatúry. Je príznačným dobovým koloritom, že autorka musela na žiadosť vydavateľa dopísať do knihy aj pasáže s kladnými hrdinami.

Blažková tým odštartovala sľubnú literárnu kariéru a aj ďalšia kniha poviedok Jahniatko a grandi jej priniesla veľký úspech, ktorý však predovšetkým jednou z próz (Poviedka plná snehu) rozpútal polemiku o mravnej bezúhonnosti autorky, stotožňovanej so svojou protagonistkou.

Generácia okolo Mladej tvorby

Pravda, Blažková bola na ataky už zvyknutá: keď v polovici 50. rokov nastúpila do denníka Smena, po dvoch rokoch ju „z politických dôvodov“ prepustili. Pracovala potom istý čas ako robotníčka v mestskom záhradkárstve a od konca päťdesiatych rokov sa profesionálne venovala literatúre. Patrila do okruhu mladých autorov, pre ktorých sa zaužíval názov Generácia 56, no ako neskôr povedala, nešlo o literárnu skupinu v pravom slova zmysle. V každom prípade to však boli názorovo blízki autori združení okolo vtedy doslova kultového mesačníka Mladá tvorba.

Veľký úspech jej priniesla aj tretia kniha Môj skvelý brat Robinzon, dielo na pomedzí literatúry pre dospelých a dospievajúcu mládež. Nebola to pre Blažkovú nová parketa: paralelne totiž písala aj knihy pre deti, či už to boli umelecko-náučné knihy Tóno, ja a mravce a Ostrov kapitána Hašašara, obrázkové knižky pre najmenších, alebo vari najobľúbenejšia humorná próza Ohňostroj pre deduška. Celým záberom svojej tvorby sa Jaroslava Blažková zaradila na vrchol obľúbenosti slovenských spisovateliek šesťdesiatych rokov.

Prudký a nenapraviteľný zásah do jej (aj) umeleckého života znamenala okupácia Československa v šesťdesiatom ôsmom roku. Nasledovala emigrácia do Kanady, o ktorej Blažková v knihe Ľuboša Juríka Rozhovory po rokoch povedala: „Rozhodnutie urobil môj manžel, ktorý už nechcel znovu prežiť päťdesiate roky. Jeho priateľom bol literárny vedec Záviš Kalandra, jeden z prvých, ktorých popravili. Musela som súhlasiť, ale pociťovala som to ako pohreb môjho života.“

Dvakrát vo finále Anasoft litery

V Kanade Blažková písala už len sporadicky, a tak jej druhý vstup do slovenskej literatúry po roku 1989 bol v znamení reedícií detských kníh, výberu z dávnejšej poviedkovej tvorby …ako z gratulačnej karty a knihy Svadba v Káne Galilejskej. V nej išlo o príbehy žien v kanadských reáliách, ale ako hovorí Anton Baláž, „Blažková vracia do svojej prózy dilemu, ktorú riešili jej hrdinky už v prózach zo 60. rokov“, a tak kniha akoby dotvárala autorský oblúk významnej časti jej tvorby.

No úspech zaznamenali aj Blažkovej posledné knihy – Happyendy a To decko je blázon. Kým v prvej ide o listovú „spoveď“ o opatrovaní manžela po mozgovej porážke, druhá kniha je spomienkovým návratom do detstva na Slovensku. Celkom zaslúžene sa dočkali aj odborného uznania v podobe postupu do finále ceny Anasoft litera.

Teraz najčítanejšie