Novému filmu Dušana Rapoša neuverí žiaden divák nad desať rokov
Do našich kín pribudla slovensko-česká novinka Muzzikanti.
Keď pesničkár Neil Young spieval, že „rokenrol žije večne“, tak tým myslel rokenrol, nie pivný bigbít z moravského vidieka. Nie tak Dušan Rapoš.
Slovenský Ed Wood nakrútil pomyselný štvrtý diel Fontány pre Zuzanu – film, ktorý mu neuverí nikto, ani desaťroční školáci, fanúšikovia Cmorika či nabúchaní motorkári z hardrock pubu na okraji Vrakune. Nie je to len nepodarok, je to čistý bizár. Ale treba o ňom písať, netreba ho ignorovať, pretože má obzvlášť veľkú výpovednú hodnotu.
Vďaka tomuto filmu pochopíte, v čom to vlastne žijeme. Prečo sa tunajšie komerčné rádiá zasekli niekde v roku 1986, ako sa môže v Česku a na Morave uživiť osem revivalov kapely Kabát, prečo si vyprázdnený hardrock tak rozumie s vyprázdneným folklórom. Kde sa stala vo výchove chyba, že sú v dnešnej mladej generácii ľudia schopní sa bez srandy, autenticky odviazať na tom najhoršom socpope a ešte sa pritom cítiť rebelsky.
Rokenrol je tu zúžený na povrchné atribúty: chrapľavý gýč, pitie piva, motorky a klátiť v šatni fanúšičky. Nehovoriac o forme. Zrežírovať Muzzikantov znamenalo zabrať hercov tak, aby to vyzeralo, že vedia hrať na gitarách, aj keď zjavne nevedia.
Rockový klub v drevenici
Je to taký trend, že keď v českom či slovenskom filme jeho scenáristi nevedia, čo s postavami, tak ich pošlú na výlet. Je to milé osvieženie, dá sa k tomu pustiť rezká pesnička a ukázať atraktívne lokality na záberoch z dronu.
Dušan Rapoš tento fígeľ aplikuje na doteraz mestskú tému, teda príbeh kapely, čo chce preraziť… na horách.
Traja mladí muzikanti vyrážajú na turné. Turné by sa dalo nazvať statickým, pretože sa odohráva na jedinom mieste: v areáli skanzenu na Morave. Rockový klub je hneď vedľa drevenice, kde hudobníci bývajú. Tu vidíme rozvíjať sa veľkoryso rozvetvený príbeh, ktorý okrem protikladu mesto verzus dedina prekračuje ďalšie vžité protipóly, akými sú modernosť a tradícia či mladá verzus stará generácia.
Mladým uchám držia palce tetovaní seniori. Pomôžu im porozumieť koreňom, že rock vznikol z ľudoviek, a preraziť vystúpením na dedinskom jarmoku. K tomu drony zaberajú okolitú prírodu, čriedy koní na lúke a holé ženy v potoku. Prúdom tečie product placement slivovica.
Maroš Kramár je hudobný producent v nevkusnom saku, ktorý šnupe niečo, čo by mal byť kokaín, ale na konci sa zistí, že to bola len nejaká vodička. Martin Dejdar účinkuje ako slizký kapelník, ktorý kazí muzikantom pesničky a všade montuje disko-podmazy.
Cmorik ako miništrant
Koho ďalej uvidíte: Evu Vejmělkovú, Jaromíra Nohavicu, interpreta českých piesní Petra Cmorika v miništrantskom habite. Paľba hlášok typu: „Keby som mala plakať pre každého muzikanta, s ktorým som sa vyspala, tak tu miesto rieky sú dva Níly“ trvá takmer dve hodiny.
Očividným pokusom trochu to celé odľahčiť je okamih so súložou milencov pri potoku, nad ktorých sa ticho znesie maskovaný parašutista Wehrmachtu.
Jediný film, s ktorým možno Muzzikantov porovnávať, je muzikál Decibely lásky Michala Davida. Tým, ako sa dištancujú od estarádnej diskohudby, predstavujú akýsi ich rockový a gitarový protipól. Diskohity, ktoré veľmi nenávidia, však zároveň veľmi často exponujú, až vzbudzujú podozrenie, že hrajú na obe strany.
Výstižne to vyjadrili Rapošovi hrdinovia v skúšobni: „Stačí pár akordov a si kráľ. Ale keď ich nenájdeš…“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
