Denník N

Samý Mahmúd, Mohamed či Ali. Frustrovaný policajt spustil vo Švédsku debatu o zločinoch imigrantov

Veľké nepokoje v imigrantských štvrtiach zažilo Švédsko v roku 2013. Foto – TASR/AP
Veľké nepokoje v imigrantských štvrtiach zažilo Švédsko v roku 2013. Foto – TASR/AP

Kriminalisti ani štatistika úplne nepotvrdzujú slová policajta z Örebra. Počet vrážd v pomere k počtu obyvateľov je vo Švédsku ako na Slovensku. Avšak sexuálne obťažovanie išlo nahor.

Vo Švédsku prebieha v súčasnosti horúca diskusia na tému migrácie a zločinnosti. A nie je to pre výrok Donalda Trumpa. Spustil ju už začiatkom februára policajný dôstojník z mesta Örebro.

Peter Springare, dlhoročný policajt krátko pred dôchodkom, napísal na Facebooku, ako posledných 15 rokov vyzerá jeho bežný týždeň pri boji so zločinom v jeho okrsku. Tvrdil, že rieši takmer výhradne iba zločiny, ktoré páchajú imigranti.

„Podozriví páchatelia: Ali Mohamed, Mahmúd, Ali, znova, a znova, Christopher – čože, je to pravda? Áno, švédske meno nám preniklo do kategórie drogové delikty. Ďalej Mohamed, Mahmúd, Ali, znova a znova,“ napísal Springare.

Podobné to bolo aj v kategórii krajina pôvodu. „Krajiny, ktoré reprezentujú zločiny v tomto týždni: Irak, Irak, Turecko, Sýria, Afganistan, Somálsko, Somálsko, Sýria znova, Somálsko, neznáma krajina, neznáma krajina, Švédsko,“ dodal.

Tento príspevok zdieľalo za tri týždne skoro 21-tisíc ľudí. A vzbudil v krajine diskusiu, keďže migranti, ktorých 10-miliónové Švédsko prijalo v roku 2015 až 163-tisíc (najviac na obyvateľa, vlani už len 30-tisíc), skutočne zvyšujú zločinnosť v krajine.

Springare dostal veľkú podporu od ľudí, ktorí si myslia, že vláda bagatelizuje skutočný obraz zločinnosti v krajine. Ozvali sa však iní policajti, kriminológovia aj prokurátor, ktorí hovoria, že to tak nie je.

Na jednej strane nespochybňujú policajtove skúsenosti. Na druhej strane to podľa nich nekorešponduje s celkovým pohľadom na kriminalitu migrantov.

Profesor kriminológie Leif G. W. Persson podľa denníka Expressen povedal, že Springare má aj nemá pravdu.

„Podáva presný obraz svojej každodennej práce. Vo väčšine prípadov, ktoré rieši, podozriví nemajú švédsky pôvod a nie je prvý policajný dôstojník, ktorý to tvrdí,” povedal Persson.

Myslí si však, že celkovo to vytvára zavádzajúci pohľad na zločinnosť migrantov. „Väčšina ľudí – a bez ohľadu na pôvod – je čestná,“ dodal.

„Neviem, ako to vyzerá v Örebre, ale zo širšej perspektívy ťažko môžem uveriť, že 100 percent policajných zdrojov ide na zločiny, ktoré páchajú migranti,“ reagoval aj švédsky premiér Stefan Löfven.

Pravdou je, že polícia vo Švédsku je v zlom stave. Podľa médií klesá počet vyriešených prípadov – je ich len 14 percent. Persson povedal, že je to najneuspokojivejšie povolanie v krajine, no aj vinou nedostatku zdrojov a personálu.

Podľa neho by väčšina policajtov volila protiimigrantskú stranu Švédskych demokratov, ktorá vedie v prieskumoch. Zločin a imigranti budú hlavnou témou budúcoročných parlamentných volieb, tvrdil.

Štatistiky tiež nie úplne

Švédska polícia síce zaznamenáva národnosť páchateľov, no tieto štatistiky neuverejňuje. Verejnosť tak presne nevie, koľko zločinov spáchali imigranti a z akých sú krajín.

Celkovo však nárast zločinnosti v štatistikách nevidieť. Počet nahlásených zločinov výrazne nestúpa. V januári zverejnili predbežné údaje za rok 2016. Celkový počet nahlásených zločinov zostal viac-menej rovnaký. Klesli krádeže či drogové delikty, stúpli podvody či útoky.

V porovnaní s rokom 2015 narástol počet znásilnení, no je to stále menej ako v roku 2014 a nie oveľa viac ako v roku 2009. Švédi majú veľmi prísne zákony: ak niekto znásilňuje viackrát, každé znásilnenie sa ráta ako samostatný zločin, čo iné krajiny nemajú.

Samozrejme, mnohé zločiny môžu zostať nenahlásené. Kriminalitu preto Švédi merajú aj cez veľký prieskum. Na vzorke takmer 12-tisíc ľudí sa pýtajú ľudí, či sa stali v predchádzajúcom roku (naposledy za rok 2015) obeťou nejakého zločinu.

Štatistiky sa celkovo viac-menej nemenia, no v niektorých kategóriách vidieť nárast. Napríklad sexuálne obťažovaných bolo vlani 1,7 percenta opýtaných, čo je nárast z 1,0 percenta. Je to oveľa viac aj oproti dlhodobému priemeru. Len 9 percent žien (a mužov) to nahlásilo.

Obete zločiny podľa prieskumu. Zľava: Vyhrážanie sa, obťažovanie, podvody, napadnutie, prepadnutie, sexuálne útoky. Zdroj - Bra.se
Obete zločinov podľa prieskumu. Zľava: vyhrážky, obťažovanie, podvody, napadnutie, prepadnutie, sexuálne útoky. Zdroj – bra.se

Obeťou vyhrážania bolo 5 percent ľudí (predtým 4,1 percenta). V iných kategóriách však zločin klesol. Štatistiky hovoria o roku 2015, keď prišla najväčšia vlna imigrantov, no väčšina až v druhej polovici roka.

Kriminalisti však upozorňujú, že pri štatistikách treba počkať, či ide iba o ročný výkyv alebo dlhodobejší trend, ktorý by potvrdzoval slová policajta.

Situácia vo Švédsku však rozhodne nie je taká dramatická, ako sa ju snažil vykresliť Donald Trump či filmár Fox News, ktorý výroky policajtov okrem iného vytrhol z kontextu.

Počet vrážd a zabití v roku 2015 bol 112, čo je síce nárast za posledné roky, avšak iba o jeden prípad viac než v roku 2007. Na Slovensku došlo vlani k 60 vraždám, čo je vzhľadom na počet obyvateľov zhruba toľko ako vo Švédsku. Na počet obyvateľov je to päťkrát menej ako v Spojených štátoch a menej ako v susednom Fínsku.

Vraždy a zabitia vo Švédsku. Zdroj - bra.se
Vraždy a zabitia vo Švédsku. Zdroj – bra.se

Problémy sa tak týkajú najmä istých štvrtí v mestách ako Malmö, kde spolu súperia gangy imigrantov nielen z Blízkeho východu, ale aj z Balkánu. Vlani tam došlo k desiatkam útokov granátom. V posledných dňoch došlo aj k nepokojom v imigrantskej štvrti v Štokholme.

„Vo Švédsku máme problémy s niektorými štvrťami, kde sa pácha priveľa zločinov. Ale to sme vždy mali, aj keď sa o tom teraz viac hovorí,“ napísal novinár Aftonbladet Dick Sundvall.

Podľa prieskumu vlani 25 percent Švédov vyslovilo veľkú obavu zo zločinu v spoločnosti. Medziročne je to mierny nárast, ale opäť: v roku 2006 to bolo 29 percent. V niektorých otázkach však vidno, že obavy Švédov sú väčšie. To môže súvisieť aj s tým, že sa o kriminalite veľa rozpráva.

Problém tiež je, že mnohí Švédi už neveria oficiálnym číslam. Minulý rok sa napríklad prevalilo, že polícia sa snažila ututlať hromadné sexuálne obťažovanie na festivale.

„Bez ohľadu na to, ako vyzerajú štatistiky, a viac-menej bez ohľadu na to, čo napíšu médiá, čoraz viac voličov si myslí, že je to tak, ako tvrdí Springare,“ napísal politický komentátor Marcus Oscarsson.

Nadmerné zastúpenie

Profesor kriminológie Petersson a policajný dôstojník Springare sa v utorok stretli v televíznej debate. Obaja sa zhodli, že migranti sa dopúšťajú zločinov nadpriemerne v porovnaní s domácimi. To koniec koncov potvrdzuje aj štúdia ešte z roku 2005.

„Nadpriemerné zastúpenie je fakt,“ povedal Petersson.

Podľa Peterssona to súvisí so socioekonomickými faktormi, ako je nezamestnanosť, chudoba a podobne. V súčasnosti zo 162-tisíc žiadateľov o azyl, ktorí prišli v roku 2015, má prácu iba 494 ľudí.

To potvrdila aj štúdia kriminalistu Jerzyho Sarneckého z roku 2013.

„Ako hovoria kriminológovia, ak vezmeme do úvahy pohlavie, muži páchajú viac zločinov ako ženy. Ak vezmeme do úvahy vek, mladí páchajú viac zločinov ako starší. A imigranti sú často mladí muži vo veku 20 – 35 rokov, preto štatistiky ukazujú vyššie číslo. Cudzinci tiež porušujú zákon na základe toho, že sú zvyknutí na zákon doma, ktorý môže byť iný. Všetci odborníci hovoria, že keď sa štatistiky upravia na základe týchto znakov, nie je rozdiel medzi zločinnosťou,“ tvrdil v rozhovore pre Denník N v roku 2015 aj Friedrich Heckman, jeden z najväčších odborníkov na migráciu, ktorý radil aj nemeckej vláde.

Či to po bezprecedentnej vlne príchodu imigrantov do Švédska bude podobné, však isté nie je.

„Samozrejme, že to nie je také jednoduché. Otázka je zložitejšia. S Peterssonom sme sa zhodli, že dôvody pre isté kategórie, ako znásilnenie či sexuálne zneužitie žien, sa nedajú vysvetliť sociálno-ekonomickými podmienkami,“ napísal na Facebooku Springare.

Zároveň v debate dodal, že jeho cieľom nebolo ukázať prstom na imigrantov a tvrdiť, že všetci imigranti sú zločinci. „Ukázal som prstom na politikov a ich veľmi zlé riešenia,“ povedal Springare v televízii STV.

Teraz najčítanejšie