Denník N

Najlepšie držky majú v Benátkach – Trippa alla Veneziana

Jacopo Tintoretto – Posledná večera
Jacopo Tintoretto – Posledná večera

Milujem držky, teda milujem jedlo a viem ho aj pripraviť, nielen zjesť. Najlepšie držky doteraz som jedol v Benátkach.

Prichádza jar. Pomaly, ako keby zo zadných dvorov, cez záhrady tichučko okolo steny domu.

Dlhé dažde nás lákajú nevyliezať z postele. Cez deň prší a v noci žiaria hviezdy ako naozaj. Vyvoláva to v ľuďoch ten zvláštny nepokoj – byť spolu so všetkými, byť sám so sebou.

V tvárach sa zračí neistota elegantne namiešaná s nadšením.

Strange days have found us, ako spieva kráľ jašterica, Jim Morisson. Tomu sa to spieva, keď si leží na Père Lachaise a nemusí chodiť po daždi a písať vtipné stĺpčeky, ktoré nikto nečíta.

Ale teraz už vážne: sústreď sa, prosím, aspoň na chvíľu. Aspoň na tých zostávajúcich dvetisíc znakov.

Tak. Chcel som písať o prebiehajúcej Hockneyovej retrospektíve v Tate Britain a o končiacej výstave veľkého anglického maliara Paula Nasha tamtiež. O výstave Roberta Rauschenberga v Tate Modern. Alebo o výstave Franza Westa v Einundzwanzighause. Alebo o Georgových Jiřího Dokoupilových bublinách v Danubiane. Posledné dni však myslím, neviem prečo, na Trippa alla Veneziana. Držky po benátsky. Milujem držky, teda milujem jedlo a viem ho aj pripraviť, nielen zjesť. Najlepšie držky doteraz som jedol v Benátkach.

Keď vyjdete zo stanice a dáte sa doľava a ešte raz doľava a za jedným z tisícov mostov znovu doľava, prídete na Calle della Misericordia. Popri kanáli pôjdete, ako ináč, po ľavej strane skoro až na koniec, narazíte na pár lacných bielych umelohmotných stolov a stoličiek a v stredovekom portáli bude stáť teta v bielom plášti s utierkou v ruke – ste správne u Marissy. Teda v Trattorii dalla Marissa. Sadnite si, usmievajte sa a nič nerobte. Ak aj viete po taliansky, veľmi vám to nepomôže. Marissa je rodená Benátčanka, hovorí po benátsky a niečo ako taliančina ju vôbec nezaujíma.

Príde k stolu a mávajúc utierkou ukazuje na každého z hostí vyslovujúc zaklínadlá ako pesce, carne, pasta, a ak máte šťastie, padne na vás, tak ako na mňa, trippa.

Víno je víno a voda je voda! Žiadne také a také a taká a taká. Víno a voda a hotovo! A potom príde to jedlo. Každému to, čo Marissa rozhodla. Nikto sa nesťažuje. Je ticho. Nad hlavami stolujúcich lieta anjel, ako na obrazoch Tintoretta, zvaného Robusti, ktorého rodný dom je hneď za rohom.

Z hlbokého taniera jem svoju Trippa alla Veneziana a túžim tam ostať, už sa nepohnúť – kiežby tá chvíľa trvala do večnosti. Marissa stojí vo dverách a usmieva sa.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie