Denník N

Keby Sulík nehejtoval, mali by sme viac voličov, hovorí Lucia Ďuriš Nicholsonová

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Sulík má od členov strany excelovú tabuľku citlivých tém, ale aj tak ich otvára, hovorí podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová. Strach z utečencov je podľa nej v ich straníckom šéfovi silne zakorenený a je chyba, že pôsobí v Bruseli a nie v Národnej rade. Zvažovala už, že z SaS odíde, zostáva však v nej.

Jozef Mihál tento týždeň odišiel zo SaS. Boli ste si dosť blízki. Aká bude strana bez neho?

Oveľa chudobnejšia. Výrazným spôsobom ju to ochudobní, pretože Jozef Mihál bol naozaj odborník. Viem, že sa slovo odborník pri rôznych poslancoch skloňuje v rôznych tvaroch, ale on bol taký odborník, že keď začal rozprávať v pléne, ostatní boli ticho. A keď hovorím „ostatní“, myslím aj smerákov. Bolo jasné, že má čo povedať. Bol spoluautorom odvodového bonusu, čo je naša vlajková loď. SaS bez Mihála bude omnoho chudobnejšia a vravím to ako jeho veľmi blízky človek. Poznala som ho aj po ľudskej stránke. Je charakter.

Máte tam niekoho, kto ho dokáže plnohodnotne nahradiť?

Hovorí sa, že každý je nahraditeľný. SaS síce neskončí, ide ďalej, ale nemáme nikoho, kto by tak rozumel sociálnej oblasti, oblasti odvodov a dôchodkového systému.

Pokúšali ste sa ho presvedčiť, aby zostal?

Mali sme spolu desiatky rozhovorov. On ten odchod dlhodobo zvažoval. A áno, pokúšala som sa ho presvedčiť.

Najviac hlasov v opozícii získal Richard Sulík. Po jeho odchode do Bruselu sa podpredsedníčkou parlamentu za opozíciu stane zrejme dvojka SaS Lucia Nicholsonová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Vedia sa porozprávať. Foto N – Tomáš Benedikovič

Pokúšal sa on meniť SaS a Sulíka, aby v strane mohol zostať?

Pokúšal a bolo to práve to, čo som sa mu snažila povedať – že musíme zostať a musíme sa o to naďalej pokúšať. Aj kvôli ľuďom, ktorí nás volili, lebo si myslím, že sa tí naši úplne neprekrývajú so Sulíkovými voličmi. Vravela som mu, že považujem za povinnosť zostať a ukázať, že „SaS-ka“ má ľudskú, liberálnu, empatickú tvár, ktorej nositeľom bol aj Jozef Mihál.

Dnes už váš bývalý kolega povedal, že sa Sulík ako predseda najsilnejšej opozičnej strany dostatočne nevenuje presviedčaniu voličov a viac ho zaujímajú imigranti, situácia v Nemecku, pád eura či „hejtovanie“. Myslíte si to aj vy?

Áno. Ja to beriem racionálne a začala som to tak vnímať práve z vašich článkov. Mali ste aj článok s grafom, ktorý pekne ukazoval, kde sa nachádzajú politické strany. Delilo sa to na pravicu, ľavicu a konzervatívcov a liberálov. A až neuveriteľne vyzeralo, ako je SaS v tom liberálno-pravicovom priestore úplne osamotená. Vychádzajúc už len z tohto musíme mať viac voličov, ako sme mali vo voľbách a aj ako máme teraz v prieskumoch. Niekto tvrdí, že je obrovským úspechom vedenia strany, že sme sa z niekdajších piatich percent dostali na 12. Ja tvrdím, že by sme mali byť ambicióznejší, pretože v priestore, ktorý sme obsadili, nemáme konkurenciu.

Je to aj Richardom Sulíkom?

Áno. Tým, že Richard polarizuje na témach ako migranti, ktorí tu nie sú, a nerieši viac domáce témy, myslím si, že aj preto nemáme viac voličov, ako by sme mohli mať. SaS momentálne nemá konkurenciu v rámci opozície. Keby upustil od „hejterstva“ v rôznych témach, predovšetkým však pri imigrantoch, mali by sme viac voličov.

Čo si o téme imigrantov myslíte vy?

Treba riešiť iné veci. Imigranti tu nie sú a nerozumiem, prečo sa na Slovensku robí okolo toho také haló, prečo to niektorí politici živia. Ak tu však budú, tým, ktorí to naozaj potrebujú, treba pomôcť. Hovorím to aj ako presvedčená liberálka, aj z ľudského hľadiska. Momentálne však treba riešiť domáce témy, ktorých je veľmi veľa a opomíname ich.

Prečo sa váš predseda strany tak zaoberá obavami z utečencov? Ide o taktiku rozkročiť sa a loviť aj voličov SNS, Kollára a Kotlebu, alebo to v Sulíkovi jednoducho je?

Médiá vychádzajú z chybnej premisy, že Richard Sulík takto loví voličov Kotlebu. To, že takto možno nejakých nabaľuje, je sekundárna záležitosť. Podľa mňa je ten strach z utečencov zakorenený v ňom samom. Naozaj verí, že sú hrozba, ktorá nás pohltí, a preto sa jej treba všemožne brániť.

To však robia všelijakí populistickí pseudoliberáli ako Geert Wilders.

K týmto ľuďom by som ho vôbec neprirovnávala. Poznám do dostatočne a viem, že to nie je predstieraná záležitosť. Populizmus by to bol, keby sa najprv spýtal voliča, čo si o tom myslí, a on by si potom začal myslieť to isté. On to tak nerobí. Z Richarda cítim závan úprimného strachu z imigrantov, ktorí o chvíľu zamoria Slovensko.

Kde sa dá nabrať úprimný strach z niečoho, čo tu nie je?

Treba brať asi na vedomie, že sa veľa pohybuje po Európe, že sedí v europarlamente, kde dochádza k interakciám s rôznymi kolegami z iných krajín, napríklad z Nemecka. Myslím, že základ tejto fóbie v ňom driemal a teraz sa to nabaľuje. Vidí, ako ich Merkelová najprv pozývala a teraz má sama s ich počtom problémy a stavia hrádze, dáva podmienky, sprísňuje kontrolu.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemal by radšej sedieť v Národnej rade a venovať sa témam dôležitým pre Slovensko?

Áno. Výrazne by to prospelo SaS aj Slovensku, lebo Richard Sulík je – odhliadnuc od témy imigrantov – naozaj nespochybniteľný odborník, pokiaľ ide o daňovú a odvodovú politiku a celú ekonomickú oblasť. Celý program SaS je z veľkej miery jeho dielo. Má odpovede a konkrétne riešenia na mnohé problémy. Problém je, že on tu nie je. A keďže tu nie je, hľadá si zástupné problémy, ktoré sú problémami v Bruseli. Tu však treba riešiť niečo úplne iné. A je mi hlavne ľúto, že sme pozíciu lídra opozície prenechali Igorovi Matovičovi.

Sulík je aj výrazný ako euroskeptik. SaS taká vždy nebola.

Pragmatizmus vo vzťahu k EÚ tam bol prítomný vždy. Teraz je to však vnímané v inom kontexte – brexitu, Le Penovej vo Francúzsku ako reálnej hrozby a toho, že sa nám Únia rozsýpa pred očami. No Richard Sulík od začiatku tvrdil, že EÚ upustila od svojich základov, na ktorých stála, a volal po reforme. Ale chápem, že forma, akou o tom komunikuje, by mala byť oveľa zmierlivejšia a mal by zdôrazňovať, že EÚ je niečo, čo musíme zachovať.

V tejto téme nemá ďaleko od Borisa Kollára.

Áno, ale problém je skôr vo forme než v obsahu. Dalo by sa o tom komunikovať inak a on by mal tiež veľmi dbať na to, že teraz žijeme inú dobu, vo svete aj na Slovensku je veľa populistických politikov, čo volajú po zániku EÚ. To je vec, s ktorou podľa mňa Sulík nesúhlasí, ale nezaznieva to tak hlasno ako jeho kritika Únie.

Cítite sa byť slovenská nacionalistka?

Nie. A to by som chcela podčiarknuť.

Čo hovoríte na to, že on áno?

No… To je, samozrejme, vec, ktorá ma prekvapila. Nevstupovala som do SaS, ktorú by viedol človek, čo si hovorí, že je slovenský nacionalista. Ten rozhovor som čítala včera a toto je vec, ktorú si budeme musieť vydiskutovať. Nepamätám si, že by sa Slota niekedy identifikoval až tak – ako slovenský nacionalista.

Oni si hovoria vlastenci. Aj Kotleba.

Minimálne nadpis „Som slovenský vlastenec“ znie lepšie ako „Som slovenský nacionalista“. Slovenský nacionalista – to je celkom silné.

V posledných týždňoch mu so silnými vyjadreniami ide karta. Nechcete sa s ním na túto tému porozprávať?

Najprv by som chcela povedať, že napriek všetkému zostávam v SaS. Aby som bojovala za ideály, ktoré mám, a za tú stranu. Tá strana nie je Richard Sulík. Má množstvo šikovných ľudí. Nie sú to len poslanci, aj keď si myslím, že máme veľmi dobrý poslanecký klub. Je to množstvo členov, ktorí sú liberálne založení a sú nositeľmi všetkých princípov, zásad a hodnôt, pre ktoré som do SaS vstupovala.

Uvažovali ste, že odídete?

Zvažovala som to, veľmi. Ale odísť môžem vždy. Nemám však ani v povahe vzdávať sa a myslím si, že je dôležité vyvažovať to, k čomu pri niekorých témach skĺzne Richard Sulík, a dokázať našim voličom, že my ostatní sme nositeľmi tých hodnôt a že tam vďaka nám prežívajú. A pokiaľ je Richard Sulík rozumný natoľko, ako si myslím, umožní takúto pluralitu názorov, ktorá vôbec nemusí viesť k tomu, aby sa strana rozbila. Ale moji voliči si určite zaslúžia, aby som zostala a bojovala. Keby som odišla z SaS, odídem z politiky. Nehovorím, že Slovensko potom bude horšia krajina, ale pýtam sa, či bude lepšia alebo komu pomôže, že odídem z politiky. A kým má SaS program, aký má, a je v nej množstvo ľudí, ktorí sa k nemu hlásia, tak zostanem a budem sa snažiť byť nositeľkou hodnôt a aj jej tém, s ktorými sme kedysi začínali a zapadajú nám prachom.

Keďže ste zvažovali odchod, asi sa tam komfortne necítite. Ako dlho to nepohodlie trvá a čím sa začalo?

Ide o opakovanie tém, pri ktorých sa s Richardom nezhodneme. Aj som s ním veľmi na rovinu komunikovala a prosila ho, aby nekomunikoval o témach, ktoré na Slovensku nie sú aktuálne – aby sa venoval tomu, čo tu aktuálne je, a cez tie témy si zastával svoju funkciu lídra opozície. Ono sa to vždy na chvíľu podarilo, potom zasa prišiel nejaký jeho status a bolo to na začiatku. Je to frustrujúce. Ale úplne najfrustrujúcejšie je to, že sa neustále vyjadrujem k tomu, čo si myslí alebo čo povedal predseda. Toto by sa tiež malo skončiť. Máme vlastnú identitu – aj ja, aj Poliačik – aj témy. Mojím osobným víťazstvom by bolo, keby som naďalej mala slobodu dávať rozhovory a nebola by som neustále konfrontovaná s tým, čo povedal náš predseda.

Je to tým, že chrlí jednu vec za druhou – raz nie je liberál, potom je slovenský nacionalista, predtým spomenul, že všetci nemajú rovnaké práva. To vyvoláva on, nie médiá. Neviete sa s ním dohodnúť, že si napíše zoznam vecí, ku ktorým sa bude vyjadrovať zdržanlivejšie? Možno chce také veci aj od vás.

Nie. Ja som od neho nikdy nedostala príkaz, že je niečo téma „no go“ a ja sa k nej vyjadrovať nemám. To sa nestalo nikdy a v tom bol veľmi liberálny voči mne a nechával ma žiť s mojimi názormi. Pokiaľ ide o Richarda Sulíka, mala som s ním rozhovor, pri ktorom som ho poprosila, aby sa k niektorým témam, pokiaľ môže, nevyjadroval.

A ako to dopadlo?

Vždy sa našlo niečo iné, čo bolo nejako inak povedané, alebo sa na to novinári pýtali inak a nemá to v excelovej tabuľke „citlivých tém“. Takže my tam neustále pridávame nové veci. Ale faktom je, že on je schopný sadnúť si a počúvať. Pokiaľ má človek argumenty, dokáže to aj akceptovať.

Otázne je, či to nakoniec nedopadne rovnako.

On má problém ukontrolovať niečo, čo ide z jeho vnútra. To je tá chyba a aj odpoveď na otázku spred pár minút – či to robí preto, lebo chce voličov, alebo či to je v ňom. Je to v ňom. Keby to chcel pre voličov, je to riadené, ale toto nie je riadené. Ku cti mu však slúži, že hoci ho niektorí volajú štandardný politik a SaS štandardnou stranou, Richard Sulík bude hovoriť vždy to, čo si myslí. A to má aj pozitívum, že sa stáva čitateľným a nič neskrýva.

To som si myslel aj predvčerom, kým som si neprečítal, že sa cíti byť slovenským nacionalistom. Pomaly každý týždeň dá niečo nové.

Pre mňa to nebolo až také dych vyrážajúce, aj keď ma to prekvapilo. Lebo ono to tak trošku k tomu smerovalo. Viem, že to hovoril pri zdravom rozume a pri Red Bulle, takže asi vedel, čo hovorí. Ale myslím si, že tu sa trochu šmykol, a aj keď si to on spätne prečítal, povedal si, že chcel asi povedať, že je vlastenec. Ale ešte som sa s ním o tom nerozprávala, je to len moja domnienka, lebo za nacionalistu ho nepovažujem, respektíve som ho nepovažovala.

Vravíte, že má v excelovej tabuľke zoznam tém, o ktorých by nemal hovoriť. To ste sa s ním teda dohodli: Richard, prosím, nebudeš sa baviť povedzme o utečencoch, Farageovi, eurohujeroch, nacionalizme – a on povedal, že áno?

Povedali sme si, že sú isté témy, o ktorých keď nemusí, nemusel by o nich iniciatívne komunikovať. To však nie je v zmysle cenzúry. Je to o tom, že v strane máme tímlídrov. Máme tímlídra pre zahraničnú politiku, pre osobné slobody. Máme kvalitných ľudí, ktorí si držia témy. A on občas uletí a teraz ulietava viac pre svoj – inak celkom oprávnený – boj proti socialistickému či európskemu liberalizmu. Potrebuje sa voči tomu vyhraniť, a tak sa občas dotkne aj tém, ktoré si strážia iní ľudia. A prekročí hranice.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Je v SaS po odchode Jozefa Mihála a po tom, ako Sulíkovi občas ujde ruka na Facebooku, napätie?

Ja vlastne už ani neviem, či tam je napätie. Lebo to už je tak dlho. Napríklad ako poslanecký klub fungujeme fantasticky. Dokážeme spolu super spolupracovať. Nie sú tu žiadne dennodenné trenice. Je to aj tým, že keď všetci robia, nemajú čas filozofovať. Otvárame veľa tém – od korupcie cez ďalšie odborné témy. Dokážeme sa nezhodnúť, iba pokiaľ ide o -izmy alebo utečencov.

Koľko ľudí z vášho klubu je nastavených podobne ako vy a Poliačik?

Tak, ako som nastavená ja, že chcem stoj čo stoj zachovať liberálnu tvár SaS, liberálny program a chcem, aby zaznievali aj liberálne témy, ktoré sme kedysi otvárali, je podľa mňa nastavených 90 percent klubu.

Je 90 percent klubu za to, aby Sulík nehovoril o utečencoch?

To neviem, to sa musíte opýtať ich.

Ako reaguje Sulík na kritiku? Len si vás vypočuje a kašle na vás, alebo sa nad tým aj zamyslí?

Nie, normálne sa tomu venuje. Sadne si, rozoberieme to. On je človek, na ktorého platia len argumenty. Keď ide človek na stretnutie so Sulíkom, musí na to byť pripravený. Nemôžete mu len tak povedať, že máte taký pocit, a nemáte to o čo oprieť. On veľa argumentov uzná. Málokedy odchádzam zo stretnutí s ním s pocitom, že to nemá zmysel. Odchádzam s tým, že to zmysel má. Samozrejme, potom ma vždy zabije nejaký status.

V stranách v zahraničí, v ktorých sú takéto názorové rozpory, sa zvyknú tvoriť platformy. Je to užitočná vec nato, aby sa mohli jedni vyhovárať, že to povedali tí druhí a nie naša platforma. Také neplánujete?

Teraz nie. A keď to tam raz niekedy dospeje, musí to byť prirodzené. Teraz by to bolo nasilu. Ľudia majú celkom dobre načítané, kto je v SaS kto a kto je za čo, a nemyslím si, že je dobré to takto formalizovať.

Dovolili by vám to?

Sulík by mi to stopercentne dovolil. SaS však nie je len Sulík. Tam sú aj iní ľudia. Keby sme s tým teoreticky prišli, asi by sa zdvihli aj nejakí ľudia, u ktorých by to vyvolalo odpor, ale nemyslím si, že by to bol Richard Sulík.

SaS stále rastie. Podľa niektorých prieskumov má 13, podľa iných až 16 percent. Nie je to práve vďaka Sulíkovým názorom?

Neviem, či je to len Sulíkom, nemáme na to prieskumy. Ja mám voči prieskumom pred voľbami dešpekt, do volieb je ďaleko a všetko môže byť inak. Voliči, ktorí nemajú SaS v DNA a nevedia jasne vyargumentovať, prečo nás chcú voliť, sú voliči na veľmi krátku trať. Tí nám dajú hlas teraz v jednom prieskume, možno preto, že Richard niečo vyhlásil, ale to nám tri roky nevydrží. V prieskumoch teraz rastieme, lebo nemáme konkurenciu. Takže naopak: čudovala by som sa, keby sme za týchto okolností klesali.

Ste ešte s týmto predsedom liberálna strana?

Sme liberálna strana s liberálnym programom. Ak sa začne meniť program, začnem pochybovať o tom, či je SaS ešte liberálna. A kým je tam dosť ľudí, ktorí sú naozaj liberálne orientovaní ľudia, SaS je liberálna strana. V momente, keď niekto začne meniť paradigmu, nastavenie, hodnoty a princípy nášho programu, vtedy spozorniem. Doteraz sa len Sulík nešťastne, veľmi nešťastne pre neho samého, vyjadruje k témam, ktoré podľa mňa nie sú na Slovensku témami.

Podpredsedovia a predseda Národnej rady. Foto – TASR
Podpredsedovia a predseda Národnej rady. Foto – TASR

Ste jediná opozičná zástupkyňa vo vedení parlamentu. Ako sa cítite pri Dankovi, Bugárovi, Glváčovi a Hrnčiarovi?

Ako samostatná jednotka. Je zrejmé a jasné, že nie som klasický podpredseda parlamentu. Je pravda, že keď je poslanecké grémium, tak ma tam zavolajú, ale ostatné veci, ktoré sa týkajú vedenia parlamentu, sa riešia úplne mimo mňa. Ale nemôžem povedať, že je to vec, za ktorou by som plakala. Cítim sa dobre, lebo mám kedykoľvek možnosť vystúpiť v rozprave. To je pre mňa dôležité. A cítim sa veľmi dobre aj preto, lebo mám v rámci sekretariátu aparát ľudí, s ktorými sa mi fantasticky spolupracuje.

Koho máte na mysli? 

Je to bývalý vyšetrovateľ dépéháčok Kaliňáka a Počiatka na východe – doktor Milan, ktorého sa ako vyšetrovateľa zbavili. Je to rovný a schopný chlap a robíme na rôznych korupčných škandáloch. Spolupracujem s mladým bojovníkom proti korupcii Kamilom Bodnárom. S pani Brychtovou spolupracujem na sociálnych veciach a robíme pre ťažko zdravotne postihnuté deti, neuveriteľným spôsobom pri tom bojujeme s úradníkmi a darí sa nám pomôcť v individuálnych prípadoch. S Natáliou Závodskou zakladáme občianske združenie, ktoré pomôže ľuďom získať pri zdravotných problémoch aj názory a odporúčania od iných lekárov ako ich vlastných, hlavne od zahraničných kapacít. Poznám prípady, keď to zachránilo život. Mám vlastne prvýkrát odvtedy, čo som v politike, pocit, že to má zmysel. Už len pre takéto veci dáva funkcia podpredsedníčky zmysel, hoci je to len formálna záležitosť.

A osobne ako vychádzate s Dankom, Bugárom, Glváčom a Hrnčiarom? Keď ste minulý rok rozbehli schôdzu na odvolanie Kaliňáka a Fica, vyjadrovali sa o vás s dosť veľkým dešpektom.

Áno, s obrovským dešpektom a myslím si, že to u nich pretrváva. Radi by sa ma zbavili, ale nevedia, ako to mediálne urobiť. Keď už ma vtedy neodvolali, teraz by to bolo hlúpe. Aj mediálne by to ťažko prestáli: najprv som bola tehotná, teraz mám malé dieťa a chcú byť za galantných – takže, chudáci, nevedia, čo so mnou. Už však majú predo mnou istý rešpekt. A mne sa bez nich žije fajn, neriešim ich.

Ako vnímate Matoviča a jeho vzburu proti zákazu používania vizuálnych pomôcok? Pomáha opozícii, alebo skôr škodí?

Dnes hovoriť o nejakej opozícii je mylné. Máme tam Kotlebu, Sme rodina, nie sme homogénna skupina. Dobre, začala sa nejaká opozičná spolupráca s OĽaNO, nakoniec Igor Matovič má v klube celkom kvalitných ľudí. Ale aj u nich je to presne ako u nás. Matovič robí to, čo asi musí robiť, lebo to cíti. Ale robí to Igor Matovič a nie je to otázka opozície.

Hovoríte, že predseda je zvláštny, ale s ostatnými sa dá?

Predsedovia sú prosto rôzni v tomto našom politickom svete.

Teraz najčítanejšie