Denník N

Mayovky, verneovky, praveké jaštery. Vyšla krásna kniha českého ilustrátora Zdeňka Buriana

Sprevádzal detstvom niekoľko generácií, obdivuje ho aj režisér Steven Spielberg a v Japonsku mu postavili veľkú expozíciu. Kniha Dobrodružný svět Zdeňka Buriana predstavuje diela aj príbeh známeho výtvarníka.

S detstvom či ranou mladosťou sa neoddeliteľne spája snívanie, život vo vysnenom svete, putovanie imaginárnymi krajinami. V detstve sa človek na pravdu až tak nehrá. Fakty môžu byť zaujímavé, ale nie sú až také dôležité. A ak realita celkom nekorešponduje s vysnívaným svetom, dá sa celkom dobre odignorovať.

So svetom (a vekom) dobrodružstiev je neoddeliteľne späté meno českého ilustrátora Zdeňka Buriana. Na jeho ilustráciách vyrástlo viac generácií čitateľov nielen v Československu, ale aj za jeho hranicami. Mayovky a verneovky mali v Burianových ilustráciách pridanú hodnotu, a koho by predsa len minula romantika divokého západu, určite ho neminuli praveké jaštery.

Zdeněk Burian bol nesmierne pracovitý človek, dnes by sme povedali, že bol workoholik. Presný počet ilustrácií a malieb, ktoré vytvoril počas svojho života, zrejme nepozná nik. Odborníci na Burianovu tvorbu hovoria asi o 10 000 položkách, ale každý rok sa na aukciách objavujú nové, neznáme artefakty – nielen ilustrácie a kresby, ale aj oleje. Časť Burianovej tvorby je vo vlastníctve súkromných zberateľov a v múzeách – len v Památníku národního písemnictví je uložených okolo 7000 ilustrácií. Stovky, možno až tisíce obrazov a ilustrácií však boli pod rôznymi zámienkami rozkradnuté už počas maliarovho života i po jeho smrti.

stopar

Splácanie dlhu

Dôslednému splácaniu burianovského dlhu sa roky venuje české vydavateľstvo Albatros. V ostatných rokoch vyšla napríklad séria verneoviek v prerozprávaní Ondřeja Neffa, klasické romány Daniela De­foea Robinson Crusoe, Coo­pe­rov Posledný mohykán, Augustov Zavátý život, Burrough­sov Tarzan, mayovky… Knihy kombinujú gvaše (vytlačené opäť na kriedovom papieri) s perokresbami z rôznych vydaní, doplnené novými, doteraz nepublikovanými ilustráciami. Vďaka Albatrosu vyšla aj verneovka Pět neděl v balonu po prvýkrát s Burianovými ilustráciami – tak, ako bola pripravená na nikdy nerealizované vydanie.

Treba povedať, že dnešná doba Burianovi žičí. Možno nie až tak vo vydávaní jeho domény – kníh o Divokom západe, Indiánoch a trapperoch, súčasná mladá generácia má už iné idoly a romantiku nachádza na územiach, ktoré tá predošlá obchádza po špičkách a s nedôverčivým rešpektom. Na druhej strane sú však knihy s Burianovými ilustráciami vydávané s veľkou starostlivosťou. Dnešná polygrafia a reprodukčná technika dokážu zázraky a Burianove ilustrácie vychádzajú v kvalite minimálne porovnateľnej s predvojnovými vydaniami.

obalka

Vrcholom v tomto smere je monografia Dobrodružný svět Zdeňka Buriana. Ilustrační tvorba z let 1927–1942 pro nakladatelství J. R. Vilímek a další (vyd. Plus). Úctyhodný trojkilový foliant na viac ako 400 stranách pozýva na prechádzku burianovským svetom. To, že tlač je na špičkovej úrovni, netreba zvlášť zdôrazňovať; veľký formát (25 x 34 cm) umožňuje preskúmať jednotlivé ilustrácie do posledného detailu.

Na rozdiel od iných doteraz vydávaných monografií, ktoré v podstate len varírujú najznámejšiu tvorbu a najpopulárnejších autorov, však táto kniha prináša ilustrácie, ktoré od svojho vzniku nevyšli, a zrejme už ani nikdy nevyjdú. Veď kto by už dnes investoval do autorov ako Rex Beach alebo Joseph Delmont?

Štrnásťročný chlapec na výtvarnej akadémii

Kniha približuje i menej známu stránku maliarovej tvorby – ilustrácie historických románov Alexandra Dumasa alebo dokonca aj sci-fi. Monografia obsahuje aj zasvätené literárne štúdie venované nielen samotnému maliarovi, ale i jednotlivým ilustrovaným autorom, a tiež reprodukcie doposiaľ nezvestných ilustrácií.

Zdeněk Burian sa narodil v roku 1905 v Kopřivnici. Jeho vstup na pôdu umenia bol vskutku impozantný, keď ho na základe predložených prác už ako 14-ročného prijali na Akadémiu výtvarných umení. Komisia, v ktorej boli také autority ako Max Švabinský alebo Vojtěch Hynais, ho odporučila hneď do druhého ročníka. Ako sa však rýchlo ukázalo, nebola to pre mladého Buriana až taká výhra. Veľký vekový odstup od jeho oveľa starších spolužiakov spôsobil, že s bohémskym prostredím vysokej školy sa nikdy celkom nezžil. Tento pocit a postavenie solitéra mu zostalo v podstate po celý život. V nasledujúcom ročníku zo školy nakoniec odišiel.

Ani neukončená škola mu nezabránila vo výtvarnom napredovaní. Prvú knihu, Stevensonove Dobrodružstvá Davida Balfoura, ilustroval veľmi skoro, už ako šestnásťročný. Jeho maliarske schopnosti, ale aj možnosti ich komerčného využitia zhodnotil prvý z dôležitých vydavateľov, J. R. Vilímek. Ten nielen Burianovi umožnil ilustrovať dobrodružné tituly – k tým Burian od počiatku jednoznačne inklinoval, no na druhej strane ho dokázal až neúnosne pracovne vyťažiť. Vilímek si veľmi rýchlo uvedomil obchodný potenciál, aký má v mladom výtvarníkovi. Dával mu preto ilustrovať množstvo častokrát triviálnych autorov a titulov (ak už aj nie samotné romány, tak aspoň ich obálky), ale aj kresby pre rôzne, neraz aj humoristické časopisy.

maly-citatel

Ilustrátorská manufaktúra

Táto ilustrátorská manufaktúra na jednej strane Buriana vyčerpávala. Na druhej strane sa však vďaka nej dopracoval k obdivuhodnej maliarskej dokonalosti a k technike, ktorá mu veľmi rýchlo umožnila vyniknúť z pomerne anonymnej masy dobových ilustrátorov.

Jeho doménou sa stala predovšetkým technika gvašu. Sprvoti čiernobiela, neskôr aj farebná maľba krycími farbami bola pre Buriana ideálnym výtvarným prostriedkom. Precízna znalosť anatómie kombinovaná s maliarskou istotou a so zmyslom pre detail umožnila Burianovi vytvárať doslova až hyperrealistické diela, v ktorých sa akoby kombinovali iluzívne prvky fotografie, akčnosť komiksu a videnie filmového objektívu.

Skutočnú dokonalosť v tejto technike a zároveň aj v ilustráciách dosiahol približne od druhej polovice 30. rokov, keď naplno využil jej možnosti a maľbou na vlhkom základe dosahoval mäkké prechody, dokonale navodzujúce dojem fotografie.

dobrodruzny-svet-1

Začiatkom tridsiatych rokov prišla ponuka práce pre nové vydavateľstvo Toužimský a Moravec. Jeho nakladatelia zlákali vtedy už uznávaného ilustrátora svojou víziou vytvoriť vydavateľstvo, ktoré by sa nielen plne venovalo kvalitnej dobrodružnej literatúre, ale aj prísľubom kvalitnej polygrafickej práce. S takýmito zárukami sa Zdeněk Burian pustil naplno do práce a v tomto období vznikli skutočné skvosty, polygrafické aj knihárske, ktoré sa dnes na aukciách ponúkajú za niekoľkociferné sumy.

Skutočne osudovým stretnutím bolo pre Buriana zoznámenie sa s vtedy už uznávaným paleontológom Josefom Augustom. V atmosfére vzájomného rešpektu vznikali pôsobivé obrazové rekonštrukcie dávno zaniknutých svetov, skamenelej flóry a fauny. Z kongeniálnej spolupráce vznikli takmer dve desiatky kníh a stovky perokresieb, gvašov i rozmerných olejomalieb.

dobrodruzny-svet3

Cesta do praveku

Paradoxne práve vyhynuté tvory umožnili Burianovi v relatívnom pokoji prežiť aj obdobia, keď svet dobrodružstiev a amerického Západu spolu s jeho ilustrátorom upadol do nemilosti. Poprevratová ideo­lógia forsírovala iné, možno ešte iluzórnejšie svety, než boli tie burianovské. Indiáni boli na čas uložení do stavu hibernácie, v 50. rokoch Burian aspoň na čas našiel odbyt pre svoje ilustrácie Julesa Verna a Jacka Londona v slovenskom vydavateľstve Smena. Pravda, za cenu nekvalitnej tlače – tá sa ani zďaleka nemohla rovnať luxusným predvojnovým ilustráciám, vydávaným na kriedovom papieri.

Paleorekonštrukcie mali neobyčajný ohlas. Karel Zeman sa k Burianovi neskrývane prihlásil svojou Cestou do praveku, Steven Spielberg ešte po rokoch v rozhovore vyhlásil, že nebyť Burianových pravekých malieb, nevznikol by Jurský park. A Japonci boli do Buriana doslova zbláznení. V osemdesiatych rokoch vytvorili neďaleko Tokia veľkú expozíciu s nadrozmernými reprodukciami malieb, ktorá trvala celých desať rokov, a exportný podnik Artia tlačil milióny kusov kníh, ktoré predstavovali mimoriadne lukratívny artikel.

dobrodruzny-svet2

K problematickým ideologickým aspektom Burianovej ilustrátorskej tvorby sa v päťdesiatych rokoch pridružili aj umelecké. Umenovedci a výtvarní teoretici vyčítali Burianovi akademizmus a naturalizmus, aj keď pozerať na tento druh ilustrácií optikou umenia je, dalo by sa povedať slovami klasika, „hlboké nedorozumenie“. A vice versa – ani Burian sa nikdy netajil svojím negatívnym názorom na moderné umenie, pričom Picassa považoval za arcidiabla, deštruktora umenia.

Zdeněk Burian bol predovšetkým bravúrny ilustrátor, ktorý dotiahol do dokonalosti stvárnenie svojho milovaného sveta. Jeho svet bol svetom dobrodruhov, mužov akcie a činu a v stvárnení toho vy­sneného sveta bol jednoducho neprekonateľný. Ako napísal teoretik Petr Sadecký, „jeho kôň bol krajší, dokonalejší než ten skutočný“. Neprekáža, že tento jeho svet bol ilúziou – veď ani väčšina kníh, ktoré ilustroval, neboli vedeckými rekonštrukciami skutočných príbehov.

Pre toho, komu by sa tento opulentný bakchant zdal byť málo, je tu možno potešiteľná správa – vydavateľ pripravuje druhý zväzok a k tomu ešte monografiu kompletných verneovských ilustrácií.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash