Ministerstvo obrany pri americkom konvoji improvizovalo. Česi ukázali, ako čeliť hoaxu
Na ministerstve obrany došlo k hádkam pre spôsob, ako sa tam postavili k videu s prejazdom amerických vozidiel, ktoré sa šírilo Facebookom.
Na začiatku bola zdanlivo bezvýznamná správa. České ministerstvo obrany v polovici januára oznámilo, že posilňuje spoluprácu s Nemcami. Velitelia oboch armád majú tesnejšie spolupracovať, české obrnené jednotky majú robiť spoločné cvičenia s nemeckými. „Česko-nemecká spolupráca dostala konkrétnu podobu,“ informovalo ministerstvo.
Prešiel jeden mesiac a priemerný užívateľ Facebooku mohol odrazu zaznamenať úplne iný príbeh. Proruský server lajkit.cz oznámil, že českej armáde už budú veliť Nemci, a nie Česi.
„Z tohto mrazí. Prezident Miloš Zeman už de facto nie je vrchným veliteľom ozbrojených síl. Česká armáda sa v strachu z Ruska vrhá do objatia Bundeswehru,“ uvádzal článok anonymného autora.
Takáto informácia okamžite vzbudila nepríjemné historické paralely. Článok prebral aj vplyvný konšpiračný web Aeronet.cz a pridali sa aj Parlamentní listy, ktoré k tomu urobili rozhovor s kontroverzným vojenským analytikom Martinom Kollerom.
„Niečo takéto nemá v českej histórii obdobu, azda iba s dočasnou výnimkou takzvaného vládneho vojska v čase protektorátu,“ vysvetlil čitateľom.
Články sa masovo šírili Facebookom, až sa rozhodlo do toho vstúpiť ministerstvo obrany. Vydalo správu, v ktorej vysvetlilo, že spoločné cvičenia neznamenajú, že by českým vojakom mal veliť Bundeswehr. „Nepravdivé sú všetky špekulácie, príslušníci našej jednotky boli, sú a zostanú pod naším národným velením,“ napísalo ministerstvo.
Aby jeho stanovisko vyzeralo čo najdôveryhodnejšie, zverejnilo aj kópiu zmluvy medzi českou a nemeckou stranou, ktorú podpísali ministri obrany oboch krajín. České média vďaka tomu dostali do rúk argumenty, pomocou ktorých mohli poplašnú správu vyvrátiť.
„Dohoda je výslovne zameraná na výcvik v čase mieru a cvičenia obrnených jednotiek. Píše sa v nej, že česká a nemecká strana chcú prispievať k posilneniu bezpečnosti v Európe cez lepšiu spoluprácu,“ napísal s odkazom na dohodu najčítanejší spravodajský web Idnes.cz.
Armádny hoax vyvracajú železnice
Podobná situácia, len iné kulisy. Začiatkom februára oznámilo slovenské ministerstvo obrany, že cez naše územie pôjdu konvoje zahraničnej vojenskej techniky.
„Presuny slovenských a zahraničných spojeneckých vojsk sa uskutočňujú z dôvodu konania medzinárodných cvičení, konferencií, pracovných rokovaní a ďalších vojenských aktivít v rámci spolupráce krajín NATO,“ uviedli úradníci v tlačovej správe, ktorú poslali novinárom.
Presuny vojenskej techniky sú pomerne banálnou záležitosťou, prebiehajú niekoľkokrát do roka. Média tak tejto správe venovali len malú pozornosť.
O niekoľko dní sa začalo internetom šíriť video: vidno na ňom vlak s americkými obrnenými vozidlami, ako prechádza cez železničný most v Sabinove.
Upozornenie: vo videu sú vulgarizmy
https://www.facebook.com/robert.petrik1/videos/1539288772767046/
O šírenie videa sa postarali aj rôzne profily spojené s Kotlebovou ĽSNS. Okolo záberov vznikali dohady, napríklad, že ide o tajné posily pre Ukrajincov alebo chystanú okupáciu Maďarska.
Video malo viac než 900-tisíc zhliadnutí, vidieť ho mohlo viac ľudí, než koľko si každý deň pozrie večerné správy na troch najsledovanejších televíziách. Ministerstvo na to nijako iniciatívne nereagovalo.
Denník N požiadal vtedy hovorkyňu Danku Capákovú o informáciu, o aký konvoj presne ide. Hovorkyňa povedala len toľko, že média majú využiť tlačovú správu zo začiatku mesiaca. V tej sa však len všeobecne píše, že cez Slovensko prejde „22 cestných a 6 železničných plánovaných presunov zahraničných spojeneckých vojsk“.
Konkrétnejšie boli Železnice Slovenskej republiky. Ich hovorkyňa Martina Pavlíková priblížila, že na videu je jeden z dvoch vojenských vlakov, ktorý vezie americkú techniku z cvičenia v Poľsku na základne v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. „Na týchto presunoch sa podieľame spolu so slovenskou armádou a s dopravcami zo Slovenska a z Poľska,“ vysvetlila Pavlíková.
Novinári vďaka železniciam získali vyjadrenie priamo k obsahu videa a nemuseli využívať iba niekoľko dní staré všeobecné stanovisko ministerstva obrany.
Kritika od vlastných
Ministerstvo si za túto pasivitu vyslúžilo kritiku z viacerých strán. „Mali rôzne možnosti, ako na tú situáciu reagovať. Mohli napríklad ukázať oficiálnu žiadosť americkej armády o povolenie presunu, ktorá neobsahuje žiadne tajné informácie,“ hovorí Jaroslav Naď, analytik inštitútu SSPI.
V rozhlasovej relácii Sobotné dialógy prístup úradníkov kritizoval bývalý minister obrany Ľubomír Galko (SaS). „V takejto situácii mal nastúpiť, keď už nie rovno minister, tak ním poverený vysoký vojenský funkcionár, ktorý by sa postavil pred kamery, normálne by to bol celé vysvetlil a bolo by vybavené,“ povedal Galko.
Pre komunikačný odbor bolo citlivé hlavne to, že v rozhlase jeho prácu opatrne kritizoval aj štátny tajomník ministerstva Róbert Ondrejcsák (nominant Mosta-Híd).
„Myslím si, že treba aktívne a otvorene komunikovať a viesť spoločenský dialóg, aby sme neprenechali priestor rôznych pseudoodborníkom a manipulátorom, čo je dôležité zvlášť teraz v čase informačnej vojny,“ hovorí k tomu dnes Ondrejcsák.
Nezhody na ministerstve
Anabáza okolo presunu konvoja mala na ministerstve dohru. Tento pondelok na stretnutí najvyšších úradníkov podľa informácií Denníka N kritizoval Ondrejcsáka za jeho slová vedúci služobného úradu Ján Hoľko (nominant SNS). Na stretnutí sa mal sťažovať, že je neprípustné, keď štátny tajomník verejne spochybňuje prácu úradníkov.
Denník N požiadal ministerstvo o vysvetlenie, prečo Hoľko reagoval týmto spôsobom. Hovorkyňa odmietla odpovedať s argumentom, že s redaktorom Denníka N má zlé skúsenosti a odpovedať nebude.
Ondrejcsák priebeh porady komentoval len nepriamo. „Neviem sa k tomu vyjadriť, lebo som na spomínanom brífingu nebol, ale v princípe by komunikáciu štátneho tajomníka nemal asi hodnotiť vedúci služobného úradu,“ povedal Ondrejcsák.
Hoľko je predĺženou rukou Andreja Danka na ministerstve obrany – v minulosti spolu podnikali v Dankovej rodinnej firme, niekoľko rokov boli susedia v obci Miloslavov.
Hoľko má vďaka svojej funkcii v mnohých veciach dôležitejšie slovo než minister obrany Peter Gajdoš (tiež nominant SNS). Môže napríklad ľubovoľne vymieňať vysokých úradníkov, podľa informácií Denníka N má priamy vplyv aj na hovorkyňu Danku Capákovú. Na rozdiel od ministra však nie je tak na očiach, rozhovory neposkytuje a pre verejnosť je takmer neznámy.
Kto verí štátu?
Pravdou je, že ani aktívnejšia komunikácia štátu by šíreniu konšpirácií priamo nezabránila. Napríklad Kotlebova ĽSNS, ktorá sa usiluje o vystúpenie z NATO, má na Facebooku na seba naviazaných 140 rôznych stránok. Vďaka tomu dokáže šíriť svoje posolstvá medzi ľuďmi aj bez toho, čo sa objaví v tradičných médiách.
Mnoho ľudí podobným konšpiráciám verí bez ohľadu na oficiálne vyjadrenia štátu – buď z dôvodu, že úradom a médiám neveria, alebo im konšpirácie pripadajú pútavejšie než realita.
Rýchle vyvracanie hoaxov a dezinformácií však môže mať vplyv na váhajúcich čitateľov, ktorí sa neprikláňajú ani na jednu stranu. Tí však môžu mať tendenciu uveriť konšpiráciám, pokiaľ sa k nim nedostane aj oficiálna verzia danej udalosti.
„Vôbec najhoršie je, keď v takýchto chvíľach štát mlčí alebo poskytuje len všeobecné vyjadrenia. To iba pomôže tomu, aby si niektorí ľudia mysleli, že na tom musí byť niečo pravdivé, keď sa k tomu nikto nevyjadrí,“ hovorí aktivista a stredoškolský učiteľ Juraj Smatana, ktorý sa dlhodobo venuje internetovej propagande.
Ďalšia príležitosť už čoskoro
Denník N sa spýtal ministerstva, či po udalostiach okolo konvoja bude nejakým spôsobom meniť svoju komunikačnú stratégiu. Ministerstvo k tomu poskytlo len stanovisko, z ktorého nič konkrétne nevyplýva.
„Oznam o presunoch vojsk bol zverejnený na webovej stránke ministerstva obrany a informovali sme o ňom aj všetky médiá. Musíme však dodržiavať zákon a dbať na bezpečnostné opatrenia, za ktoré nesieme v zmysle medzinárodných zmlúv aj zodpovednosť,“ píše hovorkyňa.
Tento týždeň napríklad ministerstvo znovu vydalo správu o tom, že sa cez slovenské územie budú presúvať desiatky obrnených vozidiel. „Upozornenie sa týka troch cestných presunov a jedného železničného transportu,“ uviedlo ministerstvo.
Kotlebovci ovládajú na Facebooku zhruba 140 stránok
Správu tentoraz v oveľa väčšej miere prevzali aj tradičné médiá, čo môže predísť opakovaniu situácie spred dvoch týždňov. Problém však je, že konšpirácie sa môžu objaviť znovu a k úplne inej téme, ktorá sa nedá vopred odhadnúť.
Vďačnú príležitosť bude ponúkať napríklad plánované cvičenie 150 slovenských vojakov v Pobaltí, ktoré je reakciou na ruskú hrozbu. Napríklad Marian Kotleba ich vyslanie už v parlamente prirovnal k situácii, keď „nacisti poslali v roku 1943 vojská na ruské hranice“.
„Posielame tanky a vojakov na hranice proti Rusom, proti Slovanom, len preto, lebo si to veľký brat z Washingtonu vyžaduje. Touto nezmyselnou misiou z nás robia iba cieľ,“ povedal Kotleba v prejave, ktorý šírili aj niektoré konšpiračné weby.
Nepripravený štát
Pokiaľ by sa k tejto alebo ku ktorejkoľvek inej téme znovu šírili Facebookom konšpirácie, úradníci by museli znovu improvizovať. Na rozdiel od Česka slovenské úrady nemajú manuál, ako takýmto situáciám čeliť.
V Česku založili na ministerstve vnútra Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám. Jeho súčasťou je aj tím analytikov, ktorí sledujú sociálne siete a môžu upozorniť na šírenie nejakej poplašnej správy. Tento týždeň napríklad varovali pred zdieľaním hoaxu o tom, že ponad Európu sa šíri rádioaktivita, o ktorej vlády mlčia.
Aj české centrum má zatiaľ iba obmedzený dosah. Nemá napríklad ani profil na Facebooku – funguje len na menej sledovanom Twitteri a spolieha sa na to, že jeho zistenia budú ďalej šíriť bežné médiá. Podľa analytikov však môže byť pokrok už len to, že štát má jednotný portál, kde novinári aj bežní užívatelia môžu v reálnom čase nájsť oficiálne stanoviská k internetovým hoaxom.
„Naša vláda by tiež mala vytvoriť jednotné miesto pre vyvracanie nezmyslov, ktoré sa šíria internetom. Vďaka tomu by aj bežný užívateľ mohol upozorniť priateľov, že zdieľajú hoax, pretože by im hneď mohol poslať odkaz na oficiálne vysvetlenie,“ hovorí Smatana.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
