Americká ambasáda do centra patrí. Aj s plotom

Nepohostinný ako Slovák, odpovedal svojho času bývalý hlavný vyjednávač vstupu Slovenska do Európskej únie Ján Figeľ na otázku, ako by mal vyzerať „perfektný“ Európan. Zodpovední politici vtedy myšlienku vlastnej karikatúry (tradične) nepochopili a predstavili priemerného Slováka takého, aký v skutočnosti je. Nepohostinného. Na tej pohľadnici, na ktorej si európske národy uťahovali zo seba samých, mal totiž stáť jediný výraz: „pohostinný ako Slovák“. Veď príkladov je neúrekom.

Príklad prvý. Keď ešte v bývalom režime utekali z krajiny tisícky slovenských migrantov za lepším životom smerom na západ, tešili sa štedrej pomoci vlád i jednoduchých obyvateľov Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, ale rovnako aj Spojených štátov amerických. Migrácia zo socialistického bloku sa ešte bezprostredne po potlačení Pražskej jari považovala za útek od diabla do raja, preto bola pomoc obyvateľov západoeurópskych krajín prirodzeným spôsobom, ako pristupovať k východoeurópskym migrantom.

Pohostinný ako Slovák

Keď sme pred pár mesiacmi mali príležitosť splatiť svoj dlh solidarity formou poskytnutia azylu migrantom utekajúcim z konfliktných štátov, ukázali sme utečencom i Európe prostredník. V zmysle hesla „pohostinný ako Slovák“.

Príklad druhý. Keď majú Slováci možnosť čerpať finančné prostriedky z eurofondov, stojac v prvom rade naťahujú ruku. Eurofondy sa totiž pre mnohých obyvateľov Slovenska stali nielen prostriedkom na obnovu infraštruktúry, pamiatok, prípadne rozvoja cestovného ruchu. Peniaze tečúce z Bruselu sa stali aj základným spôsobom zveľadenia osobného majetku mnohých, na vládnuce strany napojených osôb. Ale aj napriek tomu, že v podmienkach Slovenska sa eurofondy stali synonymom korupcie, snáď každého Slováka poteší (s výnimkou extrémistov z Banskej Bystrice), keď z týchto peňazí opravia cestu, nemocnicu alebo školu práve v ich dedine.

Lenže Európska únia stojí na predpoklade, že byť solidárny neznamená iba z rozpočtu brať, ale niekedy aj finančne podporiť hodnoty, na ktorých bola pred desiatkami rokov založená. A neboli by to „pohostinní Slováci“, keby práve v tomto momente nezačali existenciu európskej únie spochybňovať.

Odrazu si mali ostatné členské štáty pomáhať svojpomocne, pretože svoju finančnú mizériu si vlastne spôsobili sami. Rýchlo sa zabudlo na vlastnú minulosť, keď sme boli čiernou dierou na mape Európe, nevedeli sa dosť z pazúrov komunistických pohrobkov a chýbalo len málo, aby nám ten negatívny prívlastok ostal na dlhé desaťročia.

A napokon, príklad tretí. Pohľad mnohých obyvateľov Bratislavy a možno aj veľkej časti Slovenska na prítomnosť americkej ambasády v centre hlavného mesta zapadá do filozofie „pohostinného Slováka“. Prekáža nám smietka v oku, plot, ktorý údajne hyzdí celkovú panorámu miestnej historickej časti. Ten plot má svoju funkciu, veď aspoň ako-tak poskytuje bezpečie pre prácu zamestnancov amerického veľvyslanectva.

Teda tej krajiny, ktorej zahraničné zastúpenia bývajú častým terčom útokov nepriateľov demokracie. Práve tej krajiny, ktorej zahraničná politika aj vo vzťahu k štátom strednej Európy poskytuje obyvateľom Slovenska bezpečnú existenciu v rodine demokratických štátov.

Garancia pokojného života

História ukazuje, že nezáujem USA o politiku na starom kontinente vedie k zvýšeným mocenským ambíciám štátov bez demokratickej tradície. Nič tak nemôže ohroziť bezpečnosť obyvateľov Slovenska, ako práve nezáujem USA o Európu. Aj preto by bolo na mieste ukázať, že Slováci si svoj pokojný život cenia a sú zaň USA a NATO vďační.

Trebárs aj akceptovaním oplotenej ambasády v centre hlavného mesta. Ten plot tam síce architektonicky nezapadne, ale hodnotovo má svoje opodstatnenie. Ibaže by sme sa chceli prihlásiť k hodnotám iných spoločenstiev, pre ktorých je demokracia len cudzím slovom.

Je pravda, že nástupom nevyspytateľného Trumpa sa môže doterajší ústretový vzťah USA k Európe zmeniť, čo by Rusko a všetci domáci obdivovatelia Putina určite vrúcne privítali. Ale pokiaľ nám USA garantujú bezpečnosť, mali by sme voči zamestnancom americkej ambasády preukázať aspoň trochu pohostinnosti. Žiadny architektonický nevkus nemôže byť predsa dôležitejší ako naša vlastná bezpečnosť.